Nedávne
tragické udalosti v Japonsku v nás vyvolávajú hlboký súcit. Ale
taktiež pocit určitej bezmocnosti a zraniteľnosti. V takýchto
chvíľach si viac ako inokedy uvedomujeme naše ľudské hranice a zmocní sa
nás neopísateľná bázeň, strach a neistota. Čo ak predsa...? Pri pohľade na
spustošenú krajinu a rúcajúce sa mestá sa v mnohých ľuďoch vynárajú
desivé predstavy blížiacej sa apokalypsy: „Japonsko je iba predzvesťou
totálneho zániku," tvrdia skalopevne presvedčení proroci skazy. Človek má
v takýchto vypätých chvíľach tendenciu vytvárať si obraz vonkajšieho
nepriateľa - čím väčšia pohroma, tým záhadnejšie a zvrátenejšie sily za
ňou stoja, prirodzene, vždy pohotovo pripravené chopiť sa vytúženej svetovlády.
Veď všetkými význačnejšími náboženstvami predpovedaný Antikrist je už tu...
Po takýchto
dramatických scénach hladinu takmer vždy rozčeria početné konšpiračné teórie,
ktoré sa promptne vynoria na internete či v bulvárnej tlači. I sotva
niekoľko hodín po japonskej katastrofe sa začala medializovať istá konšpirácia
o tom, že za týmto veľkým nešťastím môže stáť skúška hrozivej americkej
zbrane zvanej HAARP, ktorá v rukách globálnych teroristov môže ovládať
nielen počasie, ale i ľudské myslenie a správanie. Môže kdekoľvek na
svete vyvolať zemetrasenia a následné cunami a spôsobiť tým
nepredstaviteľné škody. Tak sa dá zastrašiť každý, kto by stál v ceste
„vyšším" záujmom Nového svetového poriadku. Hoci toto tvrdenie je len málo
pravdepodobné, už len sama predstava, že by bol niekto takého činu schopný, naháňa
hrôzu. Čo by to bolo za ideu, na ktorej oltár by sa obetovali tisíce nič
netušiacich ľudí?
Pravdou ale je,
že na Zemi sa dejú rôzne zmeny. Za mnohé, i keď nie za všetky, si však
ľudstvo môže samo. Preto každá podobná tragédia ihneď rozprúdi celosvetové
polemiky. Vášnivo sa diskutuje o klimatických zmenách, alternatívnych
energetických zdrojoch, hospodárskej a ekologickej kríze, o nezdravom
a rýchlom životnom štýle, ale i o drancovaní prírody
bezohľadnými a nenásytnými medzinárodnými korporáciami vidiacimi len
a len zisk. Zdá sa, že sklon k zhubnému totalitarizmu a svojvôli
z nás ľudí ešte nevymizol. Dôkazom nie je len zdevastovaná príroda, ale aj
početné pseudonáboženské spoločenstvá, ktoré neváhajú, i keď iba
v rámci svojho „teritória", podriadiť si iných v mene pravdy, ktorej
tak bezbreho uverili.
editoriál
Editoriál
BORIS RAKOVSKÝ
úvod | hore | vytlačiť | prečítané: 32454x