Nik nemôže spochybniť fakt, že Ježiš Kristus je ten, o ktorom sa vo svete najviac diskutuje. Mnohí sa odvolávajú na jeho autoritu, rozprávajú o jeho výnimočnosti či božskosti, ale ak by sme dnes položili ľuďom otázku, za koho ho pokladajú, zrejme by sme sa dočkali veľmi rôznorodých odpovedí. Podobne, ako to bolo i v minulosti. Celými dejinami, počínajúc Kristovým narodením, sa tiahne niť rozličných heréz a každá z nich videla Ježiša v inom svetle: jedni hlásali, že nie je Bohom, ale iba človekom (arianizmus), iní naopak, že má iba jednu, a to božskú prirodzenosť (monofyzitizmus) či vôľu (monotheletizmus). Apollinarizmus učil, že Ježiš má iba ľudské telo, ale Božieho ducha a rozum. Konštantínopolský patriarcha Nestor zase tvrdil, že sú v ňom obe podstaty - božská i ľudská - navzájom nezávislé a že keď trpel na kríži, trpel iba ako človek, nie ako Boh. Ešte vyhrotenejšiu náuku hlásal doketizmus, podľa ktorého mal Ježiš počas svojho pozemského života iba zdanlivé ľudské telo, preto jeho utrpenie na kríži nebolo skutočné. Podobne gnostici vidia v Ježišovi a Kristovi dve odlišné bytosti: podľa nich bol Ježiš do svojho krstu iba obyčajným človekom a až počas krstu do neho vstúpil Kristus, slnečný Logos, Lúč stvorenia, ktorý je ako energia príčinou vzniku všetkých existujúcich javov. Tento Kristus ho však pred jeho ukrižovaním opustil.

Ale nielen medzi kresťanmi sa viedli spory o tom, kto je vlastne Ježiš Kristus. O židoch je známe, že ho ako mesiáša dodnes odmietajú uznať (výnimkou sú tzv. mesiášski židia). Islam ho síce považuje za jedného z najväčších Božích poslov a prorokov, ale už ho nekladie na roveň Boha. Osobité postavenie má Ježiš v mystickej vetve islamu, v súfizme, kde sa považuje za vzor askézy a zjednotenia s Bohom. V hinduizme a budhizme sa o Ježišovi veľa nevraví. V súčasných hinduistických smeroch, ktoré sa rozširujú na Západe, sa prezentuje ako veľký duchovný majster, ba niektorí sú presvedčení, že je to avatár - inkarnácia boha Višnu, resp. Krišnu, alebo že Krišna a Kristus sú tou istou osobou, ale to snáď iba preto, aby ich angažovaní stúpenci zmiatli dôverčivých, neistých a už i tak pomerne dezorientovaných kresťanov.

Pohľadov na Ježiša je i v súčasnosti skutočne mnoho. Jedni tvrdia, že bol iba výnimočnou historickou osobnosťou, Jehovovi svedkovia ho považujú za prvú stvorenú bytosť a za archanjela Michaela, nehovoriac o početných tzv. gnostických či apokryfných evanjeliách, ktoré ohlasujú Krista úplne odlišne ako tradičné cirkvi. Zo všetkých strán teda na nás doliehajú mnohokrát protichodné náhľady, ktoré svedčia o tom, že tento svet je duchovne hlboko roztrieštený, až chaotický. Je neľahké sa v ňom orientovať. A aj keď ako kresťania vychádzame z Nicejsko-carihradského vyznania viery a denne čítame Sväté písmo, i nám Ježiš adresuje tú istú otázku ako apoštolom: A za koho ma pokladáte vy? Úprimne na ňu odpovedať nie je ale vôbec jednoduché. „Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca," napomína Ježiš svojich poslucháčov. Preto sa nazdávam, že ak v nás a našich činoch skutočne prebýva Kristov duch, potom i náš vnútorný pohľad na neho bude jasný a správny. Nezávislý od toho, čo si o ňom myslí tento tápajúci svet.