Akou skúškou mám prejsť? Som
dostatočne oddaná, otvorená prijať všetky jeho dary? Som vyvolená, keď sa môj
guru, realizovaný boh, dožaduje môjho tela a ponúka mi božský pokrm
v podobe svojho ejakulátu? Som mu to dlžná? Obdarúva ma, alebo...? Podobné
zmätené otázky vírili v hlavách žien, ktoré si duchovný učiteľ
a zakladateľ systému Joga v dennom živote, hovoriaci si Paramhans
svámi Mahéšvaránanda, údajne pozýval do svojej spálne. Potichu, nebadane, vyše
dvadsať rokov vraj tento hinduistický mních zneužíval svoje postavenie
a oddanosť mladých žiačok, aby ukojil svoje sexuálne chúťky. Alebo je
všetko inak a niekto sa snaží zničiť všetko, čo jogín počas takmer
štyridsaťročnej misie vybudoval?
Morálna autorita
Na Slovensku je zatiaľ okolo
svámi Mahéšvaránandu pomerne ticho. Jeho najvernejší žiaci odmietajú
škandalóznym informáciám uveriť a mnohí, ktorí nemajú prístup na internet,
ani netušia, akým obvineniam ich milovaný majster čelí. Stále je pre nich
príkladom cnosti, lásky a morálky. Rodák z indického štátu Radžastan
priniesol jogu do Európy v roku 1972 a zakrátko si našla svojich
priaznivcov aj v bývalom Československu. Vypracoval metodiku pre telesné,
dychové, relaxačné a meditačné cvičenia a nazval ju Joga
v dennom živote.
Takisto na Slovensku sa
začal jeho systém uplatňovať v zdravotníctve či kúpeľníctve. Indický guru
prednášal na rôznych mierových konferenciách o tolerancii a úcte medzi
národmi a náboženstvami a tešil sa priazni i niektorých slovenských
politikov, ako napríklad bývalého ministra obrany Pavla Kanisa
s manželkou. Pozná ho tiež exminister školstva a súčasný bratislavský
primátor Milan Ftáčnik, ktorý sa v roku 2001 ako minister zasadzoval
o zavedenie jogových cvičení v školách a ako starosta mestskej
časti Bratislava-Petržalka v roku 2008 oficiálne otváral nové Jogacentrum
na Budatínskej ulici.
Nečakané pozvanie
Svedectvá o tom, ako si
svámi Mahéšvaránanda, známy aj pod menom Svámidží, spestruje noci po jogových
cvičeniach a duchovných stretnutiach, sa začali objavovať začiatkom
minulého roka. Svoje trpké skúsenosti zverejnili postupne na internete jeho
žiačky z Chorvátska, zo Slovinska i z Nemecka. Na výpovede žien,
ktoré dokázali narušiť niekoľkoročné tabu, náhodou narazila aj Eva Vrbová
z Prahy. Jedna z tých, ktoré mali s majstrom až príliš intímnu
skúsenosť. Po pätnástich rokoch konečne našla odvahu povedať nahlas to, čo predtým
pošepla len zopár známym.
Mala šestnásť, keď ju
očarilo Svámidžího učenie a zakrátko sa stala jeho žiačkou. Čoraz viac
času trávila s ľuďmi, ktorí zasvätili život spoločnosti Joga v dennom
živote. Budovali ašramy, miesta, kde sa guruovi žiaci stretávali, viedli kurzy
jogy, organizovali semináre. Po jednom spoločnom duchovnom stretnutí - satsangu
- v roku 1996 poslal po 22-ročnú Evu majster jedného zo žiakov, ktorý ju
priviedol do bytu ďalšej žiačky, kde počas svojho pobytu v Prahe
prespával. „Spočiatku sa mi pozvanie nezdalo podozrivé. Ale keď som vošla do
miestnosti, v ktorej bol, niečo sa mi nepozdávalo," hovorí Eva Vrbová.
Túto kapitolu vraj definitívne uzavrela koncom minulého roka, keď sa konečne
vyrovnala s traumou, dokázala po dlhom čase nahlas priznať svoju skúsenosť
so Svámidžím a opustiť náboženskú skupinu, ktorá bola dvadsať rokov súčasťou
jej života. Informovala aj políciu a už sa jej nechce vracať do minulosti.
Pre náš týždenník však urobila poslednú výnimku.
Božia blaženosť
„V miestnosti bolo prítmie
a šírila sa ňou vôňa vonných tyčiniek. Svámidží ležal na posteli
a vyzval ma, aby som si sadla. Samozrejme som sa usadila na zem,
k jeho nohám. On mi však povedal, že mám ísť bližšie a opäť bližšie.
Keď ma požiadal, aby som sa vyzliekla do pol tela, bez rozmýšľania som ho
poslúchla. Hlavou mi vírilo množstvo myšlienok, hlavne čo je to za skúšku
a či tak skúša moju oddanosť. Nenapadlo mi, že by za tým mohlo byť niečo
nekalé, myslela som len na to, ako sa zachovať čo najlepšie," priznáva svoje
nevinné a naivné pocity dnes 37-ročná žena. A Mahéšvaránanda začal
pritvrdzovať. Vraj nech si na neho ľahne a nabije si srdce o to jeho.
Vyplašené dievča ležalo na obnaženej hrudi svojho zbožňovaného majstra
a dlho si pozerali do očí.
„Hovoril mi, že som jeho
gópia, že sme spolu tisícku životov. Stále som ešte mala pocit, že to všetko je
súčasťou nejakého duchovného vedenia. Ale keď mi zasunul ruku medzi nohy
a prst do pošvy a hovoril, akoby dával pokyny na nejaké duchovné
cvičenie, že je to božia blaženosť, vyslovila som rozhodné - Nie, nie je!"
opisuje Eva. Napokon ju poslal preč. Ešte sa uistil, či má voči nemu väčšiu
dôveru než predtým a Eva mu po prvý raz zaklamala. Prikývla, hoci
v hlave mala poriadny zmätok. A ten z nej nezmizol ani
nasledujúce dni, ba roky. „Bola som naozaj veľmi šokovaná! Ale zároveň som sa
bála o ten svoj hrad, ktorý ma obklopoval, v ktorom som žila
a nechcela oň prísť," priznáva. Svoje a majstrovo tajomstvo zverila
len nemnohým priateľom. Aj tak by jej zrejme nikto neveril, ako to bolo aj
v prípade iných žien. Naďalej fungovala v spoločnosti Joga v dennom
živote, ale jej bezvýhradná oddanosť a dôvera už boli naštrbené.
Čo mi dáš?
Žien, ktoré Svámidží údajne
pozýval k sebe do spálne, sú vraj desiatky. Zarážajúce je, že hinduistický
mních, ktorý by mal žiť v celibáte, nielenže porušil sľub sexuálnej
zdržanlivosti, ale - ak sa naozaj výpovede zakladajú na pravde - jeho chúťky by
sme pokojne mohli nazvať zvrhlosťou. Podľa svedectiev zvedených žien sa zdá, že
najviac sexuálnych eskapád si indický guru dožičil začiatkom deväťdesiatych
rokov. Takmer všetky svedectvá majú rovnaký model. Guru pozval dievča
k sebe a skúšal ho otázkami typu: „Čo mi dáš? Dáš mi naozaj všetko?"
Niektoré zo žien, ktoré mali Svámidžího povýšeného na boha, sa mu úplne oddali
a až po čase si uvedomili, že napĺňanie sexuálnych potrieb svojho majstra
by nemalo byť súčasťou duchovnej cesty, na ktorú sa vydali. Mnohé očakávali, že
naozaj budú nejakým spôsobom vyvolené. Namiesto toho sa vraj zúčastňovali na
orgiách, počas ktorých mal guru v posteli viacero žien.
„Obviňovala som sama seba za
totálnu katastrofu vždy, keď som bola s ním. Vždy som dúfala v ďalšiu
šancu, keď to dopadne lepšie. On vôbec nebol láskavý. Hra sa začala vždy ‚I
love you‘, objatie, vyfajčenie a dobrú noc. Nič medzi tým. Žiadna láska,
žiadna starostlivosť," spomína jedna z bývalých žiačok vo svedectve
zverejnenom na českej stránke www.jogavdennimzivote.blogspot.com. Bradatý Ind
od svojich žiačok najčastejšie vyžadoval orálny sex a aby tomuto až príliš
fyzickému aktu dodal akési mystično, nazýval svoj ejakulát prašádom - posvätným
pokrmom.
Kampaň neprajníkov?
Pravda je, že svámi
Mahéšvaránandovi sa podarilo vybudovať naozaj veľkú organizáciu, ktorá
efektívne rozšírila jogu medzi široké masy. Na rozdiel od iných náboženských
spoločností nejavila znaky sektárstva a, naopak, o pozitívnych účinkoch mnohých
prvkov systému Joga v dennom živote sa môže ktokoľvek presvedčiť na
vlastnej koži, či už ide o fyzické a dychové cvičenia, vegetariánske
stravovanie alebo o pravidelnú detoxikáciu organizmu - šankhaprakšálanu. Aj
preto sú mnohí z jeho oddaných stúpencov presvedčení, že všetky
kompromitujúce informácie sú súčasťou štvavej kampane. Ako pre náš týždenník
povedal Radovan Hovorka, hovorca spoločnosti Joga v dennom živote na
Slovensku a predseda bratislavskej pobočky, na začiatku šírenia týchto
správ bol odchod jedného člena spoločnosti Joga v dennom živote, ktorý
vyhlásil, že zničí celú Svámidžího prácu. Ťažko si však predstaviť, že za tým
všetkým, a hlavne za výpoveďami zneužitých žien z rôznych kútov sveta
stojí bývalý nespokojný jogín. Dôkazy sa hľadajú ťažko a veľa žiakov
o svojom guru nepochybuje.
„Je to skúška našej dôvery,
ktorá sa opiera o osobnú skúsenosť," vysvetľuje Radovan Hovorka.
Svámidžího pozná už dvadsať rokov. Robí mu prekladateľa, pracoval s ním na
jeho knihách a rôznych projektoch. „Nikdy som ho nezažil v situácii,
keď by moju dôveru naštrbil," hovorí bez nevraživosti voči tým, ktorí šliapu po
tom, v čo verí. „Spoločnosť Joga v dennom živote vyjadruje svoju plnú
podporu autorovi systému Joga v dennom živote Paramhans svámi
Mahéšvaránandovi. Uverejnené negatívne vyhlásenia voči nemu považujeme za
vykonštruované a nepravdivé s cieľom zdiskreditovať jeho meno
a celoživotné úsilie o šírenie myšlienok nenásilia, tolerancie
a vzájomného porozumenia. Uvedené aktivity vnímame i ako snahu
o poškodenie spoločnosti Joga v dennom živote, ktorej cieľom je
zlepšovať zdravie ľudí pomocou jogových cvičení," reprodukuje nám oficiálne
stanovisko.
Zatvárajú oči pred pravdou
Na mnohých miestach vo svete
vrátane niekoľkých miest Slovenska však naozaj došlo k rozpadu pobočiek.
Svámidžího sa zriekli žiaci v Austrálii i na Novom Zélande,
s veľkou krízou zápasia i pobočky v štátoch bývalej Juhoslávie.
V Česku a na Slovensku je situácia trochu iná. „Nemyslím si, že
jogínov moja výpoveď ovplyvní. Nechcú prísť o ten svoj sen. Ale verím, že
by mohla byť výstrahou pre tých, ktorí by si chceli zbožštiť nejakého človeka,"
hovorí Eva Vrbová. Ani 37-ročný Andrej z Bratislavy si nechce zakrývať oči
pred pravdou, aj keď je v tom zatiaľ vo svojom okolí sám. Joge sa začal
venovať pred pätnástimi rokmi, bol Svámidžího oddaným stúpencom
a v hlavnom meste viedol kurzy jogy. „V poslednom čase som si čoraz
väčšmi uvedomoval, že v spoločnosti Joga v dennom živote sú sektárske
tendencie," konštatuje. Nepozdávalo sa mu, že guru zaviedol pre všetkých
uniformy, ktoré mali nosiť na cvičenia a iné stretnutia, sľuboval skoré
osvietenie žiakom, ktorí prišli na jogínsky seminár a, naopak, iným sa vyhrážal
zlou karmou. „Toto mi k osvietenému majstrovi nepatrí," dodáva Andrej.
Správy o sexuálnom zneužívaní žiačok ho len utvrdili v tom, že svámi
nie je to, za čo sa vydáva.
Ftáčnik nemá svojho guru
„Ak sú akékoľvek podozrenia
na možné zneužívanie mladých žien zo strany svámi Mahéšvaránandu, tak ich treba
dôsledne prešetriť. Ani v tomto, ale ani v iných prípadoch by sa však
nemal generalizovať vážny prešľap jednotlivca, ktorý, ak sa potvrdí, je
maximálne odsúdeniahodný, nezlučiteľný s cvičením jogy alebo akoukoľvek
humánnou filozofiou," povedal nám primátor Bratislavy Milan Ftáčnik, ktorý sa
venuje joge viac ako tridsať rokov a každé ráno cvičí vlastnú zostavu. Tvrdí,
že vzťah k cvičeniu jogy nikdy nespájal s konkrétnym cvičiteľom, ale
vnímal to ako jednu z ciest, ktorá prispieva k zdravému životnému
štýlu a pomáha udržiavať telo vo fyzickej i psychickej kondícii.
S jogínom svámi Mahéšvaránandom sa stretol pri otváraní centra jogy
v Petržalke z pozície starostu mestskej časti.
Definitívne objasniť
obvinenia padajúce na Svámidžího hlavu, ktorý všetko poprel, však nebude
jednoduché. Svedectvá sa zväčša viažu k dávnejšej minulosti
a psychicky zmanipulované ženy sa majstrovi podvolili vlastne dobrovoľne.
Aj to je dôkaz, aké nebezpečné je dôverovať človeku, ktorý sám seba povýši na
boha a potom sa od neho očakáva, že nepodľahne lákadlám, ktoré na neho
z radov oddaných ovečiek číhajú.