Tento príbeh z Knihy Genezis, starý ako ľudstvo samo, od nepamäti inšpiroval mnohých teológov, filozofov, ale i umelcov, aby sa pokúsili vyjadriť jeho tajuplný obsah. Čo symbolizuje strom poznania stojaci v strede rajskej záhrady? A ako máme chápať pokúšanie Evy hadom (diablom), aby okúsila z poznania dobra a zla? Veď poznanie nie je predsa nepriateľom človeka a pravé poznanie dokonca oslobodzuje. A navyše, v človeku je hlboko zakorenená túžba po transcendentnom poznaní, po poznaní toho, čo ho presahuje, čo presahuje jeho zmyslové vnímanie. Aké poznanie má teda Boh konkrétne na mysli, keď tak nástojčivo odrádza prvých ľudí od jeho „konzumácie"? Súčasným jazykom povedané: Prečo je toto poznanie nelegitímne? Symbolizuje vzburu voči Všemohúcemu, privlastnenie si práva určovať, čo je dobré a čo naopak zlé? Je jeho získanie vymanením sa z harmonického postavenia stvorenia podriadeného zvrchovanej vôli Stvoriteľa?

Nie je mojím úmyslom púšťať sa do ďalšej z nespočetných biblických exegéz tohto takého výnimočného textu. Skôr ma zarazila tá časť hadovho vábenia, ktorá sľubuje: „otvoria sa vám oči a vy budete ako Boh". Tento prísľub totiž nezaznel iba na počiatku stvorenia, opakovane ho možno slýchať počas celej histórie ľudstva. V každom veku, civilizácii či náboženstve boli jedinci a spoločenstvá, ktoré sa opájali túžbou byť ako Boh, stať sa bohom. Nazdávali sa, že vlastnia ezoterické poznanie, ktoré je dané iba vyvoleným a je skryté pred ostatnými smrteľníkmi. Kým v minulosti pôsobili skôr tajne, niekedy až hermeticky izolovaní od okolitého sveta, dnes sa zbožštenie človeka pokladá za prednosť a v mnohých náboženských hnutiach a kultoch sa dokonca deklaruje ako cieľ. Stalo sa akýmsi krédom Nového veku, neskrývanou paradigmou určujúcou smerovanie početného zástupu hľadajúcich Pravdu.

Avšak to, čo bolo voľakedy skryté, čo bolo výsadou len pre zasvätených, je dnes komerciou, s ktorou sa stretávame na každom kroku. Konzumné uspokojovanie duchovných potrieb sa stalo módou. Človek je vťahovaný do tajomstva hadovho vábenia s nebývalou samozrejmosťou a ľahkosťou. O našej generácii sa zvykne vravieť, že je odchovaná na hypermarketoch. Prechádzajúc sa s veľkými nákupnými vozíkmi v nich trávime až priveľa voľného času. Stali sa nám druhým domovom. Naše schránky sú preplnené ich najlákavejšími ponukami a my sa už ani nevieme v tej záplave produktov orientovať. Podobnú paralelu by sme ale mohli nájsť aj na súčasnej duchovnej scéne. Do pomyselného košíka mnohí neustále pridávajú nové a nové prísady a túžia zakúšať nepoznané. A pritom si namýšľajú, že sú iní ako tí ostatní, že sú „nad vecou". Nie sú v područí žiadnej cirkvi, žiadnej ideológie, sú slobodní a ku všetkým tolerantní. Sladká ilúzia. Škoda len, že je taká zvodná a nebezpečná. Veď i známe ľudové porekadlo vraví, že pýcha peklom dýcha...