Očakávanie
druhého Kristovho príchodu a s tým spojeného posledného súdu je
nielen ústrednou eschatologickou víziou kresťanstva, ale tiež pravou nádejou
každého kresťana. Ak k nemu príde, naplní sa naša túžba po spáse
a večnom domove - nebeskom kráľovstve a súčasne sa nastolí spravodlivosť.
Dobrí budú odmenení, zlí potrestaní. Spravodlivosti tak konečne bude učinené
zadosť. Nik pred ňou neujde, aj keď si dnes podaktorí evidentne myslia opak.
Aspoň súdiac podľa ich bohorovného a bezohľadného správania. Vraví sa
však, že božie mlyny melú pomaly, ale isto. Nie je našou vecou poznať deň
príchodu nášho Spasiteľa, no máme žiť tak, aby sme boli naň v každom
ohľade pripravení. K tomu nás vyzýva náš Pán. Tieto jeho pravdivé slová si
ale, očividne, každý vysvetľuje po svojom...
Samozrejme,
nechcem teraz moralizovať a vynášať nepremyslené súdy, to by ani vzhľadom
na moju hriešnosť a slabosti nebolo možné. Skôr mi ide o to, že aj
samotné predstavy o slávnom Pánovom príchode sa rôznia. Nehovoriac
o tom, že v každom náboženstve je tým vytúženým Spasiteľom niekto
iný. Ako sa však Kráľ kráľov javí v očiach moderných súčasníkov? Ako
diktátor a uzurpátor, ktorý sa v pompéznom anjelskom sprievode príde
s veľkou borbou pomstiť za našu neprávosť? Alebo to bude mimozemšťan,
ktorý vyvolených na svojom kozmickom korábe prevedie do inej dimenzie?
A či nejaký sladký hrdina z komiksových časopisov? Ba možno niektorí
očakávajú, že Kristus už dnes neviditeľným spôsobom prebýva medzi nami
a pripravuje všetko k rozhodujúcemu okamihu pravdy. Iní ho dokonca
bez akýchkoľvek škrupúľ vidia vo svojom samozvanom vodcovi tvrdiac, že práve
tento ich „idol" vyslobodí ľudstvo (mysliac tým výlučne hŕstku jeho verných
ctiteľov) z nebývalého marazmu a privedie ho k vytúženej záchrane.
Nedomnievajte sa, že takáto predstava je ojedinelá. V praxi na ňu
doplatil, a žiaľ, ešte i doplatí, nejeden dôverčivý prívrženec.
A možno sa podaktorí tajne nazdávajú, že ich Spasiteľ príde spasiť, lebo
zodierajú svoj nedeľný oblek v tom správnom kostole a ich suseda,
neznaboha, za jeho spupnosť nemilosrdne a bez váhania zaradí medzi capov.
Čím skalopevnejšie sú o svojej pravovernosti presvedčení, tým väčšmi
ospravedlňujú svoju nevšímavosť a neschopnosť činiť dobro. Ruku na srdce,
nepatríme aj my medzi nich?
Bolo by však
nesprávne zužovať našu vieru iba na konanie či nekonanie dobra. Viera je niečo,
čo nás presahuje. Je niečím, čo vyjadruje najvnútornejšiu podstatu nášho bytia
prameniaceho z lásky Všemohúceho. Ide o osobný vzťah k bytosti,
ktorú síce očami nevidíme, ale zato srdcom duchovne vnímame. Otázne však je, či
nám bije na tom správnom mieste.
biblické slovo
V očakávaní Spasiteľa
BORIS RAKOVSKÝ
Keď príde Syn
človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej
slávy. Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy. On oddelí jedných od
druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. Ovce si postaví napravo
a capov naľavo. Potom kráľ povie tým po pravici: Poďte, požehnaní môjho
Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je vám pripravené od založenia sveta. Lebo som
bol hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný a dali ste mi piť (...)
Potom povie aj tým po ľavici: Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý
je pripravený diablovi a jeho anjelom. Lebo som bol hladný a nedali
ste mi jesť, bol som smädný a nedali ste mi piť... (Mt 25, 31–46)
úvod | hore | vytlačiť | prečítané: 23889x