Pri pozornom čítaní Ježišových slov, ktoré sú zaznamenané na stránkach evanjelií, zistíme, ako veľmi sú Kristove predpovede o živote jeho nasledovníkov vzdialené od obrazu bezstarostného života kresťana. Od obrazu, ktorý sa snažia čoraz nástojčivejšie šíriť falošní proroci ohlasujúci tzv. spiritualitu úspechu, či inak, teológiu prosperity v krajinách, kde zatiaľ nie sú kresťania vystavení citeľnému prenasledovaniu. V tejto nimi ponúkanej vízii nachádzame údajne Bohom garantovaný pokojný, pohodlný a bezpečný život kresťana oslobodeného od existenčných či zdravotných problémov. Avšak v živote tohto veku nám Pán nesľubuje nič, čo by mohlo byť z pohľadu človeka túžiaceho po bezstarostnom prežívaní svojich dní akýmkoľvek spôsobom lákavé. Na viacerých miestach Písma, napríklad aj v úryvku, nad ktorým sa práve zamýšľame, nám naopak Ježiš garantuje čosi, o čom by sme najradšej nikdy nepočuli. Garantuje nám, že ak budeme verní jeho slovu, budeme svetom nenávidení a pre jeho meno prenasledovaní.

Prenasledovanie kresťanov nie je v dejinách ľudstva teda ničím novým. Odnepamäti boli nasledovníci Krista nenávidení, bolo im upierané právo na slobodné praktizovanie svojej viery a nespočetne mnohokrát i právo na život. V Európe, ktorá niekoľko posledných desaťročí budovala svoj blahobyt a s výnimkou krajín bývalej Juhoslávie a Ukrajiny žila v ilúzii pokoja a mieru, sme pomaly zabudli na našich bratov a sestry, ktorí pre vernosť Kristovi preliali svoju krv. A pritom nežijeme ani tak dávno a ani tak ďaleko od času a miesta, na ktorom zomrelo v tých časoch mučeníckou smrťou omnoho viac veriacich, ako za celé prvé storočia dejín Cirkvi, keď kresťania zomierali v rímskych arénach každodenne. Práve v tomto roku si pripomíname smutné sté výročie boľševického prevratu v Rusku, v dôsledku ktorého sa začal teror a krvavé prenasledovanie kresťanov v moderných európskych dejinách. No i dnes komunistická Severná Kórea, hrdo sa hlásiaca k odkazu tohto desivého historického momentu, vedie podľa medzinárodnej organizácie Open Doors rebríček krajín s najvyššou mierou prenasledovania a vraždenia kresťanov.

Áno, kresťania aj v našich časoch masovo prelievajú svoju krv za Krista. Odhaduje sa, že vo svete je otvorene prenasledovaných vyše sto miliónov kresťanov a ďalšie milióny sú prenasledované jemnejšími spôsobmi či vystavení nebadanej, no stále rastúcej diskriminácii. O týchto novodobých mučeníkoch sa však dozvedáme iba sporadicky, v takmer nepovšimnuteľných správičkách niekde úplne mimo hlavných stránok a vysielacích časov mainstreamových médií.

Prečo sa dejinami ľudstva tiahne červená niť prenasledovania kresťanov a veľkej nenávisti, ktorú k nim mocipáni rozličných období a rozmanitých zriadení prechovávali? Je to preto, lebo Kristus učí ľudí nevnímať život sebecky, v optike našich krátkodobých plánov a využitia druhého pre náš prospech. Učí nás bezpodmienečne milovať a rešpektovať ľudskú dôstojnosť každého človeka. Učí ľudí vidieť život, ktorý presahuje jeho fyzické hranice na tomto svete. Vidieť ho v kontexte večnosti. A práve takéto svedectvo vydávajú aj moderní martýri. Môžeme si byť istí, že krv týchto novodobých mučeníkov je i dnes semenom nových, zanietených kresťanov.