Prejavy pripisované Duchu Svätému


Približne dve hodiny po začiatku bohoslužobného zhromaždenia pristupuje senior pastor KSM v Banskej Bystrici Jaroslav Kříž k osobe sediacej v prvom rade, položí na jej hlavu svoju ruku a ona sa vzápätí začína bujaro smiať, kričať, až napokon zostáva ležať na zemi. Tieto neobvyklé prejavy Kříž následne vysvetľuje zhromaždeným veriacim takto: „Haleluja. Toto nie je čarovanie, lebo tam, kde je radosť, tam nie je čarovanie. Ľudia napríklad hovoria, môžu si myslieť, že v cirkvi manipulujeme. Keď je tam radosť, tak tam nie je manipulácia. Bijem ho po hlave? Nie. S cieľom čarovania? S cieľom dobro dávania. To je veľký rozdiel. Čiže kráľovstvo Božie je spravodlivosť, pokoj a radosť a keď pastor položí svoju ruku na tohto brata, tak začína byť naplňovaný radosťou. Prečo? Lebo pastor je pomazaný a on to uznal."4

S uvedenými a ďalšími prejavmi, ktoré budeme prezentovať v tomto článku, sa v katolíckej, pravoslávnej alebo niektorej z protestantských cirkví počas bohoslužobných zhromaždení nestretávame. O to prekvapujúcejšie sa môže zdať, že duchovní vodcovia KSM považujú takéto prejavy za normatívny jav, ktorý by mal byť bežnou súčasťou bohoslužobných zhromaždení a kresťanského života.

V pentekostálnom hnutí je dôležitou formou náboženského diskurzu osobné svedectvo. Začnime teda relevantnou svedeckou výpoveďou pastora Dupana: „Preto ja mám rád, keď so mnou myká, keď jednoducho sa trasiem, keď sa smejem, keď padám, keď behám, keď skáčem, keď kričím - jednoducho je to fantastické. Prečo? Lebo vždy pritom niečo zažijem. A viete, ako sa mi to stalo? Nemal som také prejavy, ale hľadal som Boha. Proste rozmýšľal som nad tým, že ako to je, Pane? A chodieval som sa modliť von na jeden kopec. Vtedy som ešte býval na Horehroní a tam som si vždy vyhliadol nejaké pekné miesto v prírode a raz, ako som sa modlil, modlil, modlil, tak zrazu to na mňa prišlo. Teraz si zober, ja som nevedel, čo mám robiť. Teda sám zo seba som bol hotový, že zrazu sa trasiem. Čo toto je? Potom sa smejem, potom plačem, potom zrazu som sa ocitol na zemi atď. A najhoršie na tom bolo to, že keď som prišiel na našu skupinku, vtedy sa nás tam stretávalo nejakých päť, začal som sa modliť a všetci sa zrazu začali napĺňať Svätým Duchom - začali sa triasť, začali tam robiť čudné veci."5

V tomto krátkom vyjadrení sa uvádza viacero zvláštnych prejavov pripisovaných Duchu Svätému a zaujímavé je všimnúť si tiež dôraz na zážitkovú spiritualitu, ako aj súvislosť medzi prejavmi Ducha a konceptom napĺňania sa Duchom Svätým.

 

Napĺňanie sa Duchom Svätým


KSM kladie vo svojom učení a praxi mimoriadne silný dôraz na skúsenosť „napĺňania sa Duchom Svätým", ktorého priamym následkom sú vyššie uvedené „prejavy Ducha", alebo presnejšie - vonkajšie fyzické prejavy človeka na vnútorné pôsobenie Ducha Svätého. Tieto sa zvyknú tiež spájať s „extatickým stavom", do ktorého má človeka uvádzať Duch Svätý: „Však určite ste už videli také prejavy, že niekoho napríklad švaclo o stoličku a teraz jednoducho všetci (si pomyslíte, že) určite sa mu niečo stalo - on sa zodvihne a nič, žiadna modrina, žiadna bolesť, nič proste. Úplne je v poriadku. Prečo? Lebo je ako keby pod narkózou ten človek, alebo je akoby necitlivý na úder, na dotyk, lebo Svätý Duch ho tak naplní, že znecitlivie jeho telesné zmysly, všetko a teraz ten človek zažíva extatický stav. A preto napríklad aj opitý, keď spadne, on to necíti ako hroznú vec, ale on sa pováľa v blate, zodvihne sa a ide ďalej. A to, že príde domov a rodina je zhrozená, aký je špinavý, to je druhá vec, ale jemu je dobre, on to nerieši. Čiže jemu je fajn. Prečo? Lebo on necíti tie veci tak, lebo je vypnutý. Jeho zmysly sú vypnuté, sú akoby omámené. A preto aj Svätý Duch, keď príde, tak on určitým spôsobom ťa chce vypnúť z tej tvojej sebakontroly a z takej kontroly, že ty máš pod kontrolou svoj život."6

Naplnenie Duchom Svätým a stav extázy sa v KSM prirovnáva k stavu intoxikácie alkoholom alebo drogami. Za pôvodcu takéhoto stavu sa zvykne označovať tretia osoba Najsvätejšej Trojice, ktorá ho sprostredkúva a vlastne tak prináša „kúsok neba" na zem: „Takže pozri sa, Svätý Duch je takisto taký, ktorý chce tvoj život dostať do určitej extázy. Toto teraz budem veľa používať na tomto zhromaždení, lebo ľudia v rámci kresťanskej viery nie sú naučení na extatické stavy, lebo proste to nechápu, že to je ako v súvislosti s Bohom. (Čo) si myslíte, že Boh v nebi sa ako správa? Áno, jak opitý. Normálne má extatické stavy, že z toho budeš prekvapený. Že normálne tam nebude normálna chôdza občas, úplne tam bude taká atmosféra, že extatická atmosféra, to znamená, ako keď sa človek napríklad nadroguje alebo nafetuje."7 Dupan ďalej ozrejmuje, že hoci „Svätý Duch nie je ako marihuana, nie je ako droga, ale predsa ťa vie nadrogovať, predsa má také isté účinky spoločenstvo s ním, že si ako nadrogovaný, že si ako nafetovaný, že si ako opitý, ale pritom ti to neškodí a pritom si šťastný".8

 

Biblické zdôvodňovanie zvláštnych prejavov


Vo svojej vyučovacej kázni Dupan ponúka základný zoznam a biblické zdôvodnenie prejavov Ducha: opitosť (Sk 2, 12-15; Ef 5, 18), kričanie (Sk 8, 7; Zj 7, 9-10), radosť (Sk 8, 7-8), skákanie (Sk 3, 6-8; 2 Sam 6, 14-16), plač (Sk 20, 36-37) a padanie (Zj 1, 10). Predstavitelia KSM podobne ako neocharizmatickí kazatelia zo zahraničia používajú na zdôvodnenie a podporu kontroverznej praxe tieto a ďalšie vybrané biblické pasáže. Autorita Biblie je invokovaná ako nevyvrátiteľný dôkaz na podporu tejto praxe: „Takže pozrite sa, je to biblické, takéto opitie? Je. Je to v Biblii? Je to v Biblii. Preto nech to nie je pre teba nenormálne, keď vidíš na bohoslužbe, že sa niekto tacká, že s ním všelijako kyvoce, že má podobné prejavy ako opitý, že sa smeje tak nepríčetne, tak nekontrolovateľne, že sa to prejavuje akoby bol opitý, nadrogovaný, omámený atď., lebo toto spôsobuje Svätý Duch. Čiže dneska dávam základy k prejavom Svätého Ducha, aby každý vedel, že čo sa deje na bohoslužbe, keď sa deje a keď sa bude diať, a zároveň aby si po tom i ty túžil, aby sa to dialo i v tvojom živote, lebo uvidíš, že nebudeš ľutovať, nič tým nestratíš, naopak, len získaš."9

Tiež niekoľko biblických veršov z Prvého listu apoštola Pavla Korinťanom (1 Kor 1, 25; 2, 9 a 14) býva citovaných v súvislosti so zdôvodňovaním predmetnej praxe. Na ilustráciu možno uviesť narábanie s biblickým textom: „Božie bláznovstvo je totiž múdrejšie ako ľudia a Božia slabosť silnejšia ako ľudia." (1 Kor 1, 25) Dupanova interpretácia je nasledovná: „Tu vidíte, že Biblia hovorí o tom, že Boh robí také veci, ktoré ľuďom pripomínajú určité bláznovstvo, alebo vyzerajú ako bláznivé. Ale Biblia hovorí, že to bláznivé Božie je múdrejšie ako ľudia a to slabé Božie je silnejšie ako ľudia. Vieš, ak si už videl niekoho riadne naplneného Svätým Duchom tak, že sa zo zeme nevládal zodvihnúť, ale proste sa rehotal nepríčetne - ako kobyla napríklad a všetci sa pozerali, že čo mu je proste, že z čoho sa tak rehoce, alebo proste sa triasol ten človek, alebo zažíval rôzne takéto prejavy vecí, alebo začal behať dookola, že nikto nechápal, že čo to robí. Tak jednoducho toto je presne to, že o tomto Biblia hovorí, že toto je to bláznivé Božie, ktoré je múdrejšie ako to, čo chcú ľudia, ako to, čo ľudia považujú za múdre. A preto i ty buď taký človek, že to bláznivé Božie prijmeš za dobré do svojho života, lebo charizmatické prejavy Svätého Ducha nikdy nebudú pre triezvych ľudí, ale pre opitých. Čiže pre takých, ktorí sa dokážu opiť zo Svätého Ducha, ktorí vedia, že čo to je opitosť zo Svätého Ducha, ktorí to už zažili a ktorí s tým majú skúsenosť, že Svätý Duch v ich živote už takto pôsobí a že nežijú len tak triezvo, ale že sa nechajú Svätým Duchom vždy z času na čas naplniť, občerstviť a že toto im veľmi dobre robí, lebo ich to vypne napríklad, dostanú sa akoby pod narkózu - zrazu nič necítia."10

 

Exkluzivistické sebaponímanie


Predstavitelia KSM vítajú prítomnosť bizarných prejavov na bohoslužobných zhromaždeniach a považujú ich za niečo, čím sa ako „prebudenecká cirkev" zásadne odlišujú od „mŕtvych cirkví". Sú presvedčení, že ako spoločenstvo zažívajú Božie navštívenie, ktoré je pre súčasnú cirkev zasľúbené v Biblii a prináša blahodarný účinok pre tých, ktorí sa pre Božie pôsobenie otvoria. Kříž vysvetľuje, že „skutočné prebudenie nie je veľmi pekné" a je spojené s „množstvom zmätkov" a súčasne nabáda veriacich, aby sa bohoslužobné zhromaždenia vyznačovali nie „kostolným poriadkom", ale „charizmatickým neporiadkom".11 Podobne Dupan tvrdí, že vôľou Ducha Svätého pre veriacich KSM je, aby neboli „nejaký ten tradičný, nejaký Boží ľud, ktorý sa zíde, muchy počujeme bzučať a nič sa nedeje, a tak, ako sme prišli, tak aj odídeme. Ale pekne sa máme pováľať, zasmiať, potriasť, podupotať, odísť úplne v extatickom stave."12

Jednou z praktík prítomných počas bohoslužobných zhromaždení KSM je povzbudzovanie veriacich k spoločnému vyznávaniu, respektíve k opakovaniu kratších alebo dlhších vyhlásení predriekaných duchovnou autoritou. Kříž napríklad nabáda zhromaždených veriacich, aby nahlas vyhlásili: „Som milovník Svätého Ducha. Milujem Ježiša, ale milujem aj Svätého Ducha, hovorenie v jazykoch, padanie. V zhromaždení môžeme hovoriť v jazykoch, radi sa naplňujeme, keď niekto spadne - tešíme sa."13 Pastor KSM v Liptovskom Mikuláši Mário Ovčar tiež radikálne porovnáva ráz prostredia vo vlastnom zhromaždení s prostredím v kostole: „A je tu silná charizmatická atmosféra, nezabudni. Náboženská atmosféra je taká tichá, trápna. Kde je kráľovstvo Božie, tam je radosť, jasot, plesanie, sila. Duch Svätý je duch sily. V náboženskej atmosfére, keď sa v kostole stretnú, kde sú kosti mŕtvych, rozumieš, tam je mŕtvolná (atmosféra), tam je duch smrti."14

 

Interpretácia prejavov a rozsudzovanie


Čo sa vlastne deje na bohoslužobných zhromaždeniach KSM? Odpoveď na túto otázku bude závisieť od toho, komu ju položíme. Antropológovia nám pravdepodobne ponúknu inú odpoveď ako psychológovia, a tí zase inú ako sociológovia, religionisti alebo odborníci na nové náboženské hnutia. Tieto odpovede môžu byť v rôznej miere komplementárne alebo kontradiktórne. Hoci každý z vyššie uvedených prístupov môže obohatiť naše porozumenie predmetného fenoménu, v tomto článku ho budeme hodnotiť z perspektívy kresťanskej teológie. Pre túto perspektívu sú relevantnými prameňmi autority - popri ľudskom rozume a skúsenosti - aj Biblia a Tradícia. Napriek tomu, že kresťania zastávajú rôzne názory na to, akú váhu majú jednotlivé pramene autority a aká je ich vzájomná súvislosť, zhodnú sa, že teológia sa nesmie odvodzovať od skúsenosti, ale že skúsenosť sa musí posudzovať vo svetle biblického zjavenia. A v procese posudzovania je nielen dovolené, ale tiež nevyhnutné pochybovať - konštruktívna pochybnosť je nevyhnutnou podmienkou inteligentného ľudského myslenia a nie je identická s neverou.

V spisoch Novej zmluvy nachádzame množstvo priamych aj nepriamych výziev súvisiacich s potrebou rozsudzovania a tieto sú adresované tak cirkevným vodcom, ako aj individuálnym veriacim. Jedna z najznámejších je výzva apoštola Pavla, ktorý po tom, ako nabáda veriacich, aby „Ducha neuhášali" a „proroctvami nepohŕdali", ich povzbudzuje, aby „všetko skúmali". (1 Tes 5, 21) Kresťanskí veriaci majú teda zodpovednosť rozlišovať medzi duchovnými prejavmi, čo nevyhnutne implikuje, že niektoré z nich nemusia byť autentické. Zodpovednosť rozsudzovať prináleží najmä duchovným vodcom, ktorí boli povolaní viesť Cirkev, majú adekvátne teologické vzdelanie, pastoračné skúsenosti a sú tak pre Cirkev darom od Boha. Pre našu diskusiu je namieste otázka: ak sú extatické prejavy naozaj spôsobené Duchom Svätým, prečo toto nie je rozpoznané, validované a propagované vedeniami kresťanských cirkví a tiež absolútnou väčšinou radových veriacich?

Niekedy sa stretávame s názorom, že pochybujúci alebo kritizujúci kresťania by sa mali riadiť radou váženého židovského farizeja Gamaliela. (Sk 5, 38-39) Tento biblický príbeh na jednej strane povzbudzuje veriacich k uvážlivému rozsudzovaniu a upozorňuje na pokušenie unáhlených záverov, avšak na druhej strane ich nezbavuje zodpovednosti rozsudzovať a zaujať stanovisko. Navyše, Gamalielova rada by sa nemala používať ako tromfová karta na vyrovnanie sa s legitímnou kritikou.

 

Príčina zvláštnych prejavov


Väčšina kresťanských teológov a duchovných verí, že Boh môže - a to i v súčasnosti - konať nadprirodzene. Je potrebné byť pokorný a opatrný, aby sme predčasne nezavrhli možnosť Božej aktivity, ktorá sa môže vymykať nášmu rozumovému poznaniu alebo doterajším skúsenostiam. To ale neznamená, že každý prejav, ktorý sa vydáva za dôsledok práce Božieho Ducha, ním aj skutočne je. Niektorí pozorovatelia fenoménu tzv. Torontského požehnania tvrdia, že extrémne prejavy ľudského správania, ktoré sa v súvislosti s ním vyskytujú, možno rozdeliť do troch základných kategórií: 20 % duchovné, 70 % prirodzené a 10 % démonické.15 Bez ohľadu na to, čo si môžeme myslieť o percentuálnom rozdelení týchto prejavov, zjednodušene je možné konštatovať, že z pohľadu kresťanskej teológie môžu mať príčinu či impulz v Bohu, človeku alebo diablovi. Z môjho pohľadu možno väčšinu zvláštnych prejavov v KSM vysvetliť prirodzene, ako spôsobených človekom - či už jeho externým pričinením, alebo samoindukovanou manipuláciou.

V Biblii sa sporadicky vyskytujú prejavy ľudského správania, ktoré by mohli niekomu pripomínať tie, s ktorými sa stretávame na bohoslužobných zhromaždeniach KSM. Dôležitou otázkou ale je, či ide o identické prejavy, aký bol kontext, v ktorom sa manifestovali, ako sa vysvetľovali a aké priniesli ovocie. Rovnaké otázky sú relevantné aj pri prejavoch, ktoré sa objavili napríklad počas prebudení Johna Wesleyho (1703 - 1791), Georgea Whitefielda (1714 - 1770) alebo Jonathana Edwardsa (1703 - 1758) a zväčša sa uvádzajú ako dôkaz, že v KSM a podobných spoločenstvách ide o legitímne prejavy Ducha Svätého. Takéto porovnanie by vyžadovalo seriózny výskum, ktorý by ponúkol odpovede i na vyššie postulované otázky, avšak niektoré zásadné rozdiely sú zrejmé na prvý pohľad. Na jeden z nich upozorňuje aj teológ Reinhard Hempelmann (nar. 1953), ktorý poukazuje, že na rozdiel od prejavov, ktoré sa vyskytovali v súvislosti s Torontským požehnaním, boli prejavy počas niektorých historických prebudení „sporadickými manifestáciami, o ktoré nie je usilované počas formálnych bohoslužieb, ani nie sú vyzdvihované a vyhľadávané ako pravidelná skúsenosť Ducha".16

 

Torontské požehnanie


Z globálnej perspektívy vyššie diskutované prejavy nereprezentujú nejaké nóvum. Identické alebo similárne prejavy bolo možné v znásobenej miere pozorovať v kanadskom neocharizmatickom spoločenstve Toronto Airport Christian Fellowship (TACF) už v 90. rokoch 20. storočia, odkiaľ sa Torontské požehnanie šírilo do rôznych krajín sveta a prostredníctvom zahraničných kazateľov zasiahlo aj KSM. Torontské požehnanie sa považuje za ambivalentný náboženský fenomén, čo potvrdzuje aj fakt, že napriek ohromujúcej popularite - ktorej výrazne napomohlo, že TACF sa nachádzalo v blízkosti medzinárodného letiska - bolo toto spoločenstvo v roku 1996 kvôli „(údajne) kultom podobným a manipulatívnym praktikám"17 vylúčené z Association of Vineyard Churches, ktoré v tom čase združovalo vyše 500 cirkevných spoločenstiev. Hoci v slovenskom kontexte je diskutovaný náboženský fenomén zatiaľ nedostatočne preskúmaný, v zahraničí sa už dve desaťročia o ňom vedú diskusie,18 ktoré môžu pomôcť osvetliť aj prejavy prítomné v KSM. Nezvyčajné prejavy bolo možné sledovať nielen v TACF, ale tiež na zhromaždeniach kontroverzných kazateľov, ako Rodney Howard-Browne, Claudio Freidzon, Benny Hinn či Kenneth Hagin. Je zaujímavé, že niektoré z týchto prejavov sa vyskytujú aj vo východnom mysticizme a hnutí New Age.

Na jednej strane nemožno ignorovať, že bizarné prejavy v KSM sú podobné tým, ktoré sa objavujú - z perspektívy kresťanskej teológie alebo teológií hlavného prúdu - skoro výlučne v rozporuplných náboženských kontextoch. Na druhej strane je nevyhnutné ku KSM pristupovať ako k náboženskému subjektu sui generis a nepripisovať mu vinu z dôvodov spoluúčasti. V záverečnej časti tohto článku sa pozrieme na niektoré dôvody, ktoré vo mne vyvolávajú pochybnosti o autenticite a neškodnosti diskutovaných prejavov v KSM.

 

Manipulatívne praktiky kontroly


Jednou z kľúčových otázok je, či sú diskutované prejavy dôsledkom autentickej práce Božieho Ducha, alebo ľudskej manipulácie s vedomím, emóciami a vôľou človeka. Zodpovedať túto otázku nám môže uľahčiť zamyslenie nad kontextom, v ktorom sa tieto prejavy vyskytujú. KSM je - napriek tomu, že sa hlási ku kresťanstvu - silne kontroverzným náboženským spoločenstvom, ktoré vykazuje známky deštruktívnych náboženských skupín.19 Boris Rakovský, riaditeľ Centra pre štúdium siekt pri Ekumenickej rade cirkví, uvádza, že „percentuálne najviac dotazov, ktoré naše Centrum pre štúdium siekt za posledné roky dostalo, sa týkalo práve neocharizmatických spoločenstiev hlásiacich sa k Hnutiu viery. Konkrétne ide o Kresťanské spoločenstvo Milosť, ktoré pre svoj silný exkluzivizmus a konfrontačné postoje voči iným kresťanským cirkvám a denomináciám vzbudzuje najväčšiu pozornosť a odmietavé reakcie."20 Otázkou je, prečo by sa mali autentické prejavy Ducha Svätého vyskytovať práve v takomto spoločenstve a neprejavovať sa v žiadnej inej kresťanskej cirkvi pôsobiacej na Slovensku.

Pozrime sa teraz na užší kontext, v ktorom sa tieto zvláštne manifestácie odohrávajú, respektíve čo im obvykle predchádza. Priebeh pozorovaných zhromaždení sa odohrával pod pevnou taktovkou duchovného vodcu, ktorý riadil každý aspekt bohoslužobného zhromaždenia, či už priamo alebo skrze delegovanie úloh. Zväčša na priamu výzvu duchovnej autority sa u veriacich hromadne prejavovala glosolália a pastor ju praktizoval cez mikrofón. Glosolalické prejavy ani v jednom prípade nesprevádzal verejný výklad (porov. 1 Kor 14, 27). Zvláštne prejavy sa začali manifestovať počas dlhotrvajúceho hrania hudobnej skupiny, ktorej úlohou je skrze pôsobivé chválospevy navodiť atmosféru, ktorá má veriacim uľahčiť „dostať sa do Božej prítomnosti". Inokedy sa prejavovali počas kázne senior pastora na veriacich zhromaždených v jeho bezprostrednej blízkosti (väčšinou v prvom rade), kde má byť Božie pomazanie „najhustejšie".21 Hromadnejšie sa zvláštne prejavy vyskytujú na konci niekoľkohodinových bohoslužobných alebo konferenčných zhromaždení počas takzvanej služby, keď sa duchovný vodca za veriacich modlí a kladie na nich ruky.

Ako sme už v tomto článku naznačili, z perspektívy kresťanskej teológie stojí prítomnosť špecifických fyzických prejavov - ktoré nemožno jednoducho stotožňovať s charizmatickými prejavmi Ducha (1 Kor 12, 7) - na bohoslužobných zhromaždeniach KSM a spôsob ich zdôvodňovania na značne sporných základoch. V tejto súvislosti je obzvlášť vypuklé problematické narábanie s biblickým textom, čo je z časti spôsobené absenciou adekvátneho teologického vzdelania na strane hlavných predstaviteľov KSM. Za závažný problém možno považovať, že sa tieto prejavy vyskytujú s výrazným pričinením manipulatívneho správania duchovnej autority a že prítomnosť týchto prejavov slúži na legitimizovanie autority duchovného predstaviteľa, ktorého veriaci vnímajú ako „pomazaného" a niekoho, skrze koho „Boh pôsobí". Niektorí odborníci považujú hypnózu za pravdepodobnú príčinu diskutovaných prejavov22 a existuje podozrenie, že hypnotické postupy sa (vedome alebo nevedome) využívajú aj v prostredí KSM.

Za problematický aspekt tiež možno považovať uzavretosť a netransparentnosť KSM v danej oblasti a fakt, že o týchto zvláštnych prejavoch nie je dovolené v spoločenstvách KSM pochybovať, alternatívne ich interpretovať, alebo ich z odbornej perspektívy hodnotiť. Spochybňovanie či kritika týchto prejavov sa prezentuje ako „satanova práca", nielen v nejakom abstraktnom alebo symbolickom význame, pretože „satan sa prejavuje skrze ľudí". KSM sa jednoznačne vyhradzuje proti tým, ktorí tieto prejavy neprijímajú či ich verejne kritizujú.

Jedna z používaných metód na odradenie od reálnej či potenciálnej kritiky je duchovné zastrašovanie. Dupan napríklad uvádza: „Prejavy Svätého Ducha sú jedným znamením toho, že Boh koná svoju prácu v našich životoch a kto nimi pohrdne alebo to začne kritizovať, alebo začne to ohovárať, alebo začne ísť proti tomu, tak sa postaví vlastne proti Bohu."23 Kříž prezentuje konkrétny prípad toho, čo sa môže stať kritikom prejavov pripisovaných Duchu Svätému: „Viackrát sme videli, keď sa niekto začal rúhať proti Božiemu dielu, ako skončil. Jedna žena prišla o majetok v hodnote desiatok miliónov v priebehu pár mesiacov. Prečo? Lebo verejne, na verejnom mieste sa postavila proti nám. Na verejnom mieste išla ohovárať to, čo robí Svätý Duch medzi nami."24 Pastor KSM v Prievidzi Ján Hudec podobne spomína prípad muža, ktorému po lekárskom zákroku „prerušili nerv a pol tváre mu ochrnulo. (...) On ráno vedel, že sa mu to stalo preto, lebo bojoval proti charizmatickému hnutiu a proti mne hlavne. Hneď to vedel. Nech nemusíme dopadnúť takto, lebo niekto dopadne aj takto alebo až takto."25

 

Vplyv praktík a prejavov na život veriaceho


Ďalšou dôležitou otázkou je, či môžu mať diskutované praktiky a prejavy deštruktívny vplyv na osobnosť a konanie veriacich. Teológ sa môže pokúsiť o posúdenie predovšetkým duchovnej prospešnosti konkrétneho spoločenstva na život veriaceho a z môjho pohľadu je tento v prípade KSM prevažne negatívny. Exkluzivistické sebavnímanie, autoritárske praktiky, egocentrická spiritualita, triumfalizmus a niektoré ďalšie efekty heterodoxnej teológie robia z KSM duchovne škodlivé náboženské spoločenstvo. Vážnym problémom, ktorý so zvláštnymi prejavmi úzko súvisí, sú praktiky duchovného boja a oslobodzovania od démonov - táto problematika si však vyžaduje osobitné spracovanie.

Potvrdiť prítomnosť deštruktívneho vplyvu v iných oblastiach, prípadne určiť rozsah a mieru jeho závažnosti, je úloha pre odborníkov z oblasti psychológie. Podľa vyhlásení Dupana aj ďalších vodcov KSM sa však javí, že počas bohoslužobných zhromaždení KSM dochádza pod vplyvom psychomanipulácie k zmene stavu vedomia u niektorých participantov, čo môže mať negatívny až nebezpečný dopad na ich fyzické a duševné zdravie. Silný akcent na potrebu napĺňať sa Duchom Svätým - čo Dupan označuje tiež ako „tankovanie" a zhromaždenia, kde Svätý Duch pôsobí ako „dobíjací"26 - vytvára vo veriacich nielen povzbudzovanú túžbu takéto extatické stavy opätovne zažívať, ale môže budovať u nich aj určitú nelátkovú závislosť od osoby pastora a spoločenstva, ktoré takúto skúsenosť sprostredkuje.

Počas svojej výskumnej činnosti v oblasti pentekostálnych štúdií som sa stretol s viacerými prípadmi bývalých členov KSM a podobných spoločenstiev v zahraničí, ktorí tvrdili, že v týchto spoločenstvách sa „vyrába zdanie prítomnosti moci Ducha Svätého". Duchovný vodca v snahe demonštrovať, že prostredníctvom neho „prúdi Božia moc" pri vkladaní rúk na veriacich, vyvíjal fyzický tlak a oni následne spadli na zem. Relatívne často sa tiež možno stretnúť s imitáciou zvláštnych prejavov pripisovaných Duchu Svätému - najčastejšie sa to deje z dôvodu, že veriaci nechce byť v očiach duchovnej autority a spoločenstva vnímaný ako „menej duchovný", alebo sa obáva, že absenciou očakávanej reakcie by mohol spochybniť autoritu duchovného vodcu. Tvrdenia, „že to ľudia hrajú, že sme dopredu dohodnutí, že tento má spadnúť, tá sa má smiať, ten má plakať atď."27 Dupan ale odmieta.

Ako osobitý problém možno vnímať prítomnosť maloletých detí, ktoré boli súčasťou niektorých pozorovaných zhromaždení. Podľa vyjadrenia Dupana sa s uvedenými prejavmi deti môžu niekedy stretnúť aj v domácom prostredí a pýtajú sa: „Otec, čo ti je?" a čo sa týka ich vlastného správania „najskôr sa začnú hrať, hej, na to, že čo to je naplnenie Svätým Duchom, ale potom to aj budú zažívať".28 Ani táto problematika nie je zatiaľ hlbšie preskúmaná, avšak nie je vylúčené, že vystavenie detí extrémnym prejavom ľudského správania či dokonca povzbudzovanie k ich prežívaniu môže mať negatívny dopad na všeobecné blaho a rozvoj osobnosti dieťaťa.

 

Záver


Sami predstavitelia KSM nepopierajú, že zvláštne prejavy pripisované Duchu Svätému sú „veľmi kontroverznou témou" a môžu pôsobiť pohoršujúco a inkompatibilne s učením obsiahnutým v kresťanskej tradícii. O tom, že ide o sporné praktiky, svedčí i súdne konanie v susednom Maďarsku, ku ktorému sa István Meszáros, jeden z pastorov maďarských Zborov viery, vyjadril na konferencii KSM nasledovne: „Máme v Budapešti teraz jeden prebiehajúci súdny proces s radikálnym poslancom a jedna žaloba, ktorú na nás vzniesli, je práve kvôli prejavom Svätého Ducha. Strana Jobbik podala na súd ako dôkaz videonahrávku, kde sa ľudia naplnia Svätým Duchom. Týmto chcú dokázať, že my sme sektou a nie sme hodní cirkevného štatútu."29

Jedno zo zlých ovocí, ktoré tieto dramatické prejavy z globálnej perspektívy so sebou priniesli, bolo okrem chaosu a zmätku (pozri 1 Kor 14, 40) tiež rozdelenie medzi kresťanmi, čo je paradoxné, ak si uvedomíme, že autentická práca Ducha Svätého prispieva k budovaniu kresťanskej jednoty medzi veriacimi a napomáha tým vypočutie Ježišovej modlitby k Otcovi „aby všetci boli jedno". (Jn 17, 21) Pozitívnou správou je, že mnohí veriaci a spoločenstvá, ktoré boli v minulosti zasiahnuté rozporuplným vplyvom Torontského požehnania alebo príbuzných fenoménov, od kontroverzných prejavov neskôr upustili. To okrem iného svedčí o tom, že Duch Svätý, ktorý je duchom pravdy, pracuje aj v dnešných časoch.

 

Poznámky:

 
1 V rámci výskumu som sa popri iných prameňoch oboznámil s vyše 250 kázňami a vyučovaniami pastorov KSM a nimi pozvaných hostí a s priebehom približne 60 bohoslužobných zhromaždení.

2 Kázeň Charizmatické prejavy Svätého Ducha prednesená Milanom Dupanom 17. marca 2013 v domovskom zbore v Nitre a rovnomenná kázeň, ktorú tento pastor predniesol o tri dni neskôr z pozície hosťujúceho kazateľa v spriaznenom zbore v Poprade - pomerne jasným a detailným spôsobom (dĺžka každej kázne presahuje 80 minút) objasňujú skúmaný fenomén.

3 Prášil, J.: Letnično-charizmatické hnutie na Slovensku po roku 1989. Diplomová práca. Szent Pál Akadémia, Budapešť 2012, s. 44

4 Kříž, J.: Bohoslužobné zhromaždenie, KSM Banská Bystrica, 7. 7. 2013

5 Kázeň M. Dupana Charizmatické prejavy Ducha, Dom viery Poprad, 20. 3. 2013

6 Tamže

7 Tamže

8 Tamže

9 Kázeň M. Dupana Charizmatické prejavy Svätého Ducha, KSM Nitra, 17. 3. 2013

10 Kázeň M. Dupana Charizmatické prejavy Ducha, Dom viery Poprad, 20. 3. 2013

11 Kázeň J. Kříža Milování pravdy, Církev víry Milost Praha, 24. 8. 2013

12 Kázeň M. Dupana Charizmatické prejavy Ducha, Dom viery Poprad, 20. 3. 2013

13 Kříž, J.: Bohoslužobné zhromaždenie, KSM Banská Bystrica, 20. 6. 2013

14 Kázeň M. Ovčara Silné charizmatické uctievanie, KSM Liptovský Mikuláš, 5. 5. 2013

15 The Theological Commission of the Charismatic Renewal in the Catholic Church of Germany: Concerning Extraordinary Bodily Phenomena in the Context of Spiritual Occurences. In: Pneuma, 18:1, Spring 1996, s. 25

16 Hempelmann, R.: Der Segen von Toronto. Materialdienst der Evangelische Zentralle für Weltanschauungsfragen 2/95, s. 37. In: Concerning Extraordinary Bodily Phenomena in the Context of Spiritual Occurences, c. d., s. 21

17 Pozri viac: Percy, M.: Power and the Church: Ecclesiology in an Age of Transition. Cassell, Washington DC 1998, s. 102

18 Pozri napr.: Beverly, J. A.: Holy Laughter & The Toronto Blessings: An Investigative Report. Zondervan Publishing House, Grand Rapids 1995; Hunt, S.: The „Toronto Blessing": A Rumour of Angels?. Journal of Contemporary Religion, 10/3, 1995; Porter, S. E., Richer, P. J. (eds.): The Toronto Blessing - or is it? Longman and Todd, London 1995; Hilborn, D. (ed.): Toronto in Perspective: Papers on the New Charismatic Wave of the Mid 1990s. Paternoster, Carlisle 2001

19 Pozri viac: Ondrášek, Ľ. M.: Neocharizmatické hnutie na Slovensku: Analýza základných aspektov teológie a praxe Kresťanských spoločenstiev. Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, Bratislava 2011; Ondrášek, Ľ. M.: Náboženský radikalizmus, náboženská sloboda a registrácia náboženských subjektov v Slovenskej republike. In: Šmíd, M., Moravčíková, M. (eds.): Konvergencie a divergencie v slovenských a českých štátno-cirkevných vzťahoch - dvadsať rokov od vzniku samostatnej SR a ČR. Trnavská univerzita, Trnava 2014, s. 129-153; Moďoroši, I.: Zázraky, démoni a triumfálna viera. In: Rozmer 3/2011, s. 21-24; Sú náboženstvá nebezpečenstvom pre štát a spoločnosť?, TV Lux, 11. 3. 2014; Kulty a sekty - Kresťanské spoločenstvo Milosť, Rádio Lumen, 18. 8. 2013

20 Rakovský, B.: Extrémistické prejavy a tendencie v neocharizmatických spoločenstvách hlásiacich sa k Hnutiu viery. In: Klátik, M. (ed.): Misia a charizmatické hnutia. GBÚ ECAV na Slovensku, Martin 2011, s. 178

21 Kázeň M. Ovčara Silné charizmatické uctievanie, KSM Liptovský Mikuláš, 5. 5. 2013

22 Pozri viac: Middlemiss, D.: Interpreting Charismatic Experience. SCM Press, London 1996, s. 241-252

23 Kázeň M. Dupana Charizmatické prejavy Svätého Ducha, KSM Nitra, 17. 3. 2013

24 Kázeň J. Kříža Boh je láska - chodenie v láske, KSM Banská Bystrica, 22. 1. 2006

25 Kázeň J. Hudeca Ako nebyť zahorknutý, KSM Prievidza, 27. 7. 2014

26 Kázeň M. Dupana Charizmatické prejavy Ducha, Dom viery Poprad, 20. 3. 2013

27 Kázeň M. Dupana Charizmatické prejavy Svätého Ducha, KSM Nitra, 17. 3. 2013

28 Tamže

29 Meszáros, I.: Kresťanská konferencia, KSM Banská Bystrica, 20. 7. 2013