Žijeme neľahké časy. Pred našimi očami sa nám vynárajú scény, ktoré niektorí stúpenci konšpiračných teórií radi označujú prívlastkom „apokalyptické". Svet sa borí s nemalými problémami, akými sú prírodné katastrofy, klimatické zmeny, vojny, bieda a hlad, hospodárska kríza, nezamestnanosť, imigrácia, náboženské konflikty a pod. Napriek tomu, že sa kompetentní mnohé z nich snažia riešiť, ich príčina neraz pretrváva a situácia sa nijako nezlepšuje, ba naopak, ešte väčšmi sa zamotáva. Nehovoriac o tom, že sme ňou nezriedka my sami; náš egocentrický vzťah k prírode, iným národom, no i ľuďom z nášho najbližšieho okolia. Navyše súčasná postmoderná mentalita spôsobuje aj myšlienkový a hodnotový chaos, a tak niet divu, že sa na početné problémy pozeráme cez odlišnú optiku, alebo, a to je možno ešte horšie, že ich už ani vôbec nevnímame a nedokážeme jasne pomenovať. Následok toho je, že sme rezignovali, voči zlu sme apatickí a namiesto snahy aktívne pristupovať k životu v nás prevládajú obavy, neistota a strach z budúcnosti.

Smutnou pravdou ale je, že z ľudského nešťastia a strachu sa dá najlepšie profitovať. Vždy sa nájdu takí, ktorí bohatnú na vojnách, chorobách či jednoducho na ľudskom zúfalstve. A to nielen v profánnom, ale už i v náboženskom prostredí. Celosvetovo sa totiž rozmohli podujatia, kde sú masy oslovované nejakým výnimočným a Bohom „splnomocneným" uzdravovateľom. Za sprievodu extatickej hudby sa im vnucuje predstava, že ak má človek hlbokú vieru, Boh je povinný konať v jeho prospech na počkanie zázraky. Toto presvedčenie vychádza z tzv. teológie prosperity, ktorá z evanjelia odstránila kríž, zatvára si oči pred utrpením a z Pána Boha si spravila automat na riešenie osobných problémov a vnútorných zranení. Neunikáme tak pred vlastnou zodpovednosťou? Som si vedomý toho, že viaceré naše starosti nás presahujú a nájsť ich vhodné riešenie nie je mnoho ráz v našich silách, avšak opájanie sa nejakými zážitkami, ktorých pôvod nám nie je zrejmý, je podľa mňa iba veľmi prchavým riešením. A ak som spomenul, že príčinou zla vo svete je náš egocentrizmus voči prírode a ľuďom, mám taký pocit, že v tomto prípade sa k tomu pridáva aj egocentrizmus voči Bohu. A to zaiste nie je dobrým znamením.

Keď Ježiš uzdravil stotníkovho sluhu, jeho pánovi povedal: „Nech sa ti stane, ako si uveril". Viera má skutočne moc konať v našom živote zázraky. Avšak musí ísť o vieru prameniacu z tichosti srdca, pravej vnútornej uzobranosti a vždy pokornú voči Stvoriteľovi; nie o vieru panovačnú, dychtiacu po senzácii a emotívnych prežívaniach bez potrebnej hĺbky a stálosti.