„Sodoma
a Gomora!", takto asi by zareagovala moja stará mama, keby sa dožila
týchto dní. A domnievam sa, že by nebola ďaleko od pravdy. Za tých dvadsať
rokov, ktoré uplynuli od jej smrti, sa naozaj toho veľa zmenilo - žiaľ, mnohé
k horšiemu. Ak premýšľam o koreni rôznych katastrofických proroctiev,
ktoré sa dnes šíria svetom, prenasleduje ma ustavične jeden a ten istý pojem:
kríza. Kríza autority, kríza hodnôt, kríza svedomia a napokon kríza
demokracie. Demokracia je skvelý vynález, pokiaľ by sa nezneužívala
a odstránili by sa z nej všetky rušivé a manipulatívne prvky. Je
ale otázne, či by to potom bola ešte demokracia - aspoň tá, na ktorú sme
zvyknutí. Vraví sa, že demokracia je vláda ľudu, no zrejme len celkom prostomyseľný
človek by uveril tomu, že to tak aj skutočne je.
Za
magickým slovkom demokracia sa totiž nezriedka skrývajú tie najsebeckejšie
a najdravšie záujmy rôznych elitných skupín, ktoré manipulujú nielen
mienkou a postojmi väčšiny, ale snažia sa pevne držať opraty ľudských dejín.
To je skutočný dôvod, prečo sa svet uberá smerom, ktorý oprávnene vzbudzuje
obavy. Napriek finančnej nestabilite a hroziacemu kolapsu sa náš zrak
zaslepil bujarým konzumizmom. Neustále sa za čímsi ženieme prenasledovaní
vidinou najnovších trendov a médiá, ktoré nás dennodenne ohlupujú a podaktoré
svojím obsahom klesli snáď už na úplné dno, si s nami robia, čo sa im len
zachce. A čo je najhoršie, prestávame veci vidieť také, aké
v skutočnosti sú, a vnímame ich tak, ako niekto chce, aby sme ich
vnímali; veľmi hmlisto a nejasne. Nedokážeme rozlišovať, otvorene
pomenovať pravdu, lebo tá je vraj veľmi subjektívna. Rozdiel medzi totálnou
zvrátenosťou a naozajstnou vnútornou krásou už ani neexistuje, je
imaginárny. A ak predsa len niekto poukáže na to, že „cisár je nahý", je odsúdený
do role outsidera a obvinia ho z diskriminácie menšiny. Kde sa ustáli
hranica tejto bezuzdnej benevolencie? Čím všetkým má ešte ľudstvo prejsť, aby
pochopilo, že je na šikmej ploche?
Sekty
sú len obrazom tohto žalostného stavu a našej neschopnosti čeliť tomuto
zhubnému smerovaniu. Každý sa dnes môže hrať na guru, každý môže svoju pravdu,
nech je akákoľvek, vydávať za spásonosnú, otázne však je, či si uvedomuje
i svoju zodpovednosť. Ani pravda sama nebude mať s nami donekonečna
božskú trpezlivosť.
editoriál
Editoriál
BORIS RAKOVSKÝ
úvod | hore | vytlačiť | prečítané: 6287x