Dňa 24. februára 2000 sa podpálil a následne na následky inhalácie horiacich splodín, popálenín tretieho stupňa a šoku zahynul 22-ročný Róbert Miklovič, ktorého pre psychickú labilitu predčasne prepustili zo základnej vojenskej služby. V dedine bol známy ako čudák bez kamarátov, zato so záujmom o čiernu mágiu a satanizmus. Ešte i v deň tragédie mu prišla poštou zásielka okultnej literatúry (Lexikón hermetizmu, Démon a Čierny drak). Je súvislosť satanizmu s upálením reálna?

Satanizmus má v súčasnosti veľa skupín, a to nielen v Európe, ale aj v Ázii a v Afrike - myslím si, že na celom svete. Ich organizovanosť môže byť rozličná, ale je isté, že satanizmus a čierna mágia jestvujú.

Keď hovorím o satanizme, myslím tým dve veci:

1. individuálny (osobný) satanizmus - človek nie je členom skupiny, ale praktizuje ho sám pre seba, napríklad vtedy, keď pred skúškou študent požiada diabla, aby mu pomohol, prípadne keď zapáli sviečku a prosí satana o pomoc pred jeho obrazom;

2. satanizmus iného druhu - ľudia sa vzájomne stretávajú, napríklad týždenne pri splne Mesiaca alebo v piatok, v deň umučenia Ježiša Krista, či v nedeľu, ktorá je Pánovým dňom. Na stretnutí sa prostredníctvom rituálov klaňajú diablovi.

Nie sú tieto rituály len čudnými prázdnymi gestami psychicky narušených ľudí? Osoby ako uvedený mladík sú často považované za psychicky choré. Možno by potrebovali individuálnu psychiatrickú liečbu. Čo je čierna mágia?

Čierna mágia úzko súvisí so satanizmom, ak človek nad niekým vyslovuje kliatbu, alebo mu chce počarovať a koná to na príhovor diabla. Vo svete má čierna mágia v závislosti od rozličných kultúr rôzne pomenovania - vúdú, makumba a iné. Používa sa pri čiernej omši, ktorá je hlavným rituálom satanistov, alebo ako nástroj čarodejníkov, keď ich ľudia žiadajú, aby nad niekým vyslovili kliatbu. Osoby, ktoré sú v kontakte so satanizmom alebo s čiernou mágiou, môžu byť posadnuté zlým duchom. Konkrétne prejavy, ako v prípade uvedeného mladíka, sú viditeľné. Vyskytujú sa v živote ľudí zapojených do satanizmu alebo čiernej mágie, alebo ak sú ich obeťami. Zapojení priamo v satanizme alebo čiernej mágii môžete byť vtedy, keď sa budete zúčastňovať na čiernych omšiach alebo sami vykonávať čiernu mágiu, prípadne sa jednoducho stanete obeťou čiernej mágie, prekliatia alebo satanizmu.

Predstavu, že za takýmto činom by mohol byť satan ako reálna duchovná bytosť súčasná spoločnosť často označuje za predsudky tzv. „temného stredoveku, ktorý upaľoval bosorky". Ako na to hľadíte z pozície exorcistu?

Keď vidíme tieto javy, často sme zmätení, lebo nevieme, čo si máme myslieť. Nie sme si istí, či sú to duchovné javy, alebo ide o psychiatrický problém. Príčina tejto ťažkosti je jednoduchá. Symptómy duchovných alebo psychiatrických porúch sú rovnaké. Za normálnych okolností sú to príznaky, ktoré sa prejavujú u hysterických alebo schizofrenických osôb. Napríklad, ak vidím dievča, ktoré sa plazí po zemi ako had, z úst mu vychádza pena, kričí a preklína, nemôžem hneď dospieť k záveru, že táto osoba je posadnutá, lebo každý jej prejav môže mať psychiatrické pozadie. Ako rozlíšiť, či ide o psychiatrický prípad, alebo o človeka, ktorý má duchovný problém? Ak by sme sa zahĺbili do histórie postihnutého a videli by sme, že mal čosi so satanizmom a satanistickými rituálmi, je tu konkrétnejšia možnosť, že jeho problém je skôr duchovný ako psychiatrický. To mi dáva určitú konkrétnejšiu pravdepodobnosť, ale nikdy nie istotu. Preto sa za normálnych okolností týmto ľuďom venujú psychiatri.

Každý múdry exorcista sa snaží nachádzať pomoc u psychiatra skôr, ako dospeje k záveru, že ide o posadnutého človeka. Žiaľ, mnohí psychiatri nepripúšťajú možnosť, že by u niektorých osôb mohlo ísť o duchovné problémy. Ak nejaký prípad nedokážu vysvetliť z psychiatrického hľadiska, povedia si, že psychiatria ešte nedospela tak ďaleko, aby ho dokázala objasniť. Povedia, že je to veda, ktorú treba rozvíjať a mnohé otázky, ktoré dnes nedokážeme spoľahlivo zodpovedať, budú zodpovedané neskôr.

Títo lekári teda odkazujú nevyliečených pacientov na budúcnosť. Avšak práve takíto pacienti, sklamaní medicínou, sa utiekajú k ezoterike a mágom. Čo im vy môžete ponúknuť?

Je tu niekoľko momentov, ktoré vás donútia zamyslieť sa. Napríklad, ak nejakému človeku predpíšete lieky alebo mu poskytnete určitú terapiu, za normálnych okolností to funguje. Aj v spomínaných prípadoch by terapia mala fungovať, lenže to tak nie je. Lieky by mali vyvolať v pacientovi určitú zmenu, no nevyvolajú ju, dokonca sa niekedy jeho stav zhorší. A nemyslím si, že liečenie takéhoto prípadu je otázkou rozvoja psychiatrie. Ide tu o fakt, že za normálnych okolností terapia funguje, ale v tomto prípade to tak nie je. Keď sa nad takýmto človekom modlíme, on sa účinkom modlitby mení. Modlitba umožňuje rozlíšiť, že nejde o psychiatrický, ale o duchovný problém.

Exorcisti so psychiatrami spolupracujú, lebo chápu, že na človeka sa treba pozerať komplexne - vnímať jeho telo, dušu i ducha. Myslím si, že v týchto prípadoch by zasa psychiatri mali spolupracovať s exorcistom. Bolo by nesprávne, keby psychiatri uplatňovali iba jednu zložku - psychiatrické hľadisko. Je to iba jedna dimenzia a človek ako celok ich má viac.

Môžete uviesť prípad, keď nešlo o psychiatrický problém? Aké boli sprievodné znaky, ktoré prekračovali rámec prirodzeného sveta?

Ako exorcista by som mohol spomenúť hneď niekoľko prípadov. Už som povedal, že vždy pristupujem k človeku veľmi opatrne. Ak mi sám povie, že je posadnutý, to ešte neznamená, že okamžite konštatujem to isté. Prirodzene, mal som niekoľko prípadov, keď bolo potrebné použiť moc, ktorú mi dal biskup na vykonávanie tejto služby. Môžem povedať, že v mnohých, ak nie vo všetkých prípadoch to človeku pomohlo, bol oslobodený a uzdravený.

Spomínam si na jednu 16-ročnú dievčinu, u ktorej sa vyskytli určité poruchy, keď bola študentkou. Rodičia ju vzali k psychiatrovi a ten ju poslal k psychológovi. Množstvo silných liekov, ktoré jej mali pomôcť, neúčinkovalo. Ani psychiater si nedokázal vysvetliť, prečo lieky, inokedy účinné u dospelých, na ňu vôbec nepôsobia. Až keď sme sa za ňu začali modliť, bolo možné ju oslobodiť.

Nedá sa uzdravenie modlitbou považovať za účinok nejakej nešpecifickej psychoterapie?

Ako som povedal - javy, o ktorých hovoríme, sú normálne. Lepšie povedané sú to javy, ktoré dokáže vysvetliť aj psychiatria. Keď sa toto dievča dostalo do tranzu a nadviazali sme dialóg s duchom, začalo odhaľovať skutočnosti, ktoré nikto netušil. Boli to veľké tajomstvá, osobné tajomstvá jej matky alebo otca, alebo iných osôb. Keď ľudia okolo dievčiny začuli veci, ktoré v nej diabol hovoril a ktoré takto odhaľoval, potvrdilo sa, že dievča bolo skutočne posadnuté.

Môžu sa vyskytnúť aj iné okolnosti, ktoré potvrdia existenciu zlého ducha v konkrétnom človekovi. Sprievodným javom bolo, že dievča na konci exorcizmu vypľulo z úst polovicu žiletky. Nikto nechápal, ako mohlo vypľuť žiletku omotanú vlasmi. Pravdepodobne to bol predmet, ktorý niekto použil pri čiernej omši, ktorej sa stalo obeťou. Doteraz mám túto žiletku. Zaujímavé je, že dievča sa predtým často sťažovalo na žalúdočné bolesti. Rodičia ho poslali do nemocnice, ale ani röntgenom ani ultrazvukom sa prítomnosť predmetu nepreukázala. Ani sama dievčina nevedela, že má v sebe nejaký predmet. Doteraz neviem, ako sa do nej žiletka dostala, ako mohla s týmto predmetom v žalúdku žiť, ani ako ho mohla bez zranenia vyvrátiť. Sú to javy, ktoré človek nedokáže vysvetliť. Nemyslím si, žeby sa to vôbec dalo psychiatricky pravdivo objasniť. Keď dievča na konci exorcizmu dostalo žiletku zo seba von, uzdravilo sa zo všetkých psychiatrických a duševných porúch. Teraz je úplne normálne a zdravé.

Na základe prežitej skúsenosti, hoci je akokoľvek nepochopiteľná, môžeme teda dospieť k záveru, že tu ide o niečo duchovné. Napokon, týmto ľuďom možno pomôcť iba modlitbou.

Ďakujem za rozhovor.

P. ThLic. Elias Vella OFMConv – narodil sa v St. Paul's Bay na Malte. Je členom Rehole menších bratov konventuálov minoritov. V roku 1965 ukončil štúdium teológie na Lateránskej univerzite v Ríme. Niekoľko rokov pôsobil ako prednášateľ dogmatickej teológie na INSERM (Institutum Nationale Studiorum Ecclesiasticorum Religiosorum Melitensium). Napísal mnoho publikácií z oblasti pastorálnych aktivít, rodiny a pod. V rokoch 1974 – 1986 bol provinciálom rehole na Malte a farárom v St. Paul's Bay. Je vedúcim maltským exorcistom a žiadaným exercitátorom doma i v zahraničí. Usporadúva semináre o službe oslobodzovania v  rôznych krajinách sveta. Na Slovensku prednášal prvýkrát na pôde RKCMBF UK v roku 1996.