Nedávne tragické udalosti v Japonsku v nás vyvolávajú hlboký súcit. Ale taktiež pocit určitej bezmocnosti a zraniteľnosti. V takýchto chvíľach si viac ako inokedy uvedomujeme naše ľudské hranice a zmocní sa nás neopísateľná bázeň, strach a neistota. Čo ak predsa...? Pri pohľade na spustošenú krajinu a rúcajúce sa mestá sa v mnohých ľuďoch vynárajú desivé predstavy blížiacej sa apokalypsy: „Japonsko je iba predzvesťou totálneho zániku," tvrdia skalopevne presvedčení proroci skazy. Človek má v takýchto vypätých chvíľach tendenciu vytvárať si obraz vonkajšieho nepriateľa - čím väčšia pohroma, tým záhadnejšie a zvrátenejšie sily za ňou stoja, prirodzene, vždy pohotovo pripravené chopiť sa vytúženej svetovlády. Veď všetkými význačnejšími náboženstvami predpovedaný Antikrist je už tu...

Po takýchto dramatických scénach hladinu takmer vždy rozčeria početné konšpiračné teórie, ktoré sa promptne vynoria na internete či v bulvárnej tlači. I sotva niekoľko hodín po japonskej katastrofe sa začala medializovať istá konšpirácia o tom, že za týmto veľkým nešťastím môže stáť skúška hrozivej americkej zbrane zvanej HAARP, ktorá v rukách globálnych teroristov môže ovládať nielen počasie, ale i ľudské myslenie a správanie. Môže kdekoľvek na svete vyvolať zemetrasenia a následné cunami a spôsobiť tým nepredstaviteľné škody. Tak sa dá zastrašiť každý, kto by stál v ceste „vyšším" záujmom Nového svetového poriadku. Hoci toto tvrdenie je len málo pravdepodobné, už len sama predstava, že by bol niekto takého činu schopný, naháňa hrôzu. Čo by to bolo za ideu, na ktorej oltár by sa obetovali tisíce nič netušiacich ľudí?

Pravdou ale je, že na Zemi sa dejú rôzne zmeny. Za mnohé, i keď nie za všetky, si však ľudstvo môže samo. Preto každá podobná tragédia ihneď rozprúdi celosvetové polemiky. Vášnivo sa diskutuje o klimatických zmenách, alternatívnych energetických zdrojoch, hospodárskej a ekologickej kríze, o nezdravom a rýchlom životnom štýle, ale i o drancovaní prírody bezohľadnými a nenásytnými medzinárodnými korporáciami vidiacimi len a len zisk. Zdá sa, že sklon k zhubnému totalitarizmu a svojvôli z nás ľudí ešte nevymizol. Dôkazom nie je len zdevastovaná príroda, ale aj početné pseudonáboženské spoločenstvá, ktoré neváhajú, i keď iba v rámci svojho „teritória", podriadiť si iných v mene pravdy, ktorej tak bezbreho uverili.