Na stretnutie prichádza Oľga (48) so sklonenou hlavou a mne je už na prvý pohľad jasné, že sa táto drobná žena neskutočne trápi. „Nedokážem spávať ani jesť, trápia ma výčitky," pošepká. „Svoju dcéru som nevidela už dva roky a modlím sa, aby bola ešte nažive," šokuje.

Martina (22) bývala vždy tiché, bezproblémové dieťa. Neflákala sa, nerobila ťažkosti. „Neviem prečo, ale mala veľmi nízke sebavedomie. Možno preto, lebo sme sa s manželom rozviedli, keď mala sedem rokov," vzdychne si Oľga. Viní sa za všetko, čo sa stalo jej dcére. „Dlho ma mrzelo, že nemá žiadneho priateľa, až mi raz nadšene priznala, že stretla skvelého chlapca, do ktorého sa zamilovala. Tešila som sa s ňou." Po dvoch mesiacoch randenia dcéra slávnostne ukázala mame svojho prvého priateľa - a tá ostala ako obarená. „Nedokážem to vysvetliť, asi to bola intuícia, ale šiel z neho strach. Mal taký prázdny pohľad, akoby bol na drogách, odmietol s nami jesť. Dcéra však z neho bola v siedmom nebi. Čo som mala robiť?" pýta sa nešťastná matka.

So strachom sledovala, ako sa čoraz väčšmi mení aj jej dcéra. Odišla z vysokej školy uprostred prvého ročníka a rozhodla sa odísť na pol roka do Talianska. „Tvrdila mi, že sa tam ide s priateľom učiť jazyky. Mala som z toho zlý pocit. Bola však už 19-ročná, zadržať som ju nemohla." Niekoľko mesiacov sa Martina mame z cudziny ozývala len veľmi sporadicky a keď po roku oznámila, že sa na Vianoce vracia naspäť, Oľga nachystala uvítaciu oslavu. „Domov však prišiel úplne cudzí človek. Martinka bola vychudnutá na kosť, strašne doobliekaná, mala taký istý zvláštny pohľad ako ten jej čudný frajer. Ani ma nepobozkala, moje úsilie osláviť jej príchod vysmiala," spomína Oľga s bolesťou v hlase.

 

Dcéra ma udrela


Pre matku nastal ďalší šok v momente, keď jej na Vianoce Martina nedala žiaden darček. „Niežeby mi záležalo na tom byť obdarovaná. Ale Martinka vždy milovala dávanie darčekov, často mi zvykla hocijakú drobnosť schovať pod vankúš či do kabelky. Vtedy som pochopila, že je ozaj iná." V nasledujúcich týždňoch sa situácia zhoršovala. Martina sa začala zbavovať svojich vecí, o chvíľu boli jej skrine takmer prázdne. Zlom nastal, keď z bytu zmizol televízor, hi-fi súprava. Oľga sa bála, že jej dcéra berie drogy. „Vysmiala ma, že ona drogy nepotrebuje, len odmieta tento úbohý spôsob života, akým žijeme. Vraj spoznala tých správnych ľudí a našla zmysel života."

Oľga pochopila, že je za dcériným správaním sekta, naliehala, aby s ňou išla k odborníkovi, dala si poradiť. Bola však plnoletá, nemohla ju k ničomu donútiť. Zúfalá matka tak svoju dcéru zamkla v izbe. „Nevedela som, čo robiť. Bála som sa, že mi odíde. Zatiaľ som sa snažila zohnať pomoc. Martina bola zúrivá, vylomila dvere, strašne na mňa nakričala a dala mi facku. To nebola fyzická bolesť, ale tá najhoršia emocionálna, akú si dokážete predstaviť."

Martina na niekoľko dní zmizla a v čase, keď mala jej matka nočnú službu, prišla do bytu, ktorý takmer vybielila, zbalila si zvyšné veci a odišla. „Toho som sa celý čas podvedome bála. Obrátila som sa na políciu. Riešili to, mali nejaké stopy, ale vraj sa sekta presunula niekam do zahraničia, všetci zmizli, preto asi tak predávali majetok." Oľga začala pátrať sama, dozvedela sa, že ide o mimoriadne nebezpečnú sektu, ktorej členovia dokonca zvyknú aj hromadne páchať samovraždy. Je v spojení s ľuďmi, ktorí sa tiež snažia bojovať proti takýmto nebezpečným sektám, lebo im vzali blízkych. Takmer hladuje, aby mala finančné prostriedky, ktoré celé vkladá do hľadania dcéry. „Stopa po nich sa stratila. Neviem, čo budem robiť. Stále len rozmýšľam, čo som urobila zle. Vymenila by som svoj život za jej, len keby som vedela, kde je...", rozplače sa Oľga.