Snáď nie je na svete človek, ktorý by netúžil po pravde.
Mnoho ľudí, ktorých poznám, ju úprimne hľadajú. Po celý život. A možno bol
takým hľadajúcim aj Pilát, ktorý sa Ježiša skepticky a pochybovačne
spytuje: Čo je vlastne tá pravda, ktorú predsa nemožno ani uchopiť a ani
vlastniť. Je transcendentná, a preto nás prevyšuje. A navyše, každý
tvrdí, že ju pozná a nič na svete sa k lepšiemu nemení. Mnohí
nasledujú rôzne vzory, vzdelaných rímskych učiteľov či hebrejských rabínov, no
tí svet vnímajú rozdielne a každý z nich ohlasuje inú, svoju pravdu.
A zrazu je tu niekto, kto o sebe vyhlási, že je svedkom pravdy. To
bolo na Poncia Piláta zrejme priveľa a možno preto rezignovane v ďalšej
diskusii nepokračoval.
V dnešnej postmodernej dobe ale situácia nie je oveľa prehľadnejšia.
Ba naopak. Často zaznievajú argumenty, že objektívna pravda vlastne ani
neexistuje a všetko závisí len od daného subjektu. Dobro - zlo, to sú iba
dve dualistické kategórie, ktoré si ako pomôcku vytvoril človek, ak však
pokročíme na vyššiu duchovnú úroveň, zistíme, že hranica medzi nimi sa stráca.
A tak je to aj s pravdou a lžou. Podľa postmoderného človeka
neexistuje objektívne posúdenie pravdy, a preto si ani nik nemôže
nárokovať na to, aby bol jej svedkom. A ak tak predsa len činí, tak vari len
z nevedomosti. Je preto úplne jedno, koho nasledujeme a akému hlasu
naslúchame, majstrov môže byť neúrekom. A vlastne ani nie. Podľa toho, aký
duchovný pokrm sme schopní v danom čase prijať, taký sa nám pripletie do
cesty.
My kresťania však vieme, že takýto prístup nie je správny;
nemôže byť predsa jedno, koho nasledujeme a komu sme uverili. Aj Ježiš nás
varuje: príde mnoho falošných učiteľov, ale nenasledujte ich! Ak sme naozaj
citliví pre pravdu, cítime, že nám radí dobre. Ježiš ako pravý Pastier totiž
nielenže pravdu pozná, ale - ako o tom ubezpečil aj svojich učeníkov - on
ňou aj skutočne je. Nehlása ľudské náuky, ako to mnohí pre slávu a moc
nezodpovedne a pochabo robia, ale prichádza z kráľovstva, ktoré nie
je z tohto sveta. Preto mu nerozumejú tí, čo sa zháňajú za svetskou
múdrosťou. A takisto ani tí, ktorí sa už voči pravde stali „imúnni"
a starajú sa len a len o svoje každodenné potreby
a nezaujíma ich nič nad rámec ich bežného života.
Sú však na druhej strane aj takí, ktorí síce Ježiša za autoritu
uznávajú, volajú k nemu: Pane, Pane!, no niet v nich opravdivej pokory
a vnútorného stíšenia. Preto namiesto jeho hlasu počujú iba vlastnú ozvenu.
Myslia si, že sú jeho pravými učeníkmi, no v skutočnosti prepadli zhubnému
fanatizmu a sektárstvu. Vo svojom srdci opovrhujú všetkými, ktorí nežijú
ako oni, a pravdu vnímajú čierno-bielo. Presne tak, ako im to ktosi
nalinkoval. Nenačúvajú Ježišovi, ale niekomu, kto sa iba postavil na jeho
miesto a skrýva sa za jeho autoritu, aby legitimizoval svoje vodcovské
postavenie a získal nad nimi moc. A v neposlednom rade,
bezpochyby, i pohodlný život. Aj na nich si treba dávať pozor. Žime preto
a pravdu milujme tak, aby sme v každom okamihu v hĺbke svojho
srdca načúvali výhradne tomu, kto je pravda, cesta a život.
biblické slovo
Čo je pravda?
BORIS RAKOVSKÝ
Pilát odpovedal: Vari som ja Žid? Tvoj národ a veľkňazi
mi ťa vydali. Čo si vykonal? Ježiš odpovedal: Moje kráľovstvo nie je
z tohto sveta. (...) Nato mu Pilát povedal: Tak predsa si kráľ? Ježiš
odpovedal: Ty hovoríš, že som kráľ. Ja som sa nato narodil a nato som
prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy,
počuje môj hlas. Pilát mu povedal: Čo je pravda?! (Jn 18, 35–38)
úvod | hore | vytlačiť | prečítané: 25650x