V polovici prvého tisícročia pred Kr. nadobudol hinduizmus svoje zásadné vlastnosti a rozšíril sa po celom subkontinente. Ak hovoríme o zásadných vlastnostiach, neznamená to jednoliate učenie a praktiky, ale vytvorenie spoločných základov pre rôzne smery v rámci tejto relígie. Obyvatelia Indie nikdy nevytvorili jednotnú skupinu. Jej regióny sa totiž líšia nielen rôznosťou jazykov, ale aj vlastnými náboženskými tradíciami. Ich spoločnú bázu tvorí sanskrit, najstarší indoárijský jazyk, ktorý sa už od staroveku používal na kultové a náboženské ciele. Na formovanie hinduizmu vplýval tiež budhizmus a džinizmus. V 4. storočí brahmanizmus, ktorý nadväzoval na védizmus, zaznamenal výrazné oslabenie a v dôsledku šírenia budhizmu stratil veľa svojich stúpencov. Až po tom, ako sa podarilo hinduistom zvíťaziť nad budhizmom a marginalizovať džinizmus, sa mohol začať rozvoj ich náboženstva.1

Termín hinduizmus sa odvodzuje zo sanskritského pojmu sindhu. Ide o názov najväčšej indickej rieky Indus. Toto pomenovanie sa neskôr stalo inšpiráciou pre to, aby sa celý región nazval Hindus a jeho obyvatelia hinduovia. V súčasnosti sa používa aj na označenie historických (védizmus, brahmanizmus), ako i súčasných náboženských foriem v Indii. Avšak tento termín sa nedá použiť iba pre jedno indické náboženstvo. Ide o všeobecný pojem, ktorý označuje skupiny pokrvných, no navzájom sa odlišujúcich náboženských smerov vzniknutých na území indického subkontinentu. Predovšetkým máme na mysli tieto štyri hlavné smery: višnuizmus, šivaizmus, šaktizmus a smartizmus.

V úvode zmienené sanskritské označenie sanatana dharma nie je ekvivalent pojmu hinduizmus. Kladie dôraz na večnosť nábožensko-spoločenského poriadku (dharma), ktorý spája množstvo hinduistických smerov. Tento večný poriadok je akoby nadradený a podriaďujúci všetky skutočnosti prameniace z lokálnych tradícií a zvykov. Hinduizmus je zo všetkých svetových náboženských systémov najrôznorodejší. V jeho štruktúrach možno nájsť väčšinu prvkov náboženských prejavov: jednoduchý kult božstiev prírody, polyteizmus, prvky henoteizmu2, panteizmus, filozoficky podporovaný monoteizmus a pod.

Hinduizmus je silno spojený s tradičnými spoločenskými štruktúrami, ako je kastový systém, a taktiež s praktikami prinášania obiet. Ťažko sa v jeho rámci hľadajú jednotné metafyzické a náboženské základy, skôr sa zdôrazňuje večný poriadok, ktorý riadi svet. Preto sa mu prisudzuje prívlastok, že je náboženstvom paradoxov a kompromisov. Počas svojej dlhej a komplikovanej histórie absorboval mnohé rozmanité lokálne i cudzorodé tradície. Ale aj napriek jeho komplikovanosti môžeme stanoviť tri jeho spoločné charakteristické črty: 1. ide o systém viery, ktorý sa sformoval spontánne na základe vývoja ideí a praktík a nebol vytvorený žiadnou konkrétnou historickou postavou; 2. nedá sa v ňom vytvoriť presne stanovená dogmatika; 3. tento systém nemá znaky univerzálnych náboženstiev, ale je to špecificky indický fenomén.3

Symbolom hinduizmu je mantra AUM, ktorá je jeho najposvätnejšou slabikou. Podľa indickej tradície predstavuje prvú zvukovú vibráciu, ktorá zaznela na začiatku stvorenia sveta a začala proces rozvíjania vesmíru. Pozostáva z troch písmen a hinduisti veria, že je súčasne symbolom trojice najdôležitejších hinduistických božstiev: Brahmu, Višnua a Šivu. Sú presvedčení, že jej časté vyslovovanie počas meditácie napomáha očistu ducha zo všetkých zlých emócií.4

Vo svojej podstate je hinduizmus oslobodený od striktne definovaných dogiem, čo spôsobilo, že v jeho rámci sa nachádzajú mnohé protirečiace teórie. Aj napriek takejto veľkej rôznorodosti sa však môžeme pokúsiť o podanie istých doktrinálnych znakov spoločných pre všetky hinduistické smery.

Jeden zo základných pojmov hinduizmu je Brahman, ktorý je všeprenikajúcou skutočnosťou a žriedlom celého stvorenia. Niektorí túto skutočnosť chápu v kategóriách neosobného absolútna, iní naopak ako osobného boha. Medzi týmito dvoma krajnými postojmi existujú však i viaceré ďalšie náhľady. Na otázku, aká je podstata Brahmana, odpovedajú rôzne filozofické školy svojím vlastným spôsobom. Brahmana nemožno obsiahnuť mysľou, je bezhraničný, večný, je zároveň Jedným a Všetkým. Je celý svet, a predsa je duchovnej podstaty. Zároveň je átmanom (dušou) v srdci, menším ako zrnko jačmeňa, a predsa väčší ako svet. Brahman je zároveň imanentným i transcendentným, odlišným od kozmu, a predsa v kozmickej skutočnosti všadeprítomný.5

V kontexte materiálneho sveta existuje v hinduizme zobrazenie troch aspektov absolútna vo forme Brahmu, Višnua a Šivu. Ide o takzvanú „svätú trojicu" hinduizmu - trimúrti. Každá z týchto troch postáv má stanovenú svoju úlohu v cykle života vesmíru: Brahma ho stvoril, Višnu ho udržuje a Šiva ničí. Trimúrti sa zobrazuje v podobe ľudskej bytosti s troma hlavami, čím sa chce vyjadriť, že jeho idea sa v zásade dotýka troch uvedených aspektov zjavenia jedného absolútneho boha. V tantrických hinduistických smeroch sa rozvíja aj analogická idea trimúrti vzťahujúca sa na ženské aspekty Brahmu, Višnua a Šivu. Táto idea, nazývaná tridéví, takto vytvára ženskú trojicu: Sarasvatí, Lakšmí a Párvatí.6

 

Brahma


Brahma nemá špeciálnu skupinu vyznávačov. Zato Višnu a Šiva v priebehu dejín nadobudli početných stúpencov, ktorí ich uznávajú za hlavných bohov. Dá sa povedať, že obidve božstvá súperia o najvyššie miesto v hinduistickom panteóne. Stáročia sa rozličné odlišnosti medzi šivaistami a višnuistami prejavujú v oblasti viery, ale i praxe.7

Brahma je tvorcom sveta a dharmy, večného prirodzeného zákona, biologických a kozmických zákonov. Okrem zobrazenia ako starca s dlhou bielou bradou s troma tvárami a štyrmi rukami, v ktorých drží védy, nemá vlastné svätyne, nevzdáva sa mu kult ani nemá vlastné sviatky. Je to tak preto, lebo býva v Brahmapure, na mýtickej hore Meru a nestará sa o záležitosti bohov ani ľudí. V každom kozmickom cykle sveta je prvou, smrteľnou živou podstatou, ktorá sa rodí z kvetu lotosu. Brahma bdie nad procesom stvorenia a keďže nemá otca, nazýva sa „samonarodený". Keď prichádza na svet čas zničenia, upadá do sna, aby sa znova narodil. Zaraďuje sa do najvyššej triedy inkarnácie a ako avatára riadi vášne.8

 

Višnu a višnuisti


V dnešnej Indii dominuje višnuizmus. Boh Višnu udržuje existenciu sveta a v jeho rukách sú osudy ľudí. Je dobrým a prajným bohom. Zobrazovaný býva ako muž s tmavou pokožkou a štyrmi rukami. Jeho ženou je Lakšmí, bohyňa šťastia. Hlavnými miestami jeho úcty sú Puri, Pandharpur a Mathura. Charakteristickou črtou višnuizmu je viera v avatárov (božie vtelenia) Višnu. V mnohých hinduistických smeroch sa boh predstavuje ako ten, kto zostupuje z neba na zem s tým cieľom, aby tu obnovil pôvodný poriadok.

Taktiež Višnu sa neustále zjavuje v rôznych inkarnáciách. Môže mať ľudskú alebo zvieraciu podobu. Cieľom jeho vtelenia je záchrana ľudstva, respektíve sveta. Je veľa Višnuových avatárov, no najčastejšie sa spomína desať základných. Prvou jeho inkarnáciou bola ryba. Višnu v tejto forme zachránil praotca ľudstva Manu, keď mu prikázal zhotoviť loď. Manu zachránil časť stvorenia pred zničujúcou potopou v príbehu veľmi podobnom biblickému, v ktorom takmer rovnakú úlohu zohral Noe, o čom píše Kniha Genezis. Potom sa zjavil ako korytnačka a zobral na svoj pancier novovzniknutú zem, aby jej zaistil stabilitu. Tretí avatára bol diviak a v tejto podobe Višnu vyzdvihol zem, ktorá bola vrhnutá do prvotného oceánu démonom Hiranjakašipom. Následne sa Višnu zjavil ako spolovice človek a spolovice lev, lebo démon Hiranjakašipu tyranizoval ľudí a báli sa ho aj bohovia; nik ho však nemohol poraziť. Višnu ho roztrhal. Ďalšou Višnuovou inkarnáciou bol trpaslík. Kráľ Bali vládol nad troma svetmi: podzemným, pozemským i nebeským. Višnu mu odobral vládu nad nebeským a pozemským svetom a ponechal mu iba vládu nad svetom podzemným.

V šiestej inkarnácii má Višnu podobu kňaza, brahmana, ktorý odstránil zo sveta vládu skorumpovaných panovníkov (kšatrijov). V siedmej inkarnácii sa vtelil do kráľa Rámu, ktorému démon Rávana uniesol manželku. Ráma manželku vyslobodil a démona zabil. Najslávnejším vtelením je, keď sa Višnu zjavil ako Krišna, aby porazil zlého kráľa Kamsu, ktorý sužoval krajinu. V deviatej inkarnácii sa Višnu prejavuje ako synkretická tendencia hinduizmu; zrodil sa ako Budha, aby ponúkol spásu aj tým, ktorí sa nenarodili ako hinduisti. Poslednou Višnuovou inkarnáciou bude Kalki, ktorý sa ako jazdec na bielom koni zjaví na konci terajšieho veku, aby odmenil dobrých, potrestal zlých a nastolil novú éru ako spasiteľ.9

 

Šiva a šivaisti


Druhou hlavnou náboženskou tradíciou v súčasnom hinduizme je šivaizmus, ktorý sa koncentruje na kult Šivu. Idea tohto božstva prešla evolúciou od neosobného kozmického elementu. V tomto bohu sa stretajú a spájajú najrozličnejšie protivenstvá, koncept Šivu je preto neobyčajne synkretický. Symbolom Šivu je falus, ktorý môžeme často vídať v šivaistických svätyniach. Šivaisti veria, že Šiva prebýva v celom svete a vo všetkých jeho stvoreniach (imanencia) a súčasne mimo neho (transcendencia). V zásade sa dajú v šivaizme rozlíšiť dva smery: severoindický (kašmírsky) a juhoindický (tamilský). Kašmírsky má monistické tendencie. Zdôrazňuje sa v ňom úloha Šivu ako jediného vedomia sveta. Stal sa základom pre rozvoj budhizmu. Tamilský šivaizmus sa zase vyznačuje veľmi dobre rozpracovanými kultovými obradmi.

Šivove dva hlavné aspekty božstva sú ničenie a znovuzrodenie. Časť hinduistov ho považuje za najdôležitejšiu postavu trimúrti a považujú ho za všetko prenikajúceho Brahmana. Šiva má vyše tisíc mien, ktoré poukazujú na jeho rozličné charakterové črty. Najčastejšie býva zobrazovaný ako pán tanca, ale často aj ako meditujúci jogín sediaci s prekríženými nohami alebo askéta, veľký dobrodinca či ako hlava rodiny. Odborníci sa zhodujú v tom, že je to najzložitejšie božstvo v hinduizme a jeho mytológii. Šiva nemá žiadnych avatárov, no môže sa predstaviť v mnohých podobách. Napríklad v miernej i hroznej, v podobe ženy aj akéhosi hybrida. K jeho charakteru patrí taktiež ničiteľský aspekt. Šiva je ničiteľom starého, odchádzajúceho sveta, ale ho súčasne aj obnovuje. Je prameňom dobra a zároveň zla.10

 

Tridéví


Tridéví je hinduistický pojem, ktorým sa označujú tri manželky bohov konceptu trimúrti. Jeho súčasťou je Sarasvatí (Brahmova manželka), Lakšmí (Višnuova manželka) a Párvatí (Šivova manželka).

Sarasvatí je uznávaná ako stelesnenie múdrosti a poznania. Hinduisti ju pokladajú za bohyňu pravdy a odpustenia, patrónku vied a umení. Pôvodne bola patrónkou riek, preto sa zobrazuje ako sedí na chrbte bielej labute. K jej ďalším symbolom patrí páv ako jeden zo symbolov Indie. Má štyri ruky a v nich drží úctyhodné predmety, knihu véd, perlový ruženec, džbán s vodou a vínu - indický hudobný nástroj. Hinduisti tejto bohyni pripisujú aj vytvorenie posvätného jazyka sanskritu, ktorý považujú za najdokonalejší. Podobne ako jej partnerovi Brahmovi, ani jej nestavajú svätyne a nemá svoj kult. Je väčšmi abstraktnou ideou než bohyňou z mäsa a kostí.

Lakšmí, partnerka boha Višnua, je v hinduistickom panteóne bohyňou šťastia, bohatstva a krásy. Uctievajú ju všetky indické rodiny a jej obrazy v podobe bohyne bohatstva visia na stenách mnohých obchodov. Hinduisti veria, že modlitba k nej je obzvlášť užitočná pred alebo v čase splnu mesiaca, keď prichádza a plní prosby. Lakšmí považujú za sprostredkovateľku medzi Višnuom a ľuďmi, preto sa k Višnuovi obracajú jej prostredníctvom. Všeobecne sa Lakšmí pokladá za matku celého sveta. Má osem avatárov, a preto je schopná ľuďom splniť všetky ich potreby a túžby. Zobrazuje sa ako žena sediaca v kvete lotosu s dvoma bielymi kráľovskými slonmi. Jednou rukou žehná a druhou rozdáva zlaté mince.

Párvatí je známa ako bohyňa lásky a oddanosti. Rovnako ako rieka Ganga je dcérou božskej personifikácie Himalájí, boha Himavantu. Je druhou Šivovou manželkou; prvou bola Satí, ale tá sa po svojej smrti inkarnovala práve ako Párvatí. Šiva často podlieha jej kráse a spočíva s ňou v dlhom náruživom objatí; silný erotický aspekt tohto vzťahu sa prejavil v uctievaní Párvatí predovšetkým v niektorých tantrických kultoch. Párvatí stelesňuje Šivovu ženskú kreatívnu energiu (šakti), ktorá sa podieľa na existencii celého vesmíru. Mantry vyslovované ako prejav úcty k nej majú pomôcť nájsť ženám manželov. Iné zase chránia mladé dievčatá, ktoré uzatvárajú manželstvo a ďalšie pomáhajú riešiť problémy v manželstve. Párvatí je tak patrónkou rodiny a domácnosti. Zobrazuje sa zvyčajne samostatne ako krásna žena s odhalenými prsiami, symbolu božskosti, a s posvätným povrázkom. Alebo tiež v spoločnosti Šivu, pričom sedí v jeho lone. Jej častým atribútom je lev. V rukách obvykle drží ruženec, zrkadlo, zvonček alebo lotos.11

 

Iné hinduistické božstvá


Hinduizmus má najbohatší panteón zo všetkých náboženstiev sveta. Niekedy sa počet jeho bohov odhaduje až na 330 miliónov.12 Do hinduistického panteónu zaraďujeme taktiež niektorých zbožstvených askétov (sádhuov). Ide o potulných askétov, ktorí žijú rigorózne podľa zásad hinduizmu. Okrem nich sem patria aj niektoré významné osobnosti zvané mahátmá (veľké duše). K hinduistickým božstvám sa počítajú tiež mocnosti, ktoré driemu napríklad v Himalájach, v skalách, riekach a stromoch. Z tohto dôvodu si každý hinduista môže vybrať božstvo podľa vlastnej chuti, ktoré bude uctievať. Nezakazuje sa mu ani obohatiť súčasné teologické koncepcie vlastnými, pretože toto náboženstvo sa vyznačuje veľkou metafyzickou toleranciou, bez jedného návodu na pravdu. Preto vyznávači hinduizmu nevidia žiaden problém v protirečeniach. Paradoxne sa takýto relativizmus stal spojivom, ktorý udržal veľký počet rozporuplných systémov vo vzájomnej jednote.13

Sú však božstvá, ktoré uctievajú takmer všetci vyznávači hinduizmu. K takým patrí bohyňa Kálí. Je uznávaná ako vládkyňa času, cyklov narodenia a smrti. Šiva svoju ničiteľskú moc používa práve vďaka nej. Viaceré mýty ju predstavujú ako krvavú bohyňu. Niektorí askéti boli dokonca obvinení, že jej ako obetu prinášali deti, napriek oficiálnemu štátnemu zákazu sa hovorí o stovkách takýchto obetí.14

K veľmi populárnym patrí aj boh Ganéša. Je synom boha Šivu a jeho spoločníčky bohyne Párvatí a uctievajú ho ako boha múdrosti. V mytológii sa opisuje, že keď sa raz Šiva vrátil z bojiska, za trest, že ho Ganéša nechcel pustiť k matke, pretože ho ešte nepoznal, mu od zlosti odtrhol hlavu. Keď mu však žialiaca Párvatí povedala, že je to ich syn, Šiva mu ju chcel nasadiť naspäť. Bol však veľmi mocný a odhodil ju príliš ďaleko, aby ju našiel. Rozhodol sa preto, že prvému, koho stretne, odtrhne hlavu a nasadí ju svojmu synovi. A keďže ako prvého stretol slona, má Ganéša sloniu hlavu. Hinduisti veria, že Ganéša odstraňuje všetky prekážky a poskytuje úspech. Preto sa veľa náboženských ceremónií začína invokáciou smerovanou práve k nemu. Ganéša tiež zosobňuje dobrotu, vitalitu a hojnosť.15

K ďalším zoomorfným božstvám patrí aj Hanumán, ktorý sa obvykle zobrazuje ako postava s ľudským telom, opičou tvárou a chvostom. Po celej zemi existujú chrámy zasvätené tomuto opičiemu bohu. Hanumán je poloboh. Jeho otcom je Váju, boh vetra, a matkou slúžka menom Punjaksthala, ktorá bola prekliata a podobala sa opici. Šiva však z nej sňal kliatbu a udelil jej požehnanie. Pávana jej podal trošku posvätného dezertu do jej natiahnutých rúk. Len čo ho zjedla, porodila Hanumána. Ten sa neskôr stal žiakom Súrju, slnečného boha. Hinduistická mytológia považuje Hanumána za superhrdinu, ktorý pomáhal kráľovi Rámovi nájsť jeho manželku, pomohol mu v ťažkom boji proti démonovi Rávanovi a stal sa jeho verným služobníkom. Vzhľadom na svoju veľkú silu je Hanumán patrónom zápasníkov a bojovníkov.16

Šiva Ardhanarišvára (Šiva a Párvatí) je jednou z najznámejších podôb Šivu. Je tajuplným výrazom jeho božskej, androgynálnej, to znamená dvojpohlavnej povahy, v ktorej on, akoby prejav najvyššieho mužského princípu, intímne splýva so svojou vlastnou ženskou polovicou. Šiva Ardhanarišvára je veľkolepý božský androgýn. Hlboko duchovný význam tejto Šivovej podoby hrá v hinduistickej tradícii významnú úlohu. Šiva Ardhanarišvára je prejavom nedeliteľnej jednoty medzi Šivom a Šakti, medzi mužským a ženským aspektom, ktoré sa nachádzajú v stave dokonalej neutrality rovnováhy. Šiva Ardhanarišvára je pritom zároveň i božskou, kozmickou bytosťou, ktorá sa nachádza nad akoukoľvek polaritou či dualitou a stojí tak nad všetkými komplementárnymi aspektmi prejaveného sveta.17

Bohyňa Ganga je jemná, krásna žena s bielou korunou na hlave. Sedí na krokodílovi a má dve (niekedy i štyri) ruky. V pravej drží vodnú ľaliu a v ľavej lastúru. Ak je bohyňa Ganga zobrazená ako štvorruká, drží v tretej, ľavej ruke málu18 a pravú má postavenú v pozícii ochrany (dlaň otočená dopredu). Jej božská podstata privádza každodenne mnoho desiatok tisíc ľudí na jej brehy. Bohatí, chudobní, nemohúci, plní sily, živí aj mŕtvi sa prichádzajú očistiť a priblížiť sa k bohu. Títo všetci bez rozdielu sa stretávajú na brehoch Gangy v modlitbách za zbavenie sa pút smrti a očistenie od hriechov. Vytvárajú most medzi božským a pozemským, ktorým ak prejdete, očistíte sa a cesta k duchovným svetom je otvorenejšia a ľahšia. Na brehy Gangy prichádza mnoho nielen ortodoxných hinduistov zomrieť. Všetci svorne veria, že človek, ktorý zomrel alebo sa rozhodol zomrieť na brehu Gangy, bude zbavený všetkých pozemských hriechov a umožní sa mu tak skôr vystúpiť z kolobehu sansáry. Deje sa to hlavne v pútnickom meste Váránasí.19

 

Posvätné kravy


Krava je zviera, ktoré svoju posvätnosť nadobudlo medzi Indmi na základe jeho postavenia a funkcie v svätých spisoch. Indická mytológia pozná mnohé verzie o tom, ako vznikol svet. Jeden z mýtov, ktorý pripisuje mimoriadnu úlohu práve krave, je mýtus o vzniku sveta z veľkého mliečneho oceána. Na počiatku bolo obrovské more z mlieka mnohých kráv. V ňom bola sústredená všetka životná energia, pretože na jeho dne sedel boh Višnu v podobe korytnačky, z ktorej vyrástla do výšky svetová hora Mandara. Okolo tejto hory sa obtočil prahad Ananta a v ňom sa sústredila všetka rozpínavosť. Boh Brahma povolal boha Indru s jeho bojovnými bohmi. Potom povolal aj démona Vairóčanyho s jeho rodom démonov, aby hada naťahovali. Bohovia ťahali za hlavu, démoni zase za chvost. Takto sa hora s korytnačkou začala otáčať raz na jednu, raz na druhú stranu. Rýchlym otáčaním mlieko zhustlo a vznikla hora masla. Z maslovej hory sa vytvorila zem, more, hory, lesy, rieky, kamene, rastliny, zvieratá a ľudia. Tak bol stvorený svet. Bohovia a démoni spoločne vyrobili nápoj nesmrteľnosti (amrita). Potom stvorili mesiac a krásu. Nasledovalo stvorenie kultického (obradného) opojenia, radosti zo života, dobroty ľudí a životnej energie. Ďalej stvorili zbrane do vojny, kone a slony na výpomoc ľuďom vo vojne. Nakoniec dali ľuďom jed, aby v boji mohli zabíjať svojich protivníkov. Takto vznikol celý svet z veľkého mliečneho oceánu podľa vôle boha stvoriteľa Brahmu.

Od tých čias sú kravy pre človeka posvätnými zvieratami, pretože mu poskytujú mlieko, a tým aj základ života. Krava je živým symbolom bohyne Matky Zeme a jej obdarúvania človečenstva. Kŕmenie kravy predstavuje náboženský obrad. Kravský moč je posvätnou látkou a používa sa v obradoch očistenia tých, ktorí porušili pravidlá kasty. ôsmy avatára boha Višnua, Krišna, bol ako chlapec a mladík pastierom kráv. Práve preto sú veľmi časté jeho sochy zobrazujúceho ho ako ich pastiera s flautou v rukách.20

 

Identifikácia božstva


V hinduizme sacrum (posvätné) a profanum (svetské) stoja rovnocenne pri sebe, spolupôsobia, spolutvoria a vytvárajú mozaiku skutočnosti. Na vyjadrenie ich úzkeho spojenia hinduistické myslenie používa obraz vody zmiešanej s mliekom. Jedine hamsa, mýtický vták stotožňovaný s labuťou, je schopný odsať vodu a vypiť čisté mlieko. Hinduizmus stotožňuje tohto vtáka s Brahmom. Svet je organicky vytvorený zo sacrum a z profanum, je svätý a zároveň nie je svätý.

Rôzne murti, čiže obrazy vyjadrujúce absolútno akousi materiálnou formou, zobrazujú to, čo je božské, najvyššie, čo je príčinou, tvoriace, ničiace a všeobsahujúce. Neosobnému absolútnu, takému, ktoré je najvyššie, sa nedá dať žiadne meno, ani ho opísať alebo vyčerpávajúco vymedziť akýmsi termínom. Nedokonalosť ľudského jazyka sa preto pokúša túto transcendenciu nejako opísať. Čiastočne to umožňuje fakt, že svet je svätý a svetský zároveň. Na označenie božstva sa používa termín íšvara a v sanskrite znamená panovať. Vo védskych textoch označuje vládcu, pána, majstra alebo kňaza. Neskoršie interpretácie na tému podstaty Íšvaru podávajú v zásade dve interpretácie, teistickú a panteistickú.

Teistické chápanie Íšvaru je napríklad v šivaizme, v ktorom sa silne zdôrazňuje, že Šiva je pánom nad všetkými bohmi. Naopak v Rigvéde sa nachádza panteistická interpretácia Íšvaru, podľa ktorej absolútno, sacrum, je vložené do matérie. Z jednej štvrtiny je svetom a z troch štvrtín ju prekračuje. Člen íšvara je časťou populárnych mien, ktoré sa vzťahujú na Brahmana, napríklad Paramešvára (najvyšší boh), Mahešvára (veľký boh), Jogešvára (pán jogínov). Pre Višnua a Krišnu sa najčastejšie používa prívlastok Bhagavan, Ctihodný. Následne titul Hari sa ako zvolanie používa takmer pre všetkých hinduistických bohov. Jeho preloženie ako pán je možné len vtedy, keď ide o označenie božskej bytosti a nie ako úctivá forma na oslovenie muža.21

 

Záver


Hinduizmus je polyteistické náboženstvo s nespočetným množstvom bohov. Božstvá sa nechápu ako oddelené či dokonca súperiace sily. Predstavujú odlišné funkcie, aspekty, rôzne spôsoby chápania a pohľadu na realitu. Hinduisti neuznávajú princíp jedného najvyššieho boha, ale veria v silu veľkého počtu bohov. Hinduizmus nemá žiadneho zakladateľa ani inú ústrednú autoritu či historickú osobnosť, ktorá by bola príčinou jeho vzniku. Je indickým národným náboženstvom a nikto, kto sa nenarodí indickým rodičom, alebo aspoň indickému otcovi, sa nemôže hinduistom stať. Voči svojim vyznávačom je hinduizmus veľmi tolerantný a dovoľuje im značné rozdiely vo formách ich náboženského života a prejavovania zbožnosti. Bez ohľadu na to, ako hind prejavuje zbožnosť voči bohom, hrá dôležitú úlohu v tomto náboženstve posvätná slabika AUM. Jej vyslovenie predstavuje podľa tradície troch hlavných bohov, ktorými sú Brahma, Višnu a Šiva. Posvätná slabika sa teší veľkej obľube, nájdeme ju na začiatku aj na konci každej hinduistickej knihy a ukončievajú sa ňou všetky obrady.

 

Poznámky:

 
1 Swami Krishnananda: The Concept of God in Hinduism - https://www.swami-krishnananda.org/disc/disc_14.html

2 Henoteizmus je postoj, ktorý síce nepopiera a nevylučuje existenciu iných bohov, ani ich kult, ale obracia sa prakticky a fakticky len na jedného boha a od neho všetko očakáva, ako keby bol bohom jediným - https://sk.wikipedia.org/wiki/Henoteizmus

3 Sharma, A.: What is Hinduism. In: Social Compass 33/1986, s. 177-183

4 Pranava mantra. The Hindu - http://www.thehindu.com/features/fridayreview/religion/pranava-mantra/article 3287952.ece

5 Eliade, M.: Dejiny náboženských predstáv a ideí I. Agora, Bratislava 1995, s. 209-212

6 Kurian, M.: The Development of the Concept of Trimurti in Hunduism. Palai 1974, s. 8-16

7 Bhandarkar, R. G.: Vasnavism, Saivism, and Minor Religious systems. New Delhi 1995, s. 30-32

8 Browker, J.: Creation: Law and Probability. A World Religions' Perspective. Aldershot 2008, s. 182-183

9 Jaiswal, S.: The Origin and Development of Vaisnaism. Columbia 1981, s. 77-95

10 Kramrish, S.: The Presence of Siva. Varanasi 1988, s. 27-30

11 Kinsley, D.: Hindu Goddesses. Vision of the Divine Feminine in the Hindu Religious Tradition. New York 1989, s. 35-54

12 Parson, G.: The Growth of Religious Diversity. New York 1993, s. 177

13 Kościelniak, K.: Religie wspólczesnego Bliskiego i Dalekiego Wschodu. Wydawnictwo M, Kraków 2016, s. 118-119

14 Indian Cult Kills Children for Goddess - https://www.theguardian.com/world/2006/mar/05/india.theobserver

15 Courtright, P. B.: Ganesa, Lord of Obstacles. New York 1985, s. 123-127

16 Lutgendorf, P.: Hanuman‘s Tale: The Messages of a Divine Monkey. Oxford University Press, New York 2007, s. 76-79

17 Goldberg, E.: Ardhanarisvara: What We Know and What We Do Not. In: Religion Compass 2-3/2008, s. 301-305

18 Mála je tradičná pomôcka na počítanie prenášaných mantier pri meditácii. Navonok sa podobná kresťanskému ružencu, avšak používa sa v budhizme a hinduizme. Skladá sa zo 108 korálikov, pričom tento počet vznikol vynásobením počtu deviatich planét počtom dvanástich znamení zverokruhu.

19 Chandra, Ch.: Encyclopaedia of Hindu Gods and Goddesses. New Delhi 2001, s. 96-99

20 Záviš, M.: Hinduizmus - https://cdv.uniba.sk/fileadmin/cdv/U3V/studijnematerialy/zavis_hinduizmus.pdf

21 Rosen, S.: Essential Hinduism. West Port 2006, s. 224