Pri čítaní listu apoštola Pavla cirkvi v Galátii ma
mimoriadne oslovila jeho posledná časť. Časť, ktorá zostáva občas nepovšimnutá
a ktorá je veľmi aktuálnym pripomenutím pilierov, na ktorých by mali stáť
naše vzťahy k Bohu a k ľuďom. A je aktuálna v čase,
keď sa hodnotový svet, aký sme poznali a v akom sme vyrástli, otriasa
v základoch.
Apoštol Pavol hovorí o povinnosti naprávať.
O povinnosti napomínať tých, ktorí blúdia a ktorí hrešia. Na túto
povinnosť sme už takmer zabudli. „Moderný kresťan" má skôr tendenciu
v mene všeobjímajúcej tolerancie prehliadať cudzie, a najmä vlastné
poklesky a ospravedlňovať tak hriešne správanie. Miernosť, ku ktorej
vyzýva apoštol, sme, žiaľ, pochopili ako falošné milosrdenstvo, ktoré napríklad
premenúva neprávosti na „nové ľudské práva".
Apoštol ďalej spomína povinnosť niesť si vzájomne bremená.
Okrem viditeľných bremien, ako sú napríklad odmietnutie, rodinné trápenia,
choroby, existenčná neistota, sú to aj veľmi ťaživé bremená zápasu
o osobnú svätosť. Tí, ktorí v mene „modernizácie" Cirkvi hlásajú, že
Kristovo evanjelium je už prekonané a že sa musí prispôsobiť životu
človeka dneška a nepožadovať od neho nič, čo by znamenalo zriekanie sa,
sebazápor či boj s vlastnými vášňami, lenže tieto bremená svojich blížnych
odmietajú niesť, ba dokonca ich nechcú ani vidieť, sú falošní proroci. Mohli by
sme povedať, že veľká časť súčasných západných kresťanov nechce svoj život
prispôsobiť Kristovmu slovu, ale jeho evanjelium chce prispôsobiť svojmu
životu. Dokonca to zašlo až tak ďaleko, že títo takzvaní tolerantní kresťania
sa hanbia za Kristov kríž a odstraňujú ho z verejných priestorov,
škôl a naposledy aj retušou z reklamných letákov, len aby sa zapáčili
pohanom. Svoje skutočné zvrátené pohnútky pritom kamuflujú ohľaduplnosťou voči
iným vierovyznaniam. Pri tejto deštruktívnej modernizácii kresťanstva však
nezohrávajú hlavnú úlohu sekty, ako by sa to mohlo ešte pred niekoľkými rokmi
zdať, ale sú to predovšetkým falošní proroci z vnútra tradičných
kresťanských cirkví „učení v Písme". Tí, ktorí ponúkajú teologickú náuku
lahodiacu uchu poslucháča, pretože od neho neočakáva zanechanie hriešneho
spôsobu života, ale ho, naopak, v hriechu utvrdzuje.
Pavol opisoval skúsenosť prvých kresťanov, ktorá je
i skúsenosťou nás. Kto sial dobro, žal ho Bohom zúročené. Kto však sial
hriech, takisto ho žal desivo rozmnožený a rozhadzoval ho všade navôkol.
Pavol pripomína tiež to, čo my už počuť nechceme. Že Boh je síce trpezlivý, ale
nedá sa vysmievať. Využime teda čas, ktorý nám zostáva. Konajme dobro
a nerozsievajme pre telo, aby sme potom, ak príde náš čas, z tela
nežali porušenie.
biblické slovo
Rozsievajme pre večný život
DARIUSZ ŻUK-OLSZEWSKI
Bratia, keby aj niekoho pristihli pri nejakom poklesku, vy,
čo ste vedení Duchom, napravte ho v duchu miernosti a každý daj si
pozor sám na seba, aby si i ty nepadol do pokušenia. Jedni neste bremená
druhých, a tak naplníte Kristov zákon. Lebo ak si niekto myslí, že je
niečím, a nie je ničím, sám seba klame. Nech každý skúma svoje konanie,
a tak sa bude mať čím chváliť sám pred sebou, ale nie pred iným. Lebo
každý bude niesť svoje bremeno. Kto je vyučovaný v slove, nech sa rozdelí
o všetko, čo má s tým, kto ho vyučuje. Nemýľte sa! Boh sa nedá
vysmievať, lebo čo človek rozsieva, bude aj žať. Pretože kto rozsieva pre svoje
telo, z tela bude žať porušenie. Ale kto rozsieva pre Ducha, z Ducha
bude žať večný život. Neúnavne konajme dobro, lebo ak neochabneme, budeme žať,
keď príde čas. A tak teda, kým máme čas, robme dobre všetkým, ale najmä
členom rodiny veriacich. (Gal 6, 1–10)
úvod | hore | vytlačiť | prečítané: 30863x