V Matúšovom evanjeliu Ježiš predpovedá, že na konci časov vyvrcholí odpor proti kresťanom a jeho intenzita bude taká veľká, že nič z minulosti sa mu nevyrovná. Fundamentalistické skupiny ako Jehovovi svedkovia počas svojej histórie niekoľkokrát falošne prorokovali, že ten čas už nastal. Ich klamstvo ale spôsobilo, že kresťania ohľadom znamení čias veľkého súženia stratili náležitú ostražitosť.

V Prvej knihe Makabejcov sa píše: „Kráľ Antiochos vydal písomné nariadenie pre celé kráľovstvo, že všetci v ňom majú byť jedným ľudom a každý má zanechať svoje zvyky." (1 Mak 1, 41-42) Avšak paralelne s tým i dnes narastá v Európskej únii tlak na presadenie spoločnej legislatívy, ignorujúc svojrázne zvyky jednotlivých národov. Kresťan má preto pozorne sledovať, čo sa v spoločnosti deje a neunikať z nej svojou pasivitou. Zábavný priemysel chrlí masovú kultúru. Mladí ľudia počúvajú tú istú hudbu, do sveta prenikajú navlas rovnaké bestsellery či kinohity. Hrozí, že zanikne identita krajín s ich špecifickou históriou a kultúrou, takže už nebudú národy, ale len akási multikultúrna masa bez dejín a „všetci splynú v jeden národ". Aj na Slovensku sa uvažuje o vytlačení vyučovania náboženstva zo štátnych škôl, údajne preto, aby sa presadila jednotná etika. V prípade, že sa tak stane, obávam sa, že sa vytvorí priestor pre rôzne kontroverzné alternatívne spirituality, ktoré budú pre spoločnosť oveľa väčšou hrozbou ako požehnaním.

V knihe Makabejcov sa opisuje odboj Makabejcov, ktorí sa vzopreli proti helenistickým votrelcom a nakoniec zvíťazili nad okupantmi. Kresťan nemá ísť cestou násilia, no na druhej strane nemá ani zostať politicky a občiansky nečinný. Príkladom odporu voči nespravodlivému systému bol evanjelický teológ Dietrich Bonhoeffer, ktorý vystúpil proti nacizmu a mal účasť na príprave atentátu proti Hitlerovi. Na Hitlerov príkaz ho popravili mesiac pred skončením vojny v koncentračnom tábore vo Flossenbürgu. Kresťan nemusí zájsť až tak ďaleko, ale zato má aktívne vystupovať proti súdobým útlakom, ktoré sa v dnešnej sekularizovanej spoločnosti objavujú, ako je korupcia, náboženská či rasová neznášanlivosť, novopohanská mentalita a pod. Musí si však uvedomiť, že mu pri tom nepostačia vlastné sily. Toho si bol vedomý práve Bonhoeffer. Jeho odpor nepramenil z nejakého rebelantstva, ale z viery v Božiu moc. Napísal: „Verím, že Boh zo všetkého, i z toho najväčšieho zla, môže a chce učiniť dobro. Potrebuje na to ľudí, ktorí veria, že všetky veci môžu slúžiť na dobré. Verím, že v každej tiesni nám Boh chce dať toľko sily odolávať, koľko potrebujeme. Ale nedáva ju vopred, aby sme sa nespoliehali sami na seba, ale na neho samého. V takej viere musí byť prekonaný každý strach z budúcnosti. Verím, že ani naše chyby a omyly nie sú nadarmo a že pre Boha nie je o nič ťažšie vyrovnať sa s nimi, než s našimi domnelo dobrými skutkami. Verím, že Boh nie je žiadnym nadčasovým osudom, ale že čaká a odpovedá na úprimné modlitby a zodpovedné činy."

Kresťan má čeliť útlaku a zlu svojou vierou dosvedčovanou skutkami. To je najlepšie svedectvo, aby tradičnú vieru nevystriedala často nevyspytateľná a nezodpovedná alternatívna religiozita. Do konca čias bude kresťanstvo trpieť väčším či menším útlakom. Otázkou ale je, či kresťan bude radikálne nasledovať Krista, alebo sa stane politicky korektným, a teda i „neškodným".