Ešte máme v živej pamäti nedávne búrlivé americké
prezidentské voľby. Ako vždy, i teraz sme často slýchali otázku, akú úlohu
v nich zohráva podpora evanjelikálnych cirkví usilujúcich sa
o zachovanie tradičných rodinných a etických hodnôt. A práve
evanjelikálnej scéne, jej histórii a vývoju na území Spojených štátov sme
v tomto čísle venovali väčší priestor v podobe až troch samostatných
príspevkov. A to nielen kvôli spomenutým voľbám a narastajúcemu
politickému vplyvu tejto početnej náboženskej komunity, ale, pochopiteľne,
keďže sme religionistický časopis, zaujímalo nás najmä jej náboženské
formovanie a duchovný dosah.
V súvislosti so súčasnou pandemickou situáciou sme boli
nútení prijať viaceré drakonické opatrenia, ktoré obmedzujú nielen náš
spoločenský, no predovšetkým náboženský život. Snáď najbolestnejšie to vnímame
pri Eucharistii, lebo jej spoločné slávenie a prijímanie nám je už vyše
roka znemožnené. Pri zaiste dobrom úmysle ochrániť ľudí pred šíriacou sa
koronahrozbou je tu však čosi, čo kompetentní politici stále akosi nechcú brať
do úvahy. Pre život veriaceho človeka je totiž rovnako ako fyzický pokrm
potrebné i duchovné nasýtenie! A tak dúfame, že sa čo najskôr nájde
uspokojivé riešenie a budeme sa môcť prinavrátiť k bežnému
liturgickému sláveniu. No sú kresťania, ak vôbec možno Jehovových svedkov ešte
medzi nich zarátať, ktorým táto okolnosť príliš neprekáža. Svedkovia totiž
Pánovu večeru slávia iba raz do roka a aj to ju môže prijať len veľmi
ohraničený počet z nich - privilegovaná trieda 144-tisíc vyvolených,
z ktorých v súčasnosti žije už iba nepatrný zlomok. Prečo to tak je
a aké teologické zdôvodnenie Jehovovi svedkovia predkladajú, to sa
dočítate v článku Alberta Lučanského.
Čísla mali odjakživa na ľudí značný vplyv. Nielenže sa bez
nich nezaobídeme pri našich matematických výpočtoch, ale ešte aj dnes sa nájdu
takí, čo od nich odvodzujú svoj osud. Poznáme však ich symboliku? Vieme, aký
význam sa za jednotlivými číslami skrýva v rozličných kultúrach a čo
symbolizujú v samotnej Biblii? Tieto otázky sa pokúsi zodpovedať záverečná
časť seriálu o biblických symboloch od Igora Janigu.
Hovorí sa, že náš staručký kontinent stojí na troch nohách -
Aténach, Jeruzaleme a Ríme. Atény symbolizujú starogrécku múdrosť,
Jeruzalem židovsko-kresťanskú zbožnosť a morálku a Rím zase právnu
vyspelosť. Pristavme sa teraz pri prvom pilieri európskej vzdelanosti -
starogréckej filozofii. O vplyve Platóna, Aristotela či ďalších mysliteľov
antického sveta na kresťanských teológov a učencov sa už toho popísalo
mnoho, avšak menej sa už vie o ich ezotericko-mystickom zameraní.
A práve o tom sa viac dozviete v ďalšom pokračovaní seriálu
venovanom dejinám západného ezoterizmu a mysticizmu z autorského pera
Róberta Sarku.
Aj tentoraz sme sa usilovali o to, aby bol obsah čísla
zaujímavý a pestrý. Veríme, že sa nám to podarilo a že si v ňom každý
niečo podnetné a poučné nájde. Tak príjemné čítanie, priatelia!
editoriál
Editoriál
BORIS RAKOVSKÝ
úvod | hore | vytlačiť | prečítané: 12543x