Na stretnutie
prichádza Oľga (48) so sklonenou hlavou a mne je už na prvý pohľad jasné,
že sa táto drobná žena neskutočne trápi. „Nedokážem spávať ani jesť, trápia ma
výčitky," pošepká. „Svoju dcéru som nevidela už dva roky a modlím sa, aby
bola ešte nažive," šokuje.
Martina (22)
bývala vždy tiché, bezproblémové dieťa. Neflákala sa, nerobila ťažkosti.
„Neviem prečo, ale mala veľmi nízke sebavedomie. Možno preto, lebo sme sa
s manželom rozviedli, keď mala sedem rokov," vzdychne si Oľga. Viní sa za
všetko, čo sa stalo jej dcére. „Dlho ma mrzelo, že nemá žiadneho priateľa, až
mi raz nadšene priznala, že stretla skvelého chlapca, do ktorého sa zamilovala.
Tešila som sa s ňou." Po dvoch mesiacoch randenia dcéra slávnostne ukázala
mame svojho prvého priateľa - a tá ostala ako obarená. „Nedokážem to
vysvetliť, asi to bola intuícia, ale šiel z neho strach. Mal taký prázdny
pohľad, akoby bol na drogách, odmietol s nami jesť. Dcéra však z neho
bola v siedmom nebi. Čo som mala robiť?" pýta sa nešťastná matka.
So strachom
sledovala, ako sa čoraz väčšmi mení aj jej dcéra. Odišla z vysokej školy
uprostred prvého ročníka a rozhodla sa odísť na pol roka do Talianska.
„Tvrdila mi, že sa tam ide s priateľom učiť jazyky. Mala som z toho zlý
pocit. Bola však už 19-ročná, zadržať som ju nemohla." Niekoľko mesiacov sa
Martina mame z cudziny ozývala len veľmi sporadicky a keď po roku
oznámila, že sa na Vianoce vracia naspäť, Oľga nachystala uvítaciu oslavu.
„Domov však prišiel úplne cudzí človek. Martinka bola vychudnutá na kosť,
strašne doobliekaná, mala taký istý zvláštny pohľad ako ten jej čudný frajer.
Ani ma nepobozkala, moje úsilie osláviť jej príchod vysmiala," spomína Oľga
s bolesťou v hlase.
Dcéra ma udrela
Pre matku
nastal ďalší šok v momente, keď jej na Vianoce Martina nedala žiaden
darček. „Niežeby mi záležalo na tom byť obdarovaná. Ale Martinka vždy milovala
dávanie darčekov, často mi zvykla hocijakú drobnosť schovať pod vankúš či do
kabelky. Vtedy som pochopila, že je ozaj iná." V nasledujúcich týždňoch sa
situácia zhoršovala. Martina sa začala zbavovať svojich vecí, o chvíľu
boli jej skrine takmer prázdne. Zlom nastal, keď z bytu zmizol televízor,
hi-fi súprava. Oľga sa bála, že jej dcéra berie drogy. „Vysmiala ma, že ona drogy
nepotrebuje, len odmieta tento úbohý spôsob života, akým žijeme. Vraj spoznala
tých správnych ľudí a našla zmysel života."
Oľga pochopila,
že je za dcériným správaním sekta, naliehala, aby s ňou išla
k odborníkovi, dala si poradiť. Bola však plnoletá, nemohla ju
k ničomu donútiť. Zúfalá matka tak svoju dcéru zamkla v izbe.
„Nevedela som, čo robiť. Bála som sa, že mi odíde. Zatiaľ som sa snažila zohnať
pomoc. Martina bola zúrivá, vylomila dvere, strašne na mňa nakričala
a dala mi facku. To nebola fyzická bolesť, ale tá najhoršia emocionálna,
akú si dokážete predstaviť."
Martina na
niekoľko dní zmizla a v čase, keď mala jej matka nočnú službu, prišla
do bytu, ktorý takmer vybielila, zbalila si zvyšné veci a odišla. „Toho
som sa celý čas podvedome bála. Obrátila som sa na políciu. Riešili to, mali
nejaké stopy, ale vraj sa sekta presunula niekam do zahraničia, všetci zmizli,
preto asi tak predávali majetok." Oľga začala pátrať sama, dozvedela sa, že ide
o mimoriadne nebezpečnú sektu, ktorej členovia dokonca zvyknú aj hromadne
páchať samovraždy. Je v spojení s ľuďmi, ktorí sa tiež snažia bojovať
proti takýmto nebezpečným sektám, lebo im vzali blízkych. Takmer hladuje, aby
mala finančné prostriedky, ktoré celé vkladá do hľadania dcéry. „Stopa po nich
sa stratila. Neviem, čo budem robiť. Stále len rozmýšľam, čo som urobila zle.
Vymenila by som svoj život za jej, len keby som vedela, kde je...", rozplače sa
Oľga.