V súčasnosti sa odhaduje, že počet aktívne pôsobiacich siekt, nových náboženských smerov a kultov na celom svete dosiahol ohurujúce mnohotisícové číslo. Je odrazom čias, v ktorých žijeme. Aké sú podľa vás konkrétne príčiny nebývalého rozmachu siekt?

 

Vo všeobecnosti je to najskôr určité duchovné vákuum, ktoré sa rozmá­ha najmä vo vyspelých západných civi­lizáciách. Toto vákuum je v značnej miere výsledkom ateizácie, ktorú sprevádza odklon od tradície založenej na kresťanskom (resp. židovsko-kresťanskom) náboženskom a morálnom kultúrnom dedičstve. Viera v pokrok - toto náboženstvo moderných čias - však nedokáže človeka uspokojiť, ak je konfrontovaný s neočakávanými, no čoraz zreteľnejšími vedľajšími účinkami tohto pokroku - devastáciou životného prostredia, zbedačovaním celých svetadielov, stratou individuálneho zmyslu života a odcudzením. Životnému štýlu, ktorý mu ponúka konzumná spoločnosť, chýbajú hodnoty, o ktoré by sa mohol v krízových situáciách naozaj oprieť. Človek prahne po kvalite života, ale nevie si vážiť sám život, túži po slasti, ale nechápe zmysel odriekania a utrpenia, chce maximálnu slobodu, ale zabúda na zodpovednosť. A tak človek stráca orientáciu, bez ktorej však ťažko môže byť spokojný. Ak v takejto vnútornej nespokojnosti stretne niekoho, kto mu sľubuje jednoduché riešenie, je vo veľkom pokušení podľahnúť. Najmä ak sa to riešenie predkladá ako nové. Sme totiž takí zmanipulovaní vierou v pokrok, že sa často ani nezamýšľame nad tým, či nové je aj lepšie. Nechceme sa vrátiť k tradícii („tá už zlyhala" - sugerujú nám). A to je priestor na pôsobenie siekt, nových náboženských smerov a kultov.

 

Aké charakterové skupiny ľudí a v akom psychickom stave sekty najčastejšie oslovujú a získavajú do svojich radov?

 

Nemyslím si, že by jestvovala dajaká špecifická charakterová štruktúra ľudí, ktorá by ich predurčovala na to, že podľahnú sektám. Skôr sa zdá, že existujú určité krízové obdobia života či krízové životné situácie, v dôsledku ktorých človek stráca istotu vo svojej dovtedajšej orientácii a stáva sa bezbrannejší voči vonkajšej manipulácii, a teda aj voči pôsobeniu siekt (preto sú vďačnými prijímateľmi aktivity siekt zvlášť mladí ľudia). Nešpecificky tu však nepochybne zohráva úlohu aj spomínaná kríza hodnôt, ktorá sprevádza kultúru súčasnej západnej civilizácie.

 

Mohli by ste sa aspoň v krátkosti zmieniť o metódach, ktoré sekty používajú?

 

Bude asi vhodné odlíšiť „typické" sekty, ktoré fungujú prostredníctvom priameho kontaktu svojich členov a jasne sa vyčleňujú z ostatného spoločenstva ako osobitne vyvolená skupina, aj keď sa zároveň usilujú o nábor nových členov. Pri nábore nových členov spravidla ponúkajú nielen „zaručené" riešenie konkrétnych problémov indivídua, ale poskytujú mu aj nevídanú ľudskú podporu, hrejivú atmosféru pri stretnutiach a pocit nezištnej osobnej zainteresovanosti. Mnohí členovia siekt si na toto obdobie spomínajú ako na jedno z najradostnejších období života. Až neskôr si sekty človeka čoraz väčšmi podmaňujú rôznymi prostriedkami psychickej manipulácie tak, aby sa slepo podroboval autoritárskej mocenskej štruktúre sekty (obvykle so žijúcim charizmatickým vodcom na čele) a jej rigidným, nemenným pravidlám.

Na druhej strane však jestvujú oveľa voľnejšie fungujúce sektárske hnutia, ktoré si nárokujú plniť funkciu nových celosvetových náboženstiev. Typickým predstaviteľom je v súčasnosti hnutie New Age (Nový vek). Toto rôznorodé hnutie bez špeciálnej organizačnej štruktúry je z filozofického a teologického hľadiska akousi zmesou panteizmu a zbožšťovania človeka. Je zároveň návratom k inovovaným pohanským tradíciám a kultom, obratom k náboženským kultom a praktikám Východu, znovuobjavovaním okultizmu, mágie a iných zdrojov ezoteriky, pričom sa - využívajúc nedokonalosť a neúplnosť vedeckého poznania sveta - usiluje o zdanie vedeckosti hľadaním akýchsi metaforických analógií medzi rôznymi vedeckými teóriami (napr. v oblasti modernej fyziky) a svojou ideológiou. Prispieva tým k nárastu celkového relativizmu nielen v poznaní, ale i v hodnotovej orientácii súčasného človeka. (Tým nepriamo napomáha aj šírenie iných siekt.) Pri svojom šírení sa ideológia tohto hnutia opiera navyše o metódy masového ovplyvňovania. Všimnime si nielen jestvujúcu záplavu ezoterickej literatúry, ale aj pôsobenie masmédií, najmä televízie (filmy s magickou tematikou, s postavami zo záhrobia, s mimozemšťanmi či s prirodzene nevysvetliteľnými záhadami - napríklad známy seriál Akty X). Vytvára sa tým spoločenská atmosféra alebo mentalita, ktorej aj vzdelaný človek môže podľahnúť.

 

Najčastejším javom, ktorý pozorujeme na ľuďoch, ktorí vstúpili do niektorej zo siekt, je ich ťažkopádna komunikácia s okolitým svetom, ba dokonca i s najbližšími priateľmi či rodinnými príslušníkmi. Takýto človek je pohltený sektou, ktorá sa mu snaží vypĺňať a organizovať voľný čas a o všetko ostatné stráca živý záujem. Čo sa s ním konkrétne deje, aký deštruktívny proces napáda integritu jeho osobnosti?

 

Je to v značnej miere práve dôsledok toho, že sekta sa mu usiluje vyplniť a organizovať všetok (nielen voľný) čas, čo spôsobuje, že človek sa nemá kedy zaoberať úvahami o správnosti toho, čo sa s ním deje. No je to zároveň aj jedna z ciest psychickej manipulácie. Tým, že sa podľa určitého rozvrhu naplánuje správanie človeka, mení sa automaticky aj spôsob jeho myslenia a emočného prežívania. Ide o mechanizmus, ktorý je v psychológii známy z teórie kognitívnej disonancie - človek nie je schopný dlhodobo zvládať nesúlad (disonanciu) medzi svojím správaním, myslením (názormi, racionálnym hodnotením skutočnosti) a emóciami (citovým vzťahom ku skutočnosti), teda medzi tými zložkami psychiky, ktoré rozhodujúcim spôsobom determinujú identitu človeka. Ak sa zmení jedna z týchto zložiek, nastáva zodpovedajúci posun aj v ostatných dvoch, aby sa zmenšil nesúlad medzi nimi (funguje tu akýsi nevedomý mechanizmus obrany pred vnútorným, intrapsychickým konfliktom, ktorým by tento nesúlad človeka enormne zaťažoval). Hoci sekty nezanedbávajú ani ovplyvňovanie myslenia a emotivity indivídua, ovplyvňovanie správania (napr. aj vypĺňaním a organizovaním času) sa ukazuje ako obzvlášť efektívna metóda jeho manipulácie. Výsledkom je zmena identity človeka. Zmenená identita potom spôsobuje, že človek stráca svoje dovtedajšie sociálne väzby a spôsoby reagovania. Dokonca aj pri komunikácii s bývalými priateľmi a príbuznými (ktorých nezriedka odvrhuje) sa objavujú bariéry, ktoré pravdepodobne zodpovedajú tomu, čo ste nazvali ťažkopádnou komunikáciou.

 

Aké ďalšie príznaky či následky badať na ľuďoch, ktorí uverili a naplno sa oddali sekte?

 

Azda najzávažnejším následkom je práve zmienená zmena identity. Jej príznakmi sú však nielen komunikačné bariéry s okolitým svetom, ale predovšetkým fenomén, ktorý by sa dal nazvať závislosťou od sekty. Svojimi charakteristikami je podobný chorobnej drogovej závislosti. Všetko sa prehodnocuje a reinterpretuje v zhode s indoktrinovanými požiadavkami sekty, ktoré sa stávajú centrom a zmyslom života. Práve preto sa niekedy takéto sekty a kulty označujú ako deštruktívne - deštruujú pôvodnú identitu človeka a prostredníctvom novoindoktrinovanej identity ho robia natoľko závislým od sekty, že človek stráca svoju slobodu.

Iným znakom, ktorý charakterizuje príslušníkov deštruktívnych siekt, je ich nekritickosť voči tomu, že by mohli byť zmanipulovaní, a preto sa im dá len veľmi ťažko pomôcť. Akékoľvek naliehanie v tomto smere ich obyčajne iba utvrdzuje v „sektárskom" presvedčení a zvyšuje ich závislosť od sekty. (Práca s nimi si preto vyžaduje osobitný prístup, ktorý sa dakedy pomerne príhodne označuje ako deprogramovanie.)

 

Svetová verejnosť bola už viackrát šokovaná správou o masových samovraždách členov niektorých siekt. Na základe čoho je vôbec možné dohnať ľudí až k takejto absurdite?

 

Prípady masových samovrážd členov niektorých siekt sú ukážkou, kam až môže ľudí doviesť príslušnosť k týmto sektám. Pre bežného človeka je takáto absurdita ťažko pochopiteľná. Poukazuje však nielen na zvrátenosť ideológie určitých siekt, ale aj na skutočnú silu psychologickej manipulácie ľudí.

 

Čo je to psychokult? Mohli by ste opísať základné princípy a techniky niektorých z nich?

 

Ide o nie celkom výstižné označenie rozličných smerov a hnutí, ktoré sľubujú zvýšenie ľudského psychického potenciálu, jeho výkonnosti, zdravia a pod., a to pomocou praktík, ktoré sa opierajú o rôzne umelo navodené „duchovné zážitky", „osvietenie" atď. Hoci to o sebe vždy netvrdia (ba niekedy to i popierajú), väčšinou sú súčasťou rozmanitého hnutia New Age alebo ezoteriky. Popri niektorých smeroch, pri ktorých sa dá identifikovať ich kultovno-sektársky charakter bez väčších problémov (napr. Transcendentálna meditácia), patria sem, žiaľ, aj smery, ktoré sa ocitli takmer na pôde „oficiálnej" psychológie či psychoterapie (napr. transpersonálna psychológia so svojou „psychoterapeutickou" metódou holotropného dýchania). Treba sem započítať aj také smery, ako je Silvova metóda kontroly mysle, reiki atď. Vážnym nebezpečenstvom týchto prístupov je nielen ich ideologické pozadie (New Age), ale aj to, že používajú metódy zneužiteľné na psychickú manipuláciu (napr. práca pri zmenených stavoch vedomia - tranz a pod.).

V spojitosti s týmito smermi a hnutiami považujem za potrebné vysloviť varovanie aj pred rozmanitými prúdmi takzvanej alternatívnej medicíny (napr. homeopatia, čiastočne i akupunktúra), ako aj pred rozličnými módnymi smermi založenými na metódach takzvaného pozitívneho myslenia.

 

Ďakujem za rozhovor.



Doc. MUDr. Alojz Rakús, CSc.
(1947) – lekár a psychiater. Pôsobil ako prednosta Psychiatrickej kliniky Slovenskej zdravotníckej univerzity a v rokoch 1994 až 2002 bol predsedom Psychiatrickej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti.