V mojom príspevku sa zameriam na jednu z hlavných publikácií, ktorú SJ používajú pri rozhovore s ľuďmi. Ide o dielo s názvom Mal by si veriť v trojicu?.

Základná kresťanská náuka Biblie je učenie o trojjedinom Bohu. Práve táto náuka formulovaná vyznaniami viery a definovaná na konciloch v 3. storočí je hlavným tŕňom v oku Svedkov. Tvrdia, že ide o falošné učenie, stavajúce cirkvi, ktoré si hovoria kresťanské, na stranu satana. Avšak pri hlbšom rozhovore Svedkovia sami nedokážu definovať, čo Trojica, ktorú odsudzujú, podľa nich vlastne je.

A argumenty? Väčšinou používajú niekoľko biblických textov mimo daného kontextu a v rukách držia zmienenú publikáciu o tejto náuke. Presnejšie povedané o tom, ako túto náuku odsúdiť a vyvrátiť. Vznik brožúry SJ o Trojici siaha do 80. rokov minulého storočia a bez najmenšej opravy ju naďalej tlačia a distribuujú od roku 1990, keď po prvýkrát vyšla vo vtedajšom Československu, ako inak - na kriedovom papieri.

Pokiaľ sa vám do rúk dostala akákoľvek literatúra SJ, určite ste si všimli, že nikde nie je uvedený autor. Ani brožúra o Trojici v tom nie je výnimkou. Svedkovia to vysvetľujú tak, že vyvyšujú Jehovu Boha, a tak čitateľ nemusí poznať autora, pretože všetka literatúra je inšpirovaná Bohom a písaná prostredníctvom Verného a rozvážneho otroka - Vedúceho zboru sídliaceho v Brooklyne.

Ani s citáciou prameňov, z ktorých čerpajú, si v svojej literatúre SJ nedávajú takmer žiadnu námahu, hoci nimi podopierajú pravdivosť svojich tvrdení a náuk. Tisíce citátov a odkazov v ich literatúre vyzerajú približne takto: „jeden významný lekár povedal", „významný biblický bádateľ z Kanady uviedol", „každý rozumný človek nám dá za pravdu" atď. Niekedy sa v uvedenom citáte daný vedec či bádateľ priamo menuje. Po dôkladnom preskúmaní odkazu, pravda, ak ho vôbec článok obsahuje, zistíme nasledujúce: nie je uvedené presne, z akej knihy, kapitoly či strany zdroje vychádzajú, ba nie je uvedený ani rok vydania.

Väčšina citátov, ktoré SJ používajú na obhajobu svojej pravdy, je vytrhnutá z kontextu a často úplne skreslená. Buď chýba celý citát, alebo čo je pre ich systém náuk nepohodlné, jednoducho vybodkujú. Keď aj je citát celý a neskreslený, použilo sa citovanie knihy, ktorú sami vydali pred niekoľkými rokmi. Tam väčšinou neuvedú, že ide o knihu z vlastnej produkcie. Je zvyčajné, že jeden riadok citovaného textu, ktorý má dať za pravdu ich tvrdeniu, pochádza z niekoľkých strán citovanej publikácie a je pekne pozliepaný do jedného textu. Často sú citované knihy staré vyše sto rokov, ktoré neuvádzajú súčasný vedecký ani biblický pokrok a vyhovujú tak súčasnej náuke SJ - nie však súčasnému biblickému a vedeckému poznaniu. Citáty z viaczväzkových encyklopédií sú uvedené bez čísla zväzku, strany, hesla atď.

A práve jedným z najväčších príkladov tohto podvodu a zhubného citovania textu, ktorý má presvedčiť čitateľov o pravde SJ a správnom chápaní Biblie, je ich brožúra Mal by si veriť v trojicu?. Svedkovia tvrdia, že uvedená brožúra bravúrne dokazuje, že náuka o Trojici je lož. Keď si ale rozoberieme túto publikáciu plnú odkazov, ľahko sa nám otvorí cesta k odhaleniu nepoctivosti SJ a ich zhubnej práce s textom a odkazmi necitlivo povytrhávanými z kontextu.

Časopis Strážna veža hrdo vyhlasuje, že brožúra o Trojici je odborná publikácia plná dôkazov proti Trojici.1 Napriek tomu sa však musíme hlbšie pozrieť, či je to pravda. Celá publikácia neobsahuje ani jeden úplný a presný citát a odkaz na zdroj. Odkazy pri zdrojoch odkazujú iba na znenie titulu a ten často nie je citovaný ani v anglickom jazyku tejto publikácie presne, nemôže teda ísť o chybu českého či slovenského prekladu, ako by mohli SJ tvrdiť na svoju obhajobu. U uvedeného autora nie je celé meno, často len priezvisko.

Pozrime sa teraz na niektoré konkrétne citáty z tejto publikácie, na zdroje odkazov a to, ako s nimi Svedkovia manipulujú:

 

Zmanipulované citáty:

1. citát

„Jezuita Fortman vyhlasuje: ‚Pisatelia Nového zákona nám (...) nepredkladajú žiadnu formálnu ani formulovanú náuku o Trojici, žiadne výslovné učenie, že sú v jednom Bohu tri rovnocenné božské osoby. (...) Nikde nenachádzame žiadnu trinitársku náuku o troch rozlíšených subjektoch božského života a božskej činnosti v tomže Božstve‘."2

Svedkovia vybodkovali kompletný kľúčový citát tak, ako sa im hodil. Neuviedli, kde svoje názory jezuita Fortman hovorí a ako údajný citát overili a hlavne, kde ho vyhľadali. V skutočnosti citát pochádza z publikácie katolíckeho učenca Edmunda J. Fortmana Trojjediný Boh. Celý citát, ktorý je pozliepaný z textov z dvoch rozdielnych miest knihy (s. 6 a 15) uvádzam tu:

„Pisatelia Nového zákona nám spoločne hovoria, že je len jeden Boh, Stvoriteľ a pán vesmíru, ktorý je Otcom Ježiša. Nazývajú Ježiša Synom Božím, Mesiášom, Pánom, Spasiteľom, Slovom, Múdrosťou. Vyhradzujú mu božskú funkciu stvorenia, spasenia a súdu. Niekedy ho explicitne nazývajú Bohom. O Svätom Duchu nehovoria rovnako priamo a jasne ako o Synovi, ale občas ho zaradia spolu s Otcom a Synom a čo sa týka božskosti a osobnosti, kladú ho s nimi na tú istú úroveň. Poskytujú nám v svojich zápisoch trojitý základný pôdorys a trojité formulácie. Nehovoria v abstraktných pojmoch prirodzenosti, podstaty, osobnosti, vzťahov, vzájomnosti, poslania, ale svojím vlastným spôsobom predstavujú idey skrývajúce sa za týmito výrazmi. Nepredkladajú žiadnu formálnu ani formulovanú náuku o Trojici, nijaké výslovné učenie, že sú v jednom Bohu tri rovnocenné božské osoby, ale poskytujú nám elementárny trinitarianizmus, údaje, z ktorých taká formálna doktrína trojjediného Boha môže byť formulovaná. (...)

V synoptických evanjeliách a v Skutkoch sa Svätý Duch obvykle predstavuje ako božská sila či moc. Ale svätí pisatelia zanechávajú v niekoľkých pasážach živý dojem, že pre ne bol On niekto odlišný od Ot­ca i Syna s odlišnou osobnou existenciou. V synoptických evanjeliách i Skutkoch sú stopy trojičného modelu Otca, Syna a Ducha Svätého. Najjasnejším vyjadrením tohto modelu je krstná formulácia, kde Matúš predstavuje ich troch spoločne ako triádu a jednotu. Avšak nikde nenachádzame žiadnu trinitársku náuku o troch rozlíšených subjektoch božského života a božskej činnosti v tomže Božstve. A keď traja sú koordinovaní na tej istej božskej úrovni v trojičnom modeli, nemal by byť nastoľovaný problém vzťahov medzi tromi a onými troma v tom istom Bohu."

 

2. citát

„Jeden dejepisný prameň dokonca vyhlasuje: ‚Pôvod (trojice) je úplne pohanský‘ - Pohanstvo v našom kresťanstve."3

V brožúre opäť nie je uvedená strana citátu z knihy Pohanstvo v našom kresťanstve4, nie je uvedený ani rok vydania, kto knihu vydal, kto ju napísal. Uvediem to teda na pravú mieru: autorom knihy je Arthur Weigall, ktorý sa v celej publikácii snaží presvedčiť čitateľov o odpornosti kresťanstva a o jeho pohanskom pôvode. Táto kniha sa nedá prirovnať k dejepisnému prameňu, ide o takmer 80 rokov starý protináboženský spis.

 

3. citát

„‚Prvotné kresťanstvo nemalo výslovnú náuku o trojici, akú neskôr vypracovali vyznania‘ - Nový medzinárodný slovník novozákonnej teológie."5

Opäť chýba pokračovanie citátu: „Ako ďaleko sme schopní potvrdiť, novozákonná cirkev neodrážala vzťah vyvýšeného Krista k Bohu Otcovi tak, ako robilo neskoršie cirkevné učenie. Mohlo by azda byť vyslovené, že v Novom zákone nie je skutočne nijako rozvinutá náuka o Trojici, ale že autori, konkrétne v neskoršom období, mysleli v trinitárskych formách."6

 

4. citát

„Kniha Symbolika hinduistických bohov a rituálov hovorí o hinduistickej trojici, ktorá existovala stáročia pred Kristom: ‚Šiva je jeden z bohov v trojici. Hovorí sa, že je bohom ničenia. Druhí dvaja sú Brahma, boh tvorenia, a Višnu, boh zachovania. (...) Aby sa naznačilo, že tieto tri procesy sú jeden a ten istý, sú tí traja bohovia zlúčení v jednej postave.‘ - Vydal A. Parthasaratha, Bombaj."7

Publikácia tu opäť neuvádza to dôležité. A. Parthasaratha je hinduistom. Uvádzať hinduistické videnie triády ako dôkaz súvislosti s kresťanským chápaním Boha bez toho, aby bol uvedený odborný názor na túto súvislosť, je úplne zavádzajúce.

 

5. citát

„McClintockova a Strongova Cyklopédia biblickej, teologickej a cirkevnej literatúry (angl.) priznáva, že tento druh odkazu (myslený odkaz na Mt 28, 19 - pozn. autora) ‚dokazuje len to, že sú vymenované tri subjekty, (...) ale samo osebe to nedokazuje, že všetky tri nevyhnutne zdieľajú božskú povahu a patrí im rovnaká božská česť‘."8

Tu vidíme ďalší spôsob manipulácie SJ s textom. Vytrhnú kompletný citát zo súvislého textu, použijú jeho nesúvislé časti a pred a za citát dodajú svoj komentár, ktorý nenápadne navádza čitateľov na to, ako majú článok pochopiť. Teraz teda celý citát z viac ako sto rokov starej knihy citujem v jeho nekrátenom znení:

„Texty, ktoré sa vzťahujú k náuke o Trojici, môžu byť rozdelené do dvoch tried - do tých, kde je o Otcovi, Synovi a Svätom Duchu zmienka v spojitosti, a tých, kde sú tieto tri subjekty uvedené oddelene a v ktorých je ich podstata a vzájomný vzťah konkrétnejšie opísaný. Prvá trieda textov sama osebe dokazuje len to, že sú vymenované tri subjekty a že je medzi nimi rozdiel, že Otec sa v určitom ohľade líši od Syna atď., ale samo osebe to nedokazuje, že všetky tri nevyhnutne zdieľajú božskú povahu a patrí im rovnaká božská česť. Aby sa to dokázalo, musí byť uvedená druhá trieda textov. Obráťme sa na túto triedu textov, v ktorých sa Otec, Syn a Svätý Duch jednotlivo uvádzajú a v ktorých sa vyučuje o ich prirodzenosti a podstatných vzťahoch. Tieto texty dokazujú a) že Syn a Duch Svätý, v súlade s doktrínou Nového zákona, sú božskými, lebo prináležia jednej božskej podstate a b) že tri subjekty sú osobnostné a rovnocenné..."9

 

6. citát

„V Cirkvi prvých troch storočí (angl.) zhrnuje Alvan Lamson historické dôkazy takto: ‚Moderná populárna náuka o trojici (...) nečerpá žiadnu podporu z jazyka Justina (Mučeníka); a tento postreh možno rozšíriť na všetkých prednicejských Otcov, totiž na všetkých kresťanských pisateľov prvých troch storočí po narodení Krista. Pravda, hovoria o Otcovi, Synovi a (...) Svätom Duchu, ale nie ako o seberovných, nie ako o jednej podstate, nie ako o Troch v Jednom v akomkoľvek zmysle, ktorý teraz pripúšťajú trinitári. Opak je pravda.‘"10

Svedkovia tu však bližšie nešpecifikovali svoj zdroj - publikáciu Cirkev prvých troch storočí, ktorú v roku 1869 vydala Britská a zahraničná unitárska asociácia. Je teda jasné, prečo SJ tento vyše 130 rokov starý prameň citujú. Náuky unitárov totiž takisto ako SJ odmietajú náuku o Trojici tak, ako ju chápu tradičné kresťanské cirkvi. Svedkovia tu taktiež neuvádzajú stránky, z ktorých citujú. Vyššie uvedený text pochádza totiž z 13 rôznych stránok, ktoré poskladali do jedného citátu z povytrhávaných kúskov textu.

Toľko iba stručne11 k jedinej publikácii, ktorú SJ distribuujú už vyše 16 rokov po celom svete v náklade vyše 100 miliónov výtlačkov. Podobne sú „citovaní" i ďalší vedci a umelci v literatúre Strážnej veže. O kvalite tejto a ďalších publikácií a poctivosti SJ si môže urobiť každý svoj obraz.

 

Terminológia svedkov Jehovových:

Rada starších – tvoria ju všetci starší zboru, schádza sa pravidelne po 3 mesiacoch a pred a po návšteve krajského dozorcu.

Právny výbor – je zložený z niekoľkých starších zboru SJ, prerokúva priestupky členov zboru a navrhuje vylúčenie nepoddajných členov. Po vylúčení člena zboru zasiela do pobočky materiály týkajúce sa právneho výboru a vylúčenia danej osoby.

Mestský dozorca – pôsobí vo veľkých mestách s viacerými zbormi. V Českej republike a na Slovensku takúto funkciu nikto nezastáva.

Krajský dozorca – je vymenovaný pobočkou SJ v danej krajine a schválený vedúcim zborom SJ v Brooklyne N.Y. Dohliada na činnosť zborov SJ. Každý krajský dozorca má na starosti asi 20 zborov, ktoré má za úlohu počas roka dva razy navštíviť. V každom zbore pobudne od utorka do nedele, keď ukončí týždeň svojou prednáškou. Počas návštev v zboroch spolupracuje s členmi zborov a navštevuje s nimi záujemcov. Jeho úlohou je riešiť zborové spory, s ktorými si starší nevedia poradiť. Požiadavka na krajského dozorcu bola posilnená v roku 1995, keď pobočka v ČR rozhodla, že každý krajský dozorca musí byť pravidelným priekopníkom. Čiastočne je platený pobočkou, zvyšok uhrádzajú členovia zborov, kde v danú chvíľu pôsobí. Krajský dozorca prednáša príhovory na dvoch krajských zjazdoch a jednom oblastnom zjazde SJ.

Oblastný dozorca – je vymenovaný pobočkou po konfrontácii s vedúcim zborom SJ v Brooklyne N.Y. Oblasť, ktorú má na starosti, sa vždy nekryje s územím danej krajiny. Platený je čiastočne pobočkou. Stará sa o činnosť krajských dozorcov, s ktorými udržuje pravidelný kontakt. V prípade akýchkoľvek nejasností navštevuje zbory, kde je to práve potrebné, alebo kde sú určité problémy. Zbory navštevuje vždy tak raz za dva roky.

Koordinátor pobočky – koordinuje činnosť SJ na danom území a podieľa sa na činnosti pobočky SJ. Je vymenovaný priamo Vedúcim zborom SJ v Brooklyne N.Y. Je členom Výboru pobočky.

Predsedajúci pobočky – jeden z členov Výboru pobočky. Je vymenovaný priamo Vedúcim zborom SJ. Vo funkcii presedajúceho pobočky sa striedajú členovia Výboru pobočky.

Výbor pobočky – 3 až 9 mužov podľa vymenovaní vedúceho zboru SJ v Brooklyne N.Y. Na Slovensku sú členmi tohto výboru Jaroslav Drobčo, Jozef Kalnický, Alexander Krajči, Anton Murín a Jiří Zavadil. Výbor pobočky má najvyššiu právnu a výkonnú moc nad všetkými SJ na Slovensku. Ich moc je však obmedzená Vedúcim zborom, bez ktorého schválenia nesmú meniť žiadne dôležité dokumenty, ani štatút NSSJ. Výbor pobočky zriaďuje nadácie a zbory SJ.

Nadácie Bádateľov Biblie – nadácie na výstavbu Sál kráľovstva v Českej republike. Na kontách nadácií sa zhromažďuje majetok na výstavbu tzv. Sály kráľovstva a cez tieto nadácie sa prelievajú peniaze rôznych zborov SJ na účty organizácie.

Sála kráľovstva – budova, kde sa schádzajú SJ. Tieto budovy sa stavajú na náklady členov zborov a pri dostavbe sa prepíšu na NSSJ. Tak všetkým majetkom členov zborov SJ môžu manipulovať členovia Výboru pobočky. Sála kráľovstva je bez akýchkoľvek náboženských symbolov.

Naša služba kráľovstvu – bulletin vydávaný pre vnútornú potrebu členov NSSJ. Obsahuje štatistiky rastu SJ v danej krajine, rôzne novinky v organizácii SJ, cvičné úvody, ktoré by mali SJ používať pri kontakte s verejnosťou, správy zo sveta a rozpis úseku tzv. zborového štúdia knihy.

Zhromaždenia zboru – ide o 5 zhromaždení: verejná prednáška - trvá 50 minút (prednáša vždy starší zboru); štúdium Strážnej veže - 45 minút (vedie jeden starší zboru, druhý predčítava odseky, členovia zboru sa hlásia a na kladené otázky odpovedajú podľa predlohy v časopise Strážna veža); škola teokratickej služby - 45 minút (cvičebné príhovory známkované starším, sú na námet, ako viesť rozhovor s ľuďmi pri dverách a ako im ponúkať nové časopisy); služobné zhromaždenia - 45 minút (v tomto programe sa rozoberá obsah bulletinu Naša služba kráľovstvu) a zborové štúdium knihy - 60 minút (podľa predlohy v Našej službe kráľovstvu sa daný týždeň študuje úsek určitej publikácie SJ, ktorá je v pláne). Verejná prednáška a štúdium Strážnej veže sú spojené a predelené piesňou. Spojená je aj škola teokratickej služby a služobné zhromaždenia. Tieto zhromaždenia sa konajú vždy v Sále kráľovstva. Zborové štúdium knihy sa koná vždy v menšej skupinke v byte nejakého SJ.

Zbor svedkov Jehovových – jednotka skladajúca sa približne zo 60 - 150 členov a záujemcov navštevujúcich zhromaždenia SJ.

Krajský zjazd – do roka sa konajú dva krajské zjazdy vždy na jar a na jeseň. Na krajských zjazdoch sa schádzajú väčšinou členovia troch krajov. Príhovory prednášajú krajskí dozorcovia a schválení starší zborov SJ. Pri krajských zjazdoch prebieha tiež krst nových členov. Tieto zjazdy bývajú jedno- až dvojdenné.

Oblastný zjazd – uskutoční sa vždy raz do roka na väčšom priestranstve. Zídu sa sem Svedkovia z celej republiky a počúvajú príhovory. Tento zjazd je väčšinou 3 až 4-denný a je na ňom pokrstené väčšie množstvo nových členov.

Krst – symbolizuje oddanie sa Jehovovi Bohu a jeho organizácii. Človek je ponorený do vody, čo symbolizuje koniec starej osobnosti, a vynorený z nej ako symbol novej osobnosti.

Pobočka svedkov Jehovových – inak sa tiež nazýva Bethel či Bétel. Tu sa tlačí a prekladá literatúra SJ a koordinuje činnosť SJ v danej krajine. Po svete je asi 105 pobočiek SJ.

Pravda – systém náuk tak, ako ho v danú chvíľu vysvetľujú publikácie SJ. Pravda v poňatí SJ je menná. Keď prestane platiť, alebo sa jej definícia zmení, neoznačí sa za lož, ale za postupujúce Nové svetlo.

Nové svetlo – výraz, ktorý SJ používajú pre zmenu náuk. Tzv. Nové svetlo poskytuje Boh Jehova skrze Ježiša Krista prostredníctvom Vedúceho zboru SJ v Brooklyne a predkladá ho členom v časopisoch a knihách vydavateľstva Watchtower Society.

Vedúci zbor – 9 až 18 mužov sídliacich v New Yorku v Brooklyne, ktorí majú najvyššiu autoritu nad Organizáciou SJ. Jeho členmi boli donedávna výhradne osoby s takzvanou nebeskou nádejou.

 

Poznámky:

1 Strážna veža z 1. 10. 1990, s.32: „Vyššie uvedená brožúra ma ohromila, vzrušila a nadchla. Sú tam majstrovsky zhromaždené údaje z rôznych náboženských prameňov a citácie, ktoré priznávajú, že náuka o trojici je falošná, zavádzajúca a neopiera sa o Božie slovo, Bibliu. (...) Túto odbornú, dobre dokumentovanú rozpravu o tej základnej náuke väčšiny cirkví kresťanstva ocenili už mnohí."

2 Mal by si veriť v trojicu?, s. 6, ods. Svedectvo gréckych písem

3 Mal by si veriť v trojicu?, s. 3, ods. Mal by si v ňu veriť?

4 Weigall, A: The Paganism in Our Christianity. G. P. Putnam‘s Sons, New York 1928, s. 242

5 Mal by si veriť v trojicu?, s. 6, ods. Učili o nej raní kresťania?

6 Brown, C. (ed.): The New International Dictionary of New Testament Theology, vol. 2, 1932, pretlač z roku 1976, vydal Grand Rapids, MI: Zondervan Publishing House, 1976, s. 516

7 Mal by si veriť v trojicu?, s. 12, rámček Hinduistická trojica

8 Tamže, s. 23, ods. Tri v jednom

9 McClintock, J., Strong, J.: Cyclopedia of Biblical, Theological, and Ecclesiastical Literature, vol. X. New York: Harper, 1883-1887; Reprint edition, Grand Rapids, MI: Baker Book House, 1981, s. 552

10 Mal by si veriť v trojicu?, s. 7, ods. Čo učili prvotní Otcovia

11 Kompletná práca o zmanipulovaných textoch v tejto brožúre bude onedlho k dispozícii na – http://www.straznavez.cz.