Kto by nepoznal Jóbov príbeh plný utrpenia a hlbokej viery. Veď aj my často stotožňujeme naše cesty života s jeho trpkým údelom. Bolesť, straty, smútok i zúfalstvo nás sprevádzajú od momentu, keď Adam v našom mene rozhodol, že chceme sami určovať svoj osud a spoznať dobro a zlo v praxi každodennej reality. A keď sme ich hĺbku napokon spoznali, začali sme hľadať nové dôvody a odpovede, pretože tá skutočná odpoveď sa nám akosi nepozdávala; bola priveľmi jednoduchá a viedla nás k tomu, aby sme prijali zodpovednosť za náš hriech. Zvykli sme si na argumenty rozumu, ktoré nám zdôvodňujú, prečo je v našom živote utrpenie a smútok, no zabudli sme pritom na vieru. Aj keď rozum dokáže odpovedať na mnohé otázky a je schopný človeku uľahčiť život na zemi, predsa len má svoje ohraničenia. Ak nepostačuje, nevadí - aj my máme naporúdzi vieru. No nie tú, akú prežíval Jób, lebo tá už akosi vyšla z módy. Vytvárame nové náboženské, ezotericko-magické, pseudovedecké či fiktívne postoje, nový synkretický pohľad a svetonázor. Hľadáme a uctievame nových bohov, pretože ten, ku ktorému sme sa predtým utiekali, nám už nepomáha, nepožehnáva nás, ako by sme si to želali, ba požaduje od nás obetu.

Viera v Boha je vo svojom obsahu jednoduchá. Nepotrebuje racionálne dôkazy ani magické úkazy či tajomné vysvetlenia. Podobne ako Abrahám ani Jób nevedel, prečo Boh dopúšťa na neho taký krutý osud. Ak by sa bol však vydal cestou rozumu, dostal by sa k spochybneniu Boha alebo aspoň jeho absolútneho majestátu. Ak by počúval výzvy svojich blízkych, tak by sa rúhal, bral by Boha ako seberovného partnera, ktorému môže vytknúť, ako málo a či vôbec sa o neho stará a navyše mu i neprávom ubližuje. Jób nechápal, ale veril, a to dokonca aj vtedy, keď to bolo v rozpore s tým, čo mu kázal rozum, a tiež s jeho dovtedajšou skúsenosťou s Božím požehnaním.

My často nechceme byť ako Jób, nespoliehame sa na vieru, ale iba na vlastnú skúsenosť a rozum. Namiesto prijatia faktu, že nikto z nás nepozná deň ani hodinu svojej smrti, nechávame sa ohurovať magickými dátumami, rôznymi horoskopmi a vešteckými predpoveďami. Alebo si náš osud vysvetľujeme čoraz rozšírenejšou a na prvý pohľad logickou teóriou reinkarnácie. Veríme v rozličné tajomné učenia ponúkajúce nám riešenie nepochopiteľných situácií, v ktorých sme sa ocitli. Napriek dramatickosti svojho údelu Jób nikdy nestrácal zo zreteľa, že Boh je jeho jediná nádej. O tom nemal pochýb. Nám naopak stačí iba chvíľka a už sa bezhlavo ženieme za cudzími bohmi, strácame vieru a dôverujeme komukoľvek, kto lahodí nášmu sluchu. Vyhľadávame rôznych guru, ktorí nám masírujú ego, pričom si neuvedomujeme, že duchovne, ale často aj mentálne a fyzicky si nás podmaňujú. Chceme, aby naša cesta bola priama, aby na nej nebolo prekážok, chorôb, nezdaru. Všetko máme v moci, a tak vytesňujeme Boha z nášho života. A keď k nám prehovorí a naruší naše plány s budúcnosťou, búrime sa, dožadujeme sa „spravodlivosti" a reptáme. Niet divu, veď našu vieru prehlušili obavy o zajtrajšok a duchovný zrak nám zakalil konzum a bezbrehé pôžitkárstvo.