Zriadenie školy sa však neuskutočnilo na základe straníckeho pokynu, na aké sme boli zvyknutí v minulých desaťročiach, tentoraz je viazané na misiu duchovnej bytosti Anastázie. A teda v škole ani tak nejde o vzdelanie, ako o duchovné formovanie detí pre vyššie ciele ľudstva a celého vesmíru, o ktorých Anastázia hovorí svojim duchovným deťom.

Vo východoslovenskej dedinke Hnilčík pri Spišskej Novej Vsi tento rok otvára svoju činnosť takzvaná rodová škola. Jej ústrednými postavami sú učitelia Ing. Imelda Trochtová, PhD., a jej manžel Ing. František Trochta, ktorý predtým pracoval v oblasti železničnej dopravy. Za zriadením tejto súkromnej školy primárne stojí občianske združenie Cesta prirodzeného žitia. Škola má schválenie ministerstva školstva a má fungovať s dobrozdaním a zároveň pod kontrolou Ústavu humanitných štúdií pri Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Priznaný má študijný odbor 7902 5 gymnázium. Od septembra je v štádiu experimentálneho overovania. Pedagogické princípy zatiaľ schválené nemá.

Do akej miery sú alebo nie sú zodpovedným členom menovaných inštitúcií známe skutočnosti o duchovnom prepojení tejto školy na nadpozemskú bytosť Anastáziu, to si netrúfame povedať. Avšak na početných webových stránkach boli informácie priehľadné, jednoznačné, a najmä ľahko dostupné.1 Určite i preto sa veľa ľudí právom pýta a vyjadruje pochybnosti o povahe školy a očakáva od kompetentných orgánov serióznu, pravdivú informáciu, prípadne rozhodný krok, ktorý by viedol k jej zrušeniu. Na odpoveď čakajú nielen náhodní záujemcovia, ale predovšetkým členovia rodín, ktorých deti sa príchodom do tejto školy dostávajú do skrytých pseudoduchovných osídel nesmrteľnej Anastázie.

Aj keď škola v Hnilčíku začína svoju činnosť až teraz v septembri, v minulých rokoch už organizovala viaceré letné tábory pre deti vo veku približne desať až dvanásť rokov. Podobne to bude i tento rok. Niektoré deti, čo absolvovali minuloročné tábory, odchádzajú na pobyt do spomínaného ústredia anastaziánov v Tekose. Centrom kultu je v podstate školská komunita. V tomto zmysle pobyt v Hnilčíku je len akousi prípravnou etapou, ktorá má svoje vyústenie v odchode do Ruska.

Letné tábory, ktoré už niektoré deti absolvovali, boli pre nich neopakovateľným zážitkom. Veď posúďte sami, ktoré dieťa dnes muruje, stavia dom, chodí bosé a spí na slame? Dokonca deti si v tábore samy varia. Pri všetkom im, pravdaže, asistuje pedagogický personál. Všetko robia spoločne - miešajú maltu, ukladajú tehly atď. Avšak reálny dotyk s prírodou a prírodnými materiálmi nie je samoúčelný a konečný. Dieťa má prostredníctvom kontaktu s „materskou prírodou" dosiahnuť oveľa viac, duchovne dorásť tak, ako o tom hovorí Anastázia v knihách, ktoré napísal jej verný stúpenec Vladimír Megre.

Tábory vzbudzujú u ľudí podozrenie, že v nich ide o manipuláciu a vymývanie mozgu detí, ako aj ich rodičov. Podobne počas pobytu v tekoskej škole sa deti sprostredkovane upevňujú v duchovnom učení Anastázie. Informácie o stážach detí boli ešte nedávno prístupné na stránkach www.rodovaskola.sk. Súkromné gymnázium v Hnilčíku má však byť iba výstupnou stanicou tekoskej školy. Deti z Hnilčíka krátko po začatí nového školského roka odchádzajú na tri mesiace do Tekosu.

 

Cherchez la femme!2

Bezpochyby tento slogan pre tekoskú a rodovú školu platí absolútne. Osudovou ženou školy je krásna mladá žena Anastázia, ktorá údajne už tisíce rokov žije v ruskej tajge. Keďže jej život je vzdialený od civilizácie, je vraj obdarená zázračnými schopnosťami - a to vďaka absolútnemu prepojeniu s prírodou. Iba tak sa môže dostať k prameňu vesmírnych informácií. Z neho čerpá vedomosti týkajúce sa každého z nás, celého ľudstva a vesmíru, ktoré vzápätí posúva svojim stúpencom starou okultnou metódou špiritizmu. Tento zastaraný termín sa zmodernizoval a premenoval na známy channeling (tzv. kanálovanie). Holdujú mu známe duchovné médiá spolupracujúce občas i s mocnými tohto sveta.

Stúpenci Anastáziu považujú za nadpozemskú bytosť, ktorá má spasiť svet. Predstavuje pre nich vrcholný pokoj, zmŕtvychvstanie, a zároveň stelesňuje stav vedomia, v ktorom vládne jednota. V tomto zmysle je akousi analógiou východnej Akáše (termín z oblasti New Age prebratý z budhistickej mystiky a reprezentujúci akúsi pomyselnú databázu vedomostí ľudstva prístupnú iba pre zasvätených). Anastázia o sebe tvrdí, že je iba obyčajný človek.

Paradoxne mnohé deti zo Slovenska sa dostali do kontaktu so školou v Hnilčíku práve vďaka tomu, že rodičia čítali knihy o vedme Anastázii. Oslovili ich slová: „ak čítame o nej, podvedome berieme na vedomie svoju božskú podstatu a naša božská čiastočka sa v nich spoznáva". Ďalšie informácie o tejto samozvanej spasiteľke prúdia cez spomínané internetové stránky patriace Klubu priateľov Anastázie SR. Táto spoločnosť zároveň vydáva časopis Občasník Anastasia, ktorý taktiež nájdeme na internetovom portáli.3 Skúsenosť potvrdila, že ak si táto sibírska žienka získala myseľ a srdcia čitateľov, tak niektorí sa rozhodli odovzdať jej to najdrahšie - svoje deti. Podľa správ z Tekosu pred bránami školy stoja mnohí ďalší záujemcovia a dúfajú, že aj oni sa dostanú do Anastáziinho košiara.

 

Akademikov experiment

Škola v Tekose funguje už desať rokov. Jej zakladateľ, akademik Michail Petrovič Ščetinin, je momentálne nenahraditeľnou a zároveň duchovnou persónou celého unikátneho školského projektu. Nateraz škola doslova stojí a padá na tejto osobe. Aj z tohto dôvodu deti jednoducho do Tekosu musia cestovať, lebo „Ščetininova škola nie je prenosná iba so Ščetininom".4

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že svetoznámy ruský odborník na deštrukčné sekty, prof. Alexander Dvorkin, riaditeľ moskovského Centra pre štúdium náboženstiev a kultov, spochybňuje nielen Ščetininovu pedagogickú odbornosť, ale i jeho samotný akademický titul. V jeho oficiálnej informácii sa doslova uvádza: „M. P. Ščetinin je falošný akademik. Nemá schválenie pre pedagogické aktivity a jeho škola nie je štátom uznaná. V skutočnosti jeho škola predstavuje pedagogickú odnož sekty Anastázie. Dostali sme veľa sťažností zneužívania detí a používania okultných praktík. Dúfame, že na Slovensku nebude škola schválená."

Spomínaný tekoský experiment nie je však Ščetininovým jediným úsilím hľadania ideálneho modelu vzdelania a výchovy mládeže. Podstata týchto experimentov spočívala vo vytvorení školského agro-priemyselného komplexu, v ktorom sa vyučovanie žiakov v prvej polovici dňa kombinovalo s manuálnou prácou žiakov v ostatnej časti. Ďalšie zavedené novoty boli: skrátený vyučovací čas, zrušenie známok a domácich úloh. Avšak dopredu ohlasované kladné výsledky sa nedostavili, a preto tunajšie ministerstvo školstva školu za dramatických udalostí zrušilo. Zdroje uvádzajú, že akademik sa dokonca ocitol vo väzení. Avšak ďalšie akademické experimentovanie opäť pokračovalo a na rade bol spomínaný Tekos.

Akademik Ščetinin postupne priberal nové ideové zdroje a netradičné pravidlá, ktoré ovplyvnili jeho ďalšie pôsobenie. Študoval práce teozofa Jurija Rericha, inšpirovalo ho aj učenie agnijogy. V neposlednom rade treba spomenúť kozmické učenie Anastázie, ktorému sa naplno zasvätil. Naplnený týmto novým duchovnom otvoril tekoskú školu. Jeho prvé opatrenia smerovali k zrušeniu tematických plánov a tried. Podľa informácií nielen zo spomínaných občasníkov, ale i z popisu výchovno-vzdelávacieho systému školy5, neplatí dlhodobo pevne stanovený rozvrh. Všetko sa tvorí spoločne cestou obrazotvornosti, resp. vizualizácie. Tá prebieha v meditačnom večernom kruhu (ogoňok). Namiesto tried Ščetinin vytvoril skupiny zlučujúce žiakov rozličného veku. Vďaka týmto novotám a ideálnemu rozdeleniu pracovných a vzdelávacích činností a takisto vďaka Ščetininovmu duchovnému vedeniu je údajne možné skoro zmaturovať a predčasne skončiť vysokú školu, tak, ako sme to uviedli v úvode článku. Ponuka je na prvý pohľad úžasná, ktože by jej odolal?

 

Pracovný tábor

Školská komunita detí je v neustálom celodennom pohybe. Deti sa buď vzdelávajú, alebo pracujú. Starajú sa o svoje ubytovne, pripravujú stravu. Denne do školy prichádza veľa návštev, ktoré svojou prítomnosťou zasahujú do režimu dňa. Ako sme uviedli, deti pod odborným dohľadom stavajú domy, v ktorých potom bývajú. Tekoské domčeky sú murované i drevené a stále pribúdajú, veď záujemcov o tekoské vzdelávanie je čoraz viac.

Režim dňa podľa popisu manželov Trochtových pripomína pracovný tábor. Deti vstávajú o piatej. Deň začínajú rozcvičkou. Potom nasleduje rozvoj poznania - vzdelávanie a poobede dominuje manuálna práca. „Ličnoe vremia" (osobné voľno) je od 13:00 do 15:00 hod. Deň je vyplnený i špecifickým typom bojového umenia, tzv. rukopašným bojom. Určený je predovšetkým chlapcom. Bojová pohotovosť je akosi namieste, veď tábor stráži kozácky oddiel. Mladíci sú odetí do typických ruských kozáckych rovnošiat. Veď sme na Kaukaze.

Ani na dievčatá sa nezabúda. Treba uviesť, že ich oblečenie ostro kontrastuje so súčasnou módou mladých. Ak by naše dievčatá pred odchodom do Tekosu videli (čo je možné na spomenutých ruských internetových stránkach) štýl obliekania a la Marfuša zo známej ruskej rozprávky o Mrázikovi, neviem, neviem, či by vôbec do tejto zázračnej školy poleteli. Určite môžeme polemizovať o vhodnom a nevhodnom obliekaní školopovinnej mládeže, avšak aj školské oblečenie by malo korešpondovať so súčasným módnym trendom. V škole však dominuje ruská kultúra, deti počúvajú a interpretujú iba ruské ľudové piesne, tancujú chorovody a tie by asi ťažko vynikli v džínsach a zbehnutých tričkách.

Spomínaný prísny rozpis dňa je záväzný a mení sa iba jeho obsahová náplň. Tá sa opäť doluje v meditačnom kruhu. Takýto režim trvá celých sedem dní, víkend deti nepoznajú. Avšak napriek nabitému dennému programu deti údajne vôbec nie sú unavené a navyše sú v ustavičnom pohybe. To duchovná sila tajuplnej vedmy Anastázie - sprostredkovaná skrze psychotronického akademika Ščetinina - spôsobuje ich činorodosť a neúnavnosť.

 

Hrozno z uší

Ako sme uviedli, celodenná vyťaženosť detí prirodzene zahŕňa aj varenie. Určite je dobré naučiť deti, ako sa zarába cesto na chlebík. Našťastie majú aj šťastné dni, pretože nie vždy sa musí variť. Občas sú deti od tejto povinnosti odbremenené, pretože žijú z darov mimoškolských dobrodincov. Tak sa raz stalo, že dva týždne jedli dyne, pretože dostali veľkú zásielku. Inokedy zase celý týždeň jedli iba hrozno, až im doslova liezlo z uší.6 Minimálne udivujúce sú aj hygienické nedostatky, o ktorých manželia Trochtovci informujú vo svojich rozhovoroch. Sami boli z toho zhrození. Pri návšteve v Tekose videli po jedálni behať choré psy, ktoré sa navyše nechali kŕmiť žiakmi. A tam chcú poslať naše deti!

 

Megre a Anastázia

Pri obhliadke našich kníhkupectiev, pátrajúc po knihách o tajomnej Anastázii, sme zistili, že sa u nás predáva všetkých osem Megreho kníh. Našli sme ich dokonca v odbornom kníhkupectve. Postupne Vladimír Megre napísal tieto tituly: Anastázia, Zvoniace cédre, Priestor lásky, Stvorenie, Kto vlastne sme?; Rodová kniha, Energia života a Nová civilizácia. Knihy vyšli v sérii Zvoniace cédre Ruska. Na zadnej strane obálky každého titulu si môžeme všimnúť prezieravý komerčný ťah. Je tu ponuka: „Odpovede, otázky a informácie o zájazdoch do Gelendžiku" (ide o oblasť, kde leží Tekos - pozn. autorky) a nasledujú kontaktné údaje a mailové adresy. Pre našinca sa tak otvára možnosť pobudnúť v priestoroch školskej komunity a vdychovať ducha „bohyne" Anastázie.

Upozorňujeme náročných čitateľov, že samotné knihy sú v základe prostoduché asi ako argentínske telenovely. Z obsahovej a terminologickej stránky sa v nich stretávame s povážlivou neznalosťou histórie, vedeckých objavov, religionistických, ako i teologických poznatkov a formulácií. Však papier všetko znesie.

Podnikateľ Vladimír Megre (pôvodne Vladimír Puzakovov) spočiatku obchodoval s rybami, kovmi a divorastúcimi plodmi. Avšak biznis nešiel podľa jeho predstáv, až napokon skrachoval. Siahol teda do rodových dispozícií. Jeho stará matka bola verchuša (bylinkárka). Ľudia ju volali čarodejníčka a rovesníci sa mu za to posmievali. Liečila ľudí, ba i dobytok. Asi toto remeslo ho previedlo na inú duchovnú koľaj. V tajge vraj stretol Anastáziu a má s ňou i syna. Aj cez neho mu boli údajne sprostredkované mnohé mystické pravdy sveta. V podstate až po telesnom kontakte s Anastáziou nastúpilo spoznávanie jej ducha. Anastázia patrí k Vedrussom. Ide o jednu z početných jugorských národností, ktorá i dnes žije v oblastiach Ďalekého severu a na Sibíri.7

Čo nové chce Anastázia ľuďom dnes sprostredkovať? V Megreho knihách sa okrem iného dočítate:

„Ľudia žijú na svete miliardy rokov. Všetko na Zemi je pôvodne stvorené ako dokonalé. Všetko existujúce je spojené medzi sebou a s celým vesmírom. Vrcholom všetkých výtvorov je človek. (...) Cesty ku tvoreniu na iných planétach budú otvorené vtedy, až človek bude vedieť odolať pokušeniu. Až veľké energie vesmíru, ktoré v sebe má, dokáže udržať v jednote. A ani jednej z nich nedovolí dosiahnuť prevahu nad ostatnými. (...) Výsledok svojich konaní hodnotí sám človek raz za milión prežitých rokov. Ak urobil chybu, ak dopustil, že nad množstvom energie, ktoré v sebe má, prevláda jedna, ktorá ostatné pritom potlačila, na Zemi sa stávala katastrofa. Potom sa všetko opakovalo od začiatku. Tak to bolo mnohokrát. Jedno obdobie ľudstva, vymedzené miliónom rokov, sa vnútorne delilo na tri: prvé - védické (trvá 990-tisíc rokov); druhé - obrazné (9-tisíc rokov); tretie - okultné (tisíc rokov)."8

Anastáziina existencia sa začala už v prvom vývojovom štádiu ľudstva - vo védickom období. Napriek tomu, že slovo védy znamená poznanie, poznanie tu neznamená iba vedenie, ale jeho pravdivosť sa spoznáva intuitívne, citmi. Na overenie pravdy, napríklad historickej, sa používa obrazotvornosť. V praxi to znamená asi toľko: Čo sa nedá predstaviť, je nepravda. Ak napríklad Megre spomínal určitú všeobecne akceptovanú historickú pravdu a v mysli Anastázie sa nič samovoľne nezobrazilo, údaj bol nesprávny.

Túto schopnosť mali iba Vedrussovia, pretože žili na vyššej rovine uvedomelosti. Anastázia si však tento duchovný level zachovala dodnes. A tak niet nikoho, kto by jej konkuroval v odobrení právd. Ona je tá, ktorá sedí na depozitári akejkoľvek pravdy. Potom sa však môže stať, že v knihe sa píšu viaceré nezmysly, ako napríklad: „Vojna s védickým Ruskom sa začala dlho pred objavením sa Ježiša na Zemi, pádom Ríma. Tisícročná vojna sa neviedla pomocou kovového meča. Okultizmus útočil na nemateriálnej úrovni."9 Podobne tvrdiť, že Ježiš vytvoril nové náboženstvo, ale iba pre Židov, a rozdielne od predchádzajúceho, je neznalosť jasnej religióznej kontinuity medzi judaizmom a kresťanstvom.

Aký je však súvis medzi Anastáziou a zázračnou rodovou školou? Anastázia hovorí, že poslaním každého človeka je návrat k prírode, k prirodzenému životu, čím sa má dosiahnuť harmonický súlad človeka a prírody. Iba tak bude šťastný jednotlivec, ľudský rod a celá planéta. Navyše takýto život človeka môže priviesť k pravému božstvu, ktorým je príroda a človek ako jej neodmysliteľná súčasť.

Príroda je učebnica, v ktorej sa dá čítať. Ak toto bohatstvo prírody žiaci odhalia, budú ho dávať ďalej a po opustení školy založia rodové osady. Ide o miesta, kde sa rodia deti, žije sa rodinný život, kde sa umiera a pochováva. Zriaďovanie cintorínov Anastázia prirovnala k smetisku. Zosnulý má odpočívať na rodovom statku, aby jeho duch mohol ochrániť žijúcich. Tráva a kvetiny, ktoré nad jeho hrobom vyrastú, budú pokračovaním života jeho tela, pričom duši, ktorá telo opustila, sa dáva možnosť prekrásnych nových vtelení. Prirodzene, obyvatelia statkov budú jesť iba ekologicky hodnotné bioprodukty, ktoré vyrástli v ich záhrade a boli dopestované, prípadne dotvorené s láskou domácich. Predurčenosťou človeka je tak pôda a obývaný priestor, lebo pochopiť priestor znamená pochopiť Boha.

Vskutku zábavne pôsobí zmienka o tom, že najvýraznejšiu reklamu rodovej osady urobil americký prezident George Bush, keď po teroristických útokoch v septembri 2001 odišiel na svoj ranč, aby sa harmonizoval s prírodou. Podľa Megreho tým ukázal, kde človek patrí aj vtedy, keď krajina krváca.

 

Ezoterika v osnovách

Anastáziu môžeme považovať za duchovného zriaďovateľa školy v Tekose. Akademik Ščetinin sa dobrovoľne podriadil jej hlasu, pretože vie, že práve cez ňu „tečú" prúdy archaických informácií priamo zo stredu galaxie. Tie nezostávajú iba v abstraktnej sfére duchovna, ale priamo sa premietajú aj do učebných osnov. Veď posúďte sami:

Údajne kedysi dávno bola vesmírna informácia jednoducho dostupná, ale neskoršie sa narušila, pretože naša Zem bola zasiahnutá meteoritom a jej póly sa oddelili. A preto má dnes Zem tri póly a nie dva, ako sa bežne v škole učí. Ide o magnetický, astrálny (duchovný) a geografický.

A aké sú počiatky ľudstva? Na počiatku dejinného vývoja ľudia nemali telo a oplývali mimoriadnymi duchovnými schopnosťami. Mali rýdzo duchovnú podstatu. Boli to spomínaní Vedrussovia. Anastázia nie je jediná, jej podobní žijú v kraji Giper fereja odkiaľ dujú severné vetry. Rajom Vedrussov je ruská tajga. Práve oni sú duchovnou elitou, armádou sveta. Žijú zázračne, chodia po vode, lietajú a rozprávajú sa bez hlasu tak, ako to kedysi robili všetci ľudia.

Čo s tým všetkým má škola v Tekose? Veľa. Manželia Trochtovci sa pri opisovaní tamojších školských pomerov vyjadrili: „Pre nás je to šokujúce, že u nás je to ezoterická literatúra a tam je to obsahom fyziky. Takéto šoky sú tam každý deň!" Deti sa napríklad učia, že naša Zem dýcha cez čakry a má spomínané tri póly. Ezoterika tak vstupuje do obsahu tematických plánov. Hovorí i o tom, že vo vesmírnej konštelácii našej Zeme nastanú veľké zmeny, póly sa opäť spoja a poznanie bude ako kedysi prúdiť na Zem. Prístupné bude i pre ľudí s telom, nielen pre Vedrussov. Avšak len „pripravení" zachytia najvyššie pravdy a tí zachránia Zem. Budú rovnako duchovne disponovaní ako Anastázia a tak sa stanú jej duchovnými klonmi.

Predovšetkým pre tento vesmírny cieľ sú zriaďované rodové školy pod taktovkou akademika Ščetinina. On sám deti z jeho školy považuje za duchovnú elitu ľudstva, na ktorej pleciach leží osud ľudstva. Duchovný je i výber detí do jeho školy.10 Ten vykonáva sám Ščetinin a prijíma len duchovne kvalitné deti. Má záujem o deti z rôznych štátov, národov a národností, pretože jeho zámerom je rozšíriť Anastáziino učenie do celého sveta. Preto zakladá rodové školy a osady, mení prostredie, do ktorého sa deti vracajú, dokonca mení i svetonázor rodičov, infikuje ich svojím poznaním a tak vytvára elementárne bunky pre pôsobenie vedmy Anastázie.

 

Sektárske znaky

Religionistická literatúra zaoberajúca sa sektami vymedzuje niekoľko základných znakov. Pri analyzovaní školskej komunity v Tekose, ktorá má byť vzorom pre osemročné súkromné gymnázium v Hnilčíku, nachádzame hneď niekoľko sektárskych paralel. Hlavným znakom sekty je autoritatívne vedenie jedného vodcu či jeho úzkeho okruhu. Prirodzene vodca je zároveň aj duchovnou autoritou komunity, ktorá ju vedie k vyšším cieľom. Práve akademik Ščetinin je ten, ktorý sprostredkúva hlas Anastázie a pre dosiahnutie duchovného cieľa iba on vyberá do komunity vhodných žiakov. Výber prebieha tak, že hoci je potenciálny školák niekoľko dní sledovaný, v konečnom dôsledku je i tak vybraný podľa vnútornej intuície. Tá je modifikovaná psychotronickými, resp. okultnými schopnosťami akademika, ktorý zároveň určí aj to, čo bude dieťa študovať.

To, že ciele školy sú výsostne duchovné a bezpodmienečne sa viažu na Ščetinina, vyplýva z nasledujúcich slov: „Zorganizovať ju dokážeme, ale nedokážeme udržať ducha tejto školy".11 Potom platí, že ak by tento školský zázrak spočíval iba vo vhodnom usporiadaní činností dňa, ako sme to mohli počuť z úst Imeldy Trochtovej,12 nebolo by treba uvádzať túto požiadavku.

Ďalším znakom je fyzická uzavretosť komunity. Deti žijú nielenže veľmi vzdialené od civilizácie, ale sú vzdialené i od svojich rodín. Z hľadiska socializácie a psychického dozrievania mladého človeka v pubertálnom veku takáto izolácia môže mať do budúcnosti fatálne následky. Je veľký rozdiel, ak radosti, bolesti, prekážky predkladá mladý človek len svojim rovesníkom, prípadne cudzím osobám (pracovníci školy), alebo ak tento celý komplex osobných prežívaní konfrontuje s rodinným príslušníkom, citovo blízkymi osobami. Citový deficit medzi najbližšími v dôsledku dlhodobého odlúčenia by bol toho prirodzeným dôsledkom.

Problematickou sa stáva aj údajná skorá maturita. Pedagógovia a psychológovia by v tomto prípade len rukami zalamovali, pretože výchovno-vzdelávací program musí brať do úvahy i sociálno-psychologické dozrievanie jednotlivca, ktoré sa nedá časovo znásilniť.

Deti v tejto školskej komunite údajne nepoužívajú knihy a učebný plán nepodlieha osnovám. Tie akademik v zásade ruší. V takomto prípade sa stráca transparentnosť vyučovacieho proce­su, navyše sa vytvára vďačný priestor pre ďalší sektársky znak, ktorým je selekcia informácií. Iba za takýchto podmienok sa totiž do učiva mohli dostať niektoré vyššie uvedené ezoterické bludy. Či sa ich slovenské deti budú učiť, alebo nie, závisí do istej miery od každého z nás.

 

Poznámky:

1 http://www.rodovaskola.skhttp://www.anastasia.skhttp://www.scetininaanastasia.sk. Situácia sa však výrazne zmenila po odvysielaní reportáže v TV Markíza. Pôvodné stránky novovzniknutej školy (http://www.rodovaskola.sk), na ktorých boli odkazy na kult Anastázie (http://www.scetininaanastasia.sk) sa odrazu hneď po odvysielaní relácie ocitli v rekonštrukcii. Týmto opatrením škola jasne potvrdila oprávnenosť medializovanej kritiky. Stále je však prepojenie na kult Anastázie evidentné na ruských internetových stránkach tekoskej školy (http://www.anastasia.ru).

2 V preklade: Za všetkým hľadaj ženu!

3 http://www.anastasia.sk

4 Túto formuláciu použila Imelda Trochtová v jednom rozhovore, ktorý bol uverejnený v časopise Občasník Anastasia č. 11, s. 9.

5 Sú prístupné na stránkach písaných azbukou – http://www.anastasia.ru; http://www.sotvorenie.org; http://www.sourceoflife.ca/tekos

6 Občasník Anastasia č. 12, s. 15

7 Megre, V.: Rodová škola, Zvonící cedry, Praha 2004, s. 89

8 Tamže, s. 96 - 97

9 Tamže, s. 153

10 Občasník Anastasia č. 14, s. 7

11 Občasník Anastasia č. 12, s. 16

12 Príspevok Zázračná škola - Televízne noviny TV Markízy odvysielaný 29. 6. 2007.