Úryvok evanjeliového textu, nad ktorým sa zamýšľame, sa spája so začiatkom slávenia Veľkého týždňa. Privádza nás k chvíľam, v ktorých ide o všetko. Keď sa definitívne ukazuje, kto je kto, keď sa úplne odkrývajú charaktery hlavných hrdinov tohto príbehu. Pripomína nám hlbokú pravdu o Kristovi, ktorý prichádza ako kráľ. Kráľ, ktorého najskôr dav víta nadšenými pokrikmi na jeho slávu, aby o niekoľko hodín kričal: „Ukrižuj ho!". Ježiš ako kráľ, ktorý svojím svedectvom o pravde „neprináša pokoj, ale meč" (porov. Mt 10, 34) vie, že v hodine najväčšej skúšky zlyhajú mnohí z jeho najbližších. Evanjelista nezabúda tento dav presne identifikovať. Sú to Kristovi učeníci. Učeníci, z ktorých ten najbližší ho o pár chvíľ trikrát zaprel. Pripomína nám to najmä hlbokú pravdu o nás, ktorí na ceste za Pánom často zlyhávame a padáme, mnohokrát ho zapierame, hoci ho chceme vyznávať. Farizeji sa snažia zástup jeho učeníkov umlčať. Sú pre nich nevzdelaným stádom, ktorým do značnej miery pohŕdajú, hoci sa to snažia zakryť nábožnými frázami. Apelujú na akúsi vážnosť a možno tušia, že tento oslavujúci zástup sa dá ľahko strhnúť na druhú stranu a žiadať smrť nevinného.

Aj dnes sme my, ktorí máme po radostnom „hosana" tendenciu kričať „preč s ním", konfrontovaní nielen s vlastnou slabosťou a hriešnosťou, ale i s farizejmi súčasnosti. Sú to tí, často teologicky veľmi vzdelaní, ktorí chcú kresťanov nahlas vyznávajúcich Pána a v poslušnosti jeho slovu pomenúvajúcich čierne čiernym a biele bielym umlčať v mene tzv. hodnôt sekulárnej či „tolerantnej" spoločnosti. Žiaľ, neraz s opodstatneným, no veľmi účelovým poukázaním na ich poklesky.

Ježišove slová sú aktuálne aj v našich časoch. Pripomínajú nám, že v rozhodujúcich chvíľach, keď ide o bytie či nebytie civilizácie, ktorá sa ešte stále môže nazývať kresťanskou, nemôžeme mlčať, ak sa človek snaží svoje hranie sa na Boha inštitucionalizovať cez zákony či medzinárodné dohody zaobalené v navonok lákavom a nevinnom puzdre. V jednom konkrétnom prípade to nedávno pochopili a nemlčali ani predstavitelia kresťanských cirkví na Slovensku. Je mnoho tém, pri ktorých ako kresťania nemôžeme ticho prehliadať šíriace sa zlo, ktoré chce z našich sŕdc vytrhnúť obraz Stvoriteľa. Ak budeme ľahostajní voči tomu, čo od nás očakáva Boh, ak budeme mlčať zoči-voči narastajúcim neprávostiam a čoraz väčšiemu pošliapavaniu Božieho obrazu v ľuďoch, prehovoria kamene. Tie však budú ďaleko deštruktívnejšie ako kus žuly, ktorý môže rozbiť okno či hlavu. Oni totiž môžu mať schopnosť zboriť svet, taký, aký ho dnes poznáme. Prosme preto Pána o odvahu nemlčať.