Hoci žijeme v spoločnom svete, rozličných interpretácií toho, čo sa v ňom odohráva, je mnoho. V postmodernej dobe, ktorá relativizuje snáď absolútne všetko, sa tomu ani nemožno čudovať. Skutočné autority hodné nášho rešpektu sme akosi odstránili zo svojho stredu, a tak tých, ktorí sa usilujú zaujať ich miesto a vykladať skrytý zmysel udalostí, by sme sa ani nedopočítali. O informácie teda nie je núdza, no čím je ich viac, tým akoby vzrastal náš nepokoj a bezmocnosť. Obavy máme z blížiacej sa vojny, terorizmu, klimatických zmien, zo starnutia populácie, ba podaktorí i z totálneho kolapsu planéty. Horúčkovito preto hľadáme odpovede, a najmä možnú oporu. Hľadáme však na správnom mieste?

Okrem printových médií a početných televíznych staníc, ktoré sa hekticky predbiehajú, aby nám ako prvé naservírovali denné penzum čo najpikantnejších správ, naporúdzi máme najčastejšie internet. Hladní po informáciách sa zamotávame do jeho zvodných sietí a snažíme sa nájsť nejaké zmysluplné východisko. Namiesto toho sa ale stretávame s nezriedka protichodnými pohľadmi - od ultraliberálnych až po ultrakonzervatívne. Prvé obhajujú slobodu pre každého, avšak mnoho ráz zahmlievajú realitu a prehliadajú a ospravedlňujú veci a konanie, ktoré v hĺbke duše pociťujeme ako zlé a zvrátené. Tí, ktorí takéto postoje zastávajú, už nedokážu pomenovať veci pravými menami a svoje zištné zámery skrývajú za frázy o demokracii a ľudských právach. Mnohé veci a hodnoty relativizujú, až napokon ani nevedia, akú majú identitu, čo je takpovediac ich svätým grálom. Zástancovia druhého pólu názorového spektra zase všetko radi spochybňujú, za všetkým hľadajú nejaké sprisahanie a sú maximálne nedôverčiví. Usilujú sa veci uchopiť do vlastných rúk a v nejednom prípade sa uchyľujú k extrémnym riešeniam. Hoci je ich nespokojnosť so súčasným dianím mnohokrát opodstatnená, ich radikalizácia im bráni ponúkať zrelé riešenia. Princíp podobný ako u siekt: na začiatku je zápal pre dobro a pravdu, na konci už iba trpký pocit krivdy a hnev.

Nie je to až tak dávno, čo sme odpor vyjadrovali nie na mítingoch či internetových blogoch, ale vznikali nádherné literárne a hudobné diela, šírili sa krásne duchovné myšlienky, ľudia sa povzbudzovali vo viere a delili sa o to, čo ich vnútorne naplňovalo a posilňovalo, a tak spoločne bojovali proti zlu a bezpráviu, proti falošnej ideológii a zvrátenej morálke. Mali by sme obnoviť túto kreatívnu komunikáciu plnú ľudskosti a hlbokej viery a ovocie by sa čoskoro dostavilo. V podobe ušľachtilých osobností, ktoré nám budú názorovo i charakterom oveľa zreteľnejším majákom, ako poplatné komerčné médiá či nevyspytateľný internet.