Hovorí sa, že svet funguje na polaritách. Poznáme kladný a záporný pól, sever a juh, svetlo a tieň, dobro a zlo, pravdu a lož. Aj hojdačka je funkčná vtedy, keď sa dokáže vychyľovať z jednej polohy do druhej. Ľudské poznanie má zvláštnu schopnosť náklonnosti k extrémom, akoby rovnováha a harmónia mala charakter nedosiahnuteľnej vratkosti.

Prednedávnom publikoval fenomenálny fyzik Stephen Hawking spolu so svojím kolegom knihu Veľký dizajn, v ktorej autori rozvíjajú koncept pôvodu sveta. Príčinou vzniku sveta je podľa nich gravitácia, teda sila príťažlivosti hmoty. Na rozdiel od inej svojej knihy spred desiatich rokov, v ktorej Hawking tvrdil, že o pôvode sveta nevieme takmer nič a myšlienka Stvoriteľa sa nijako nezdá byť neprijateľná, tentoraz radikálne zmenil názor. Sú totiž len dve možnosti - alebo má príčina vzniku univerza charakter osobný, alebo neosobný. Hawking sa teraz priklonil na opačnú stranu. Svojimi tvrdeniami sa zaradil do pomerne rozsiahleho zoznamu vedcov a mysliteľov, ktorí vyznávajú tzv. naturalistický pohľad na svet. Podľa neho svet má fyzikálnu podstatu a všetky fenomény, ktoré sa vyskytujú v univerze, sú vysvetliteľné a objasniteľné prostredníctvom prírodných zákonov, pretože neexistuje nič „zvonka" univerza.

Hawkingov naturalizmus vidí človeka ako zložitý kvantový stroj a univerzum ako prísne deterministický systém. Aj preto autor hovorí, že sloboda človeka je ilúzia, takže slobodný človek neexistuje. Súčasné výskumy z oblasti neurovedy však poukazujú na javy, ktoré nie je možné vysvetliť deterministicky. Potvrdzujú názor svetoznámeho fyzika Richarda Feynmana na vedu, ktorá nemá mandát určiť priamo, čo je dobré a čo zlé. Naturalizmus má pred sebou nevyriešiteľný problém: ako stanoviť kategórie dobra a zla, odkiaľ zobrať súradný systém pre tvorbu etických normatívnych rámcov? Americký profesor bioetiky a ekológie Erazim Kohák pôsobiaci v Prahe upozorňuje na riziko vedeckého redukcionizmu v poznaní človeka, lebo osvietená myseľ more geometrico nemôže nikdy vyriešiť otázky hodnoty a zmyslu.

Na druhej strane spektra sa ocitá svet ezoteriky a novodobej rozmanitej spirituality, ktorý uviazol v inom druhu absolútneho subjektivizmu. Podľa súčasných trendov etika, hodnoty, zmysel života a existencie sveta má svoj pôvod v tajomnom centre človeka, ktoré treba prebudiť a človek tak duchovne ožije a môže vstupovať do večnosti. Problém však je, že tento typ duchovnosti a večnosti je projekciou ľudského subjektu, a teda celá spiritualita je sebareferenčná. Nemá historickú validitu ani objektívne ukotvenie, preto je nebezpečnou ilúziou. Spolu s naturalizmom bráni človeku poznávať pravdu o svete, v ktorom žije, a najmä pravdu o sebe samom. To nie je zanedbateľné.

Dnešný biblický text nás nasmerúva k adventným udalostiam a ich dôsledkom nielen pre svet poznania, ale aj pre dejiny ľudstva všeobecne. Byť „zrodený z Boha" totiž odkazuje na realitu, ktorá presahuje naturalistické vnímanie sveta, pretože Boh nemá svoj pôvod vo svete. Prišiel na tento svet, aby človeku pomohol, aby ho zachránil pre večnosť. To nie je ilúzia, ale historická skutočnosť inkarnácie Boha. Boh ako bytie je odlišné od bytia človeka, preto „nie z vôle muža" sa človek duchovne môže zrodiť. Duchovné narodenie totiž nie je ukotvené v človeku. Nevychádza z jeho vnútra a nesmeruje opäť k nemu. Iniciatívu má v rukách Boh. On poslal svojho Syna. A ponúka tiež nám možnosť stať sa jeho synom a dcérou. My zase skrze Krista, s Kristom a v Kristovi máme „právo a moc" žiť z jeho smrti. Záleží na nás.