V súčasnom svete sa čoraz väčšmi rozširujú rozličné formy netradičnej religiozity, vrátane totalitných siekt a deštrukčných kultov. Celkom prirodzene narastá i počet špecialistov, ktorí profesionálnym spôsobom študujú tento závažný jav. Ako sa ich rady rozširujú, pribúda protikladných názorov vedúcich k napätým diskusiám týkajúcich sa postoja k sektám, spôsobu ich štúdia a dokonca i sporu, či ich ešte vôbec smieme nazývať sektami. Nestranný pozorovateľ, ktorý sa na týchto konfliktoch priamo nezúčastňuje, ľahko nadobudne dojem, že tu dochádza ku kontradikcii medzi dvoma protichodnými tábormi: členovia jedného z nich zaujímajú tzv. prosektársku pozíciu (opačná strana ich nazýva kultovou lobby), zatiaľ čo stúpenci druhej platformy obhajujú pozíciu antisektársku. Tých zase oponenti volajú antikultistami a ich hnutiu prisúdili nelichotivý prívlastok „antikultové".

Je nesporné, že v takomto hodnotení sa skrýva istá časť pravdy, hoci, ako sa domnievame, rozloženie síl je trochu komplikovanejšie. Napriek tomu môžeme povedať, že strašiak antikultového hnutia bol vynájdený samotnými sektármi a tou skupinou, ktorá sa zaoberá ich intelektuálnou podporou. Antikultové hnutie existuje iba v predstavách samotných sektárov a ich propagandistov. Poznamenajme, že pre týchto je vytvorenie obrazu protikladných, navzájom antagonistických smerov - nových religióznych hnutí a antikultového hnutia - mimoriadne výhodné. A výhodné je i pre tzv. „neutrálnych" a „nezávislých" expertov, čo sa vďaka tomu ocitajú v akejsi kvázi neutralite, súc vraj nevtiahnutí do spomínanej kontradikcie.

Jedným z najznámejších „nestranných" expertov je Angličanka Eileen Barkerová, podľa ktorej jedine sociológia náboženstiev predstavuje vedeckú metódu štúdia nových religióznych hnutí a jedine ona je schopná zabezpečiť ich správne chápanie a maximálne priblíženie k objektívnemu, nestrannému a vernému pohľadu. Poukazujúc na kresťanský prístup prof. Barkerová vyhlasuje, že pre objektívne ponímanie problému nutne musíme vylúčiť VŠETKY teologické a morálne názory. Akékoľvek morálne hodnotenie či teologické porovnanie podľa nej bádateľa zbavuje objektivity a antikultové hnutie, ktoré stojí na pozíciách kresťanskej teológie a etiky, nie je vraj ničím iným iba zrkadlovým odrazom samotných nových religióznych hnutí; zatiaľ čo sociológia náboženstiev je nesporne vedeckejšia. V kontexte tohto „vedeckejšieho" prístupu má byť vylúčený celý rad „detailov", ktoré prof. Barkerová nazýva „strašiakmi", rozumejúc pod tým svedectvá o zločinoch spáchaných sektami a ich opantanými členmi...

V podstate ale ide o to, aby bola z obehu vylúčená akákoľvek negatívna informácia o sektách, najmä tá, ktorú poskytli priamo bývalí členovia kultov informujúci vraj „úmyselne neobjektívne". Je celkom prirodzené, že takýto prístup vedie do slepej uličky, keď sa z prenasledovateľa stáva obeť a zo skutočných obetí zatrpknutí a nevzdelaní chudáci šíriaci hnev a nenávisť. Takto vzniká paradoxná, a pokiaľ by nebolo osobných tragédií obetí siekt i komická situácia pripomínajúca potemkinovské dediny s večne spokojnými, šťastnými a usmiatymi ľuďmi pózujúcimi pred objektívmi fotoaparátov, o ktorých „nezávislí" experti píšu samé „objektívne" informácie. Všetko, žiaľ, nasvedčuje tomu, že tento prístup má dnes zelenú. Okrem skvelej dezinformácie sa mu podarilo odpútať pozornosť od toho, čo je najpodstatnejšie - totiž od duchovného a sociálneho nebezpečenstva a marazmu, ktoré sekty bezpochyby predstavujú.