Keby sme chceli nájsť vhodný výraz na charakterizovanie
dnešnej spoločnosti, zrejme medzi často skloňovanými by nechýbalo adjektívum
„konzumná". Konzum sa zmocňuje okrem nášho času do značnej miery i našej
vôle a myslenia. Vo víre najnovších trendov sme čoraz intenzívnejšie hnaní
k uspokojovaniu našich potrieb. A to nielen materiálnych.
V duchovnej sfére to má azda ešte dramatickejší náboj. Netradičné
náboženské smery postupne prenikli do profánnych oblastí a prostredníctvom
najrôznejších vzdelávacích inštitúcií, poradenských, liečiteľských,
psychoterapeutických a ezoterických centier nás oslovujú oveľa
sofistikovanejšie ako za čias, keď otvorene vystupovali ako náboženské
spoločenstvá. Nepôsobia totiž tak konfrontačne, ba naopak, prezentujú sa
výlučne pozitívne, ponúkajúc ľuďom hodnoty, po ktorých každý z nás prahne:
zdravie, šťastie, úspech. A čo je dôležité, veľký dôraz kladú na zážitok,
uvedomujúc si jeho moc, ale i zraniteľnosť. Preto hovoríme o tzv.
zážitkovej religiozite, teda o tých náboženských hnutiach
a zoskupeniach, ktoré svoju spiritualitu stavajú na sile zážitku
a ľudských emócií. Nie náhodou práve takéto spoločenstvá v posledných
rokoch zaznamenávajú najdynamickejší rast.
V postmodernej spoločnosti, v ktorej sa prehnane
zdôrazňuje subjektívny prístup a prežívanie jednotlivca a všetky
hodnoty sa nebezpečne relativizujú, stráca človek prirodzenú schopnosť
rozlišovať. Názory, ktoré ešte včera vyznával, a hodnoty, ku ktorým sa
hrdo hlásil, majú dnes pre neho odlišný význam. Opovrhli sme autoritami,
tradíciou, vlastnou minulosťou, dôležité je iba momentálne prežívanie.
Subjektívny zážitok. Naše chúťky, nech sú akékoľvek, sú pre nás jediným
kritériom pravdy. A tak sme si zvykli vydávať hocakú zvrátenosť za krásu
a cnosť a málokto sa už zamýšľa nad tým, či je to správne
a k akým následkom to vedie. Nik predsa nemôže súdiť druhého, pretože
objektívna pravda neexistuje, každý je sám sebe jedinou pravdou...
Táto „hra" je však veľmi
krátkozraká. Ak človek opitý vidinou falošnej slobody prestane rešpektovať
zákony, ktoré ho svojou podstatou presahujú, tak postupne všetko krásne
a hodnotné čoskoro vymizne z jeho života. Vidno to napríklad na
životnom prostredí, no naším nespútaným egocentrizmom sú poznačené
aj medziľudské vzťahy. Nič nám už nie je sväté, respektíve sväté je iba
to, čo nás dostatočne napĺňa uspokojením. Zážitok a s ním spojené
emócie môžu byť bezpochyby pre náš duchovný život výrazným impulzom
a obohatením. Ak však začneme nahrádzať pravdu lžou, dobro zlom a cnosť
hocakou obludnosťou, môžu nás priviesť tam, kam sme si to pôvodne ani neželali.
editoriál
Editoriál
BORIS RAKOVSKÝ
úvod | hore | vytlačiť | prečítané: 5456x