V poslednom desaťročí prebieha v organizácii SJ (Spoločnosti Strážna veža) mnoho zmien. Nastáva úpadok v počte členov, počte krstov, klesajú počty výtlačkov ich časopisov, znižujú sa náklady na literatúru. Finančné zdroje slabnú a nepružnosť v rýchlom rozhodovaní v zmenách náuk spôsobuje kolaps vnútri tejto organizácie. V mnohých krajinách sa zo strany SJ ututlávajú aféry s rozšírenou pedofíliou vo vedúcich funkciách organizácie.1 V predchádzajúcich dvoch rokoch Svedkovia vyplatili 50 až 60 miliónov dolárov obetiam pedofilov vo svojich radoch.2 Vo svete sa dvíha nevôľa verejnosti a rozpaky členov ohľadne úmrtí z dôvodu odmietania krvných transfúzií (USA, Nemecko, Anglicko atď.).3 Ako prízrak sa vznáša nad vedením tejto organizácie nevyriešená otázka vzhľadom na pravdivú prezentáciu histórie SJ v časoch nacizmu4 a tiež komunizmu.5 V zboroch Svedkovia na Slovensku a v ČR preberajú už niekoľko rokov spoluprácu svojich vrcholných predstaviteľov s komunistickým režimom a ŠtB.

Blíži sa rozhodujúce obdobie, od ktorého môžeme očakávať výrazné zmeny na najvyšších miestach organizácie Strážna veža - v tzv. Vedúcom zbore. Nové vedenie, ktoré sa ustálilo v predchádzajúcich rokoch, sa zatiaľ nepreukazuje ako pružné. Počty členov rastú menej. Ustálili sa na 6,5 miliónoch a v súčasnosti je na svete viac členov bývalých než súčasných. Súčasný Vedúci zbor starne a vymiera.

Podľa náuky SJ vedie ich organizáciu tzv. verný a rozvážny otrok (reprezentovaný Vedúcim zborom), ktorého poveril priamo Kristus vyvíjať činnosť na našej planéte. Táto náuka sa odvíja od podobenstva u Matúša (24, 44-51), ktoré SJ vyhlasujú za proroctvo naplňujúce sa na ich vedúcich predstaviteľoch. Zaujímavosťou však je, že do roku 1928 považovali za verného a rozvážneho otroka jedinca, svojho zakladateľa Charlesa Taze Russella a zdôrazňovali, že nejde o skupinu alebo triedu, ale len o jednotlivca.6 I keď sa SJ teraz snažia v svojej literatúre vyvolávať dojem, že Vedúci zbor7 ako skupina ľudí existoval od prvopočiatku existencie ich organizácie. Tento Vedúci zbor predstavuje pre SJ vysoko morálne až božské osobnosti. Bohužiaľ, vždy to tak nebolo.

To, čo organizácia sama od radových členov vyžaduje, neplatilo vždy vo vedení organizácie, vo Vedúcom zbore, medzi tzv. „Pomazanými", ktorí majú vládnuť raz v nebi s Kristom. Napríklad Leo K. Greenless (ktorý i za totality navštívil Československo) musel rezignovať z Vedúceho zboru, keď vyšla najavo jeho homosexuálne pedofilná orientácia, ktorú SJ oficiálne odsudzujú. Členom vedenia bol do konca roka 1984. Rezignoval na základe svedectva rodičov desaťročného chlapca, ktorého sexuálne obťažoval.8

Zvlášť hodný opovrhnutia bol tiež prípad ďalšieho člena Vedúceho zboru Ewarta C. Chittyho. Bol pristihnutý pri homosexuálnych praktikách so sedemnásťročným mladíkom, taktisto Svedkom. V dôsledku škandálu spáchal mladík samovraždu.9 Pedofilnými aférami organizácia SJ trpí dodnes a snaží sa tieto aféry pred verejnosťou umlčať.

Na úvod si zhrnieme dôležité míľniky z histórie tejto náboženskej spoločnosti pre pochopenie súčasného stavu a meniacich sa postojov SJ dnes. Pozrieme sa aj na výrazné zmeny v období predchádzajúcich desiatich rokov.

 

Charles Taze Russell

Počiatok histórie SJ a ich predstaviteľov siaha do júla 1879, keď po prvýkrát vyšiel ich hlavný časopis Strážna veža.10 Vtedy sa Svedkovia nazývali Medzinárodné združenie Bádateľov biblie. Podľa oficiálnej histórie bol zakladateľom tejto organizácie Charles Taze Russell. Nie je to však pravda. Sionskú traktátovú spoločnosť Strážna veža založil v skutočnosti roku 1881 bohatý priemyselník Wiliam Henry Conley, ktorý bol i prvým prezidentom Strážnej veže v rokoch 1881 - 1884. Teda tri roky pred oficiálnou registráciou tejto organizácie v roku 1884 Russellom. Conley sa s Russellom rozišiel v zlom, a tak ho SJ zo všetkej svojej súčasnej literatúry vypustili a vymazali o ňom všetky údaje.11 Conley bol prezidentom, Russellov otec viceprezidentom a mladý Charles len pokladníkom. Organizáciu riadili podľa výšky svojich finančných vkladov.12

Russell sa narodil 16. februára 1852 neďaleko pennsylvánskeho Pittsburghu. Charlesovi rodičia Joseph Lytel Russell a Ann Eliza Birneyová odišli z dôvodu chudobných pomerov roku 1839 z Írska do Ameriky, kde založili obchod s galantériou a odevmi. Mladý Charles bez vlastného teologického vzdelania po stretnutí s niekoľkými adventistami začal vyhlasovať, že našiel „pravdu" o druhom príchode Ježiša Krista. V júli 1879 začal v náklade 6 000 výtlačkov vydávať časopis Strážna veža. V tom istom roku sa oženil s Mary Francis Ackleyovou. Roku 1881 vznikla Sionská traktátová spoločnosť Strážna veža. Registrovaná bola však už bez Conleya. Dnešný jej názov je Pennsylvánska biblická a traktátová spoločnosť Strážna veža. Roku 1909 bola založená ďalšia organizácia Peoples Pulpit Association, známa od roku 1956 pod menom Watchtower Bible & Tract Society of New York.

Russellovo hnutie bolo založené na učení, že sa Ježiš Kristus vráti neviditeľne v roku 1874. Neskôr Russell ohlasoval osobný návrat Krista i koniec sveta v armagedonskej bitke na rok 1914. Rok 1914 prešiel a proroctvo sa nenaplnilo. Russell umiera pri ceste vlakom 31. októbra 1916.

 

Joseph Franklin Rutherford

Russellovým nástupcom sa stal Joseph Franklin Rutherford narodený 8. novembra 1869 v Boonville v štáte Missouri. Kontakt so SJ mal od svojich 17 rokov. Počas svojho života pôsobil ako štátny zástupca, a tak vďaka tejto okolnosti ho SJ začali nazývať „judge" (sudca). Roku 1906 sa v Cansase po prvýkrát stretol s Russellom.13 O rok neskôr sa stal právnym poradcom Spoločnosti Strážna veža v Pittsburghu.

Po smrti Russella sa dostal k moci v organizácii tým, že nerešpektoval Russellov závet. V januári 1917 sa s ním po jeho zvolení dostali do sporu štyria zo siedmich mužov z rady riaditeľov14, no už 17. júla toho istého roku týchto mužov vylúčil z organizácie. Stanovy Spoločnosti opatril novou klauzulou, ktorá mu zaistila úplnú voľnosť konania vo všetkých záležitostiach Spoločnosti Strážna veža. Ďalej vylúčil 31 verných prívržencov „pastora Russella". Začal Spoločnosť Strážna veža nanovo organizovať na vlastný prospech a vôbec neuvažoval o tom, žeby moc v organizácii preniesol na širší okruh ľudí, ako dnes Svedkovia tvrdia. Ako prezident korporácie autokraticky držal organizáciu vo svojich rukách.15 Mnohí z Russellových spolupracovníkov a stúpencov opustili organizáciu a založili iné, ktoré nasledovali priamo učenie Russella. Tri z týchto hlavných organizácií nasledovníkov pastora Russella existujú v USA dodnes.

Na začiatku dvadsiatych rokov ohlásil Rutherford na rok 1925 vzkriesenie patriarchov Starého zákona Abraháma, Izáka, Jakuba a nový koniec sveta. Proroctvo sa nenaplnilo. Koniec však bol údajne stále blízko a tak pre ich dôstojné prijatie nechal v roku 1930 vybudovať palác v najexkluzívnejšej štvrti kalifornského San Diega, kde chcel ubytovať vzkriesených patriarchov zo Starého zákona. Počas čakania na nich sa však v paláci zabýval sám Rutherford. Roku 1942 na smrteľnej posteli zvolal do Beth Sarimu - Domu kniežat, ako dom nazýval, Nathana Knorra, Fredericka Franza a Haydena Covingtona a vyslovil želanie, aby spolu udržali organizáciu. No nástupcom sa stal len Knorr, žiadny Vedúci zbor, ktorý by viedol organizáciu, neexistuje, vládne stále len prezident.16

 

Nathan Homer Knorr

Narodil sa 23. apríla 1905 v pensylvánskom Betleheme. Ako osemnásťročný sa stal pracovníkom ústredia Strážnej veže. V roku 1943 založil tzv. biblickú školu Gilead, ktorá mala slúžiť na výcvik misionárov. Rutherfordovu teokraciu postupne premenil na štruktúrovaný pyramidálny systém. Riadenie celej Spoločnosti až ku koncu jeho vlády prešlo výhradne z prezidenta na skupinu vyvolených, tzv. Vedúci zbor.17 Ten predstavuje pre Svedkov akýsi „Boží informačný kanál". Svedkovia Jehovovi veria, že si ho vyvolil sám Boh, aby všetci SJ dostali smernice i náležitú duchovnú potravu „v pravý čas", ako hovoria. Väčšina členov Vedúceho zboru (ktorý už síce existuje, ale nemá žiadnu moc) si začala uvedomovať, že s rastúcim množstvom členov nemožno výkonnú moc držať len v rukách prezidenta.18

Roku 1971 urobil Knorr prvé rozhodnutie, keď moc čiastočne presunul na niekoľkých ľudí, ktorých označili ako Vedúci zbor. Všetky významné rozhodnutia tohto zboru začali platiť od roku 1974, keď bola Knorrova moc otrasená. Reorganizácia vyvrcholila 1. januára 1976, keď boli činnosť a fungovanie organizácie rozdelené do niekoľkých výborov a činnosť prezidenta sa stala takmer „okrasnou funkciou". Celý čas od roku 1976 sa snažili niektorí reformní členovia Vedúceho zboru o zmiernenie a zmenu náuky, napríklad v postoji k vojenskej službe, krvným transfúziám a generácii 1914.19

Ešte počas Knorrovho prezidentstva sa prestali v literatúre SJ uvádzať mená autorov článkov a kníh. Údajne z úcty k „tvorcovi Písma Jehovovi Bohu". Takisto neboli nikdy oficiálne zverejnené mená prekladateľov Biblie SJ, tzv. Prekladu nového sveta. Podľa Ryamonda V. Franza (odišiel z Vedúceho zboru) bol hlavným prekladateľom Frederick Franz spolu s Nathanom Knorrom, Georgom Gangasom a Albertom Schroederom. Poslední traja nikdy nedostali akademické vzdelanie a sám Fred Franz navštevoval univerzitu len krátko a nedosiahol žiadny akademický titul.

Biblia, používaná SJ, sa dočkala početných „úprav", aby bola stále v súlade s náukou organizácie. Ako uviedol Raymond Franz, ktorý mal čo dočinenia s prekladateľským výborom, sedeli za stolom na čele s Frederickom Franzom, pred sebou mali asi tridsať rôznych biblických prekladov, prechádzali spoločne verš po verši a vyberali taký variant prekladu, na ktorom sa najčastejšie dokázali zjednotiť. Nathan Homer Knorr zomrel po dlhej chorobe 8. júna 1977.

 

Frederick William Franz

Nástupcom N. H. Knorra sa stal Frederick William Franz. Štvrtý prezident Spoločnosti Strážna veža sa narodil 12. septembra 1893 v Covingtone v štáte Ohio. Podľa SJ sa stretol s organizáciou pastora Russella, keď študoval za presbyteriánskeho duchovného. Po Rutherfordovej smrti sa Franz stal viceprezidentom Spoločnosti. Roku 1966 sa stal tvorcom náuky o konci sveta v roku 1975. Táto náuka zdvihla organizáciu z mierneho poklesu a úbytku členov a vytiahla k novým vrcholným počtom členov. Vtedy veľká propagačná kampaň na nový koniec sveta odštartovala knihou Večný život v slobode Božích synov v roku 1966. Od tohto roku tiež nasledovali články, ktoré v Svedkoch povzbudzovali „výčitky svedomia" za to, že dávajú prednosť v „týchto posledných dňoch" takej zbytočnej veci, ako je napríklad štúdium na vysokej škole. Tisíce Svedkov predalo všetok svoj majetok a nastúpili do plnej služby pre organizáciu. Mnoho ich odovzdalo majetok v domnienke, že je koniec za dvermi.

V roku 1974 interný bulletin určený členom SJ píše: „Množia sa správy o bratoch, ktorí predávajú domy a majetok a plánujú stráviť zvyšok svojich dní v tomto starom systéme vecí priekopníckou službou. Je to iste príkladný spôsob, ako prežiť krátky čas, ktorý ešte ostáva do konca tohto skazeného sveta. (1 Jn 2, 17)."20 Žiaľ, koniec sveta v roku 1975 nenastal, a tak Vedúci zbor nasledujúce roky sledoval opäť prudký pokles členstva, ktorý sa pokúšal zastaviť.

Po roku 1975 sa dostavilo ťažké sklamanie. Organizácia začala tvrdiť, že vlastne sami členovia len odvodili z textov, ktoré Vedúci zbor vypúšťal, niečo o konci sveta. Vina bola na členoch, ktorí len všetko zle pochopili a do slov, ktoré čítali, vkladali viac, než vraj znamenali. Články ako napríklad ten z Prebuďte sa! z 8. októbra 1966 s nadpisom 6 000 rokov sa končí v roku 1975 a desiatky ďalších naraz akoby neexistovali alebo nič neznamenali. Príhovory na zjazdoch akoby neboli ani nikdy vyrieknuté. Nastalo veľké rozčarovanie a vylučovanie z organizácie - tých, ktorí reptali, alebo tých, čo sa cítili podvedení a požadovali naspäť svoj majetok.

Roky 1914, 1925 a 1975 sa stali pomníkmi nesplnených sľubov. Takisto sa aj po smrti F. W. Franza pomníkom stala „generácia 1914". Aj títo ľudia, ktorí zažili tento rok, sa mali dočkať konca. Vtedy SJ hlásali: „V roku 1914 vstúpil tento svet do svojich ‚posledných dní‘. Toto obdobie trvá už 83 rokov a my sa blížime k jeho koncu. Rýchlo prichádza čas, ktorý otrasie celým svetom!"21

Za pár mesiacov náuku o generácii roku 1914 Svedkovia pozmenili a vyložili inak význam slova generácia a prestali ju počítať od roku 1914. V súčasnosti hlásajú, že je koniec za dvermi, ale žiadny dátum neurčujú. Len vo februári 2007 naznačili, že by rok 2007 mohol byť posledným rokom pred koncom sveta. Uviedli to však len v internom časopise Naša služba Kráľovstvu a vyvolali veľké špekulácie v zboroch SJ, či vedenie nevie niečo nové od Boha.22 Frederick Franz zomrel 22. decembra 1992 vo veku 99 rokov.

 

Milton George Henschel

Osem dní po smrti Fredericka Franza sa stal piatym prezidentom organizácie Milton G. Henschel (* 9. 8. 1920). Od detstva spoločne s otcom cestoval v nákladnom aute s ampliónmi, ktorými zvestovali celej krajine posolstvo Strážnej veže. Bol dlhoročným tajomníkom tretieho prezidenta Knorra. Hoci bol známy svojou nechuťou ku všetkým návrhom zmien doktrín, ktoré sa na rokovaniach Vedúceho zboru prednášali, za jeho obdobia nastali paradoxne najväčšie zmeny.

Od roku 1993 (rok od smrti F. W. Franza, hlavného dogmatika organizácie) dochádza k prehodnocovaniu mnohých kľúčových náuk. Ešte v roku 1994 sa SJ vychvaľujú, že vďaka odmietaniu krvných transfúzií ročne umierajú tisíce detí.23: „V minulosti zomreli tisíce mladých ľudí preto, lebo dali Boha na prvé miesto. To sa deje i dnes, lenže tie dnešné tragické udalosti sa odohrávajú v nemocniciach a súdnych sieňach a týkajú sa otázky krvnej transfúzie."

Postupne túto doktrínu začali prehodnocovať a informácie ukrývať. Politika SJ je dnes takáto: tvrdia, že nikto na krvné transfúzie neumiera, existujú vraj náhradky. Stále väčšmi sa snažia zakrývať a neobjektívne informovať verejnosť o dianí vo svojej organizácii. A tak v roku 1998 už čítame24: „...svedkovia Jehovovi bývajú terčom falošných obvinení - nehanebných lží a skresleného podania ich náboženských názorov. (...) Obvinenia z toho, že v dôsledku odmietania transfúzie krvi každý rok umiera nespočetne mnoho detí svedkov Jehovových, sú úplne nepodložené." Vytvoriť lepší imidž na verejnosti sa stáva pre organizáciu dôležité. A tak nasledujú ďalšie zmeny.

V roku 1996 SJ nenápadne odvolávajú zákaz nástupu mladých mužov na civilnú službu. Do roku 1996 toho, kto na civilnú službu namiesto vojenskej nastúpil, vylúčili alebo o ňom oznámili, že odišiel sám. Od 1. mája je civilná služba povolená.25 Nikto sa však tým, ktorých predtým vylúčili za nástup na ňu, už nesmie ospravedlniť.26 Krutá politika organizácie, čo ide cez „mŕtvoly".

Podobne radikálne zmenili aj náuku o tom, že sa konca sveta dožijú tí, ktorí zažili udalosti generácie ľudí narodených 1914, a tak v roku 1995 tvrdia: „Chceli by ste žiť v raji? Pokiaľ áno, iste vás veľmi poteší zistenie, že keď Ježiš načrtával dnešný nepokojný systém a ‚znamenia‘ blížiaceho sa zničenia tohto systému, dodal: «Táto generácia sa rozhodne nepominie, kým sa to všetko nestane.» Aspoň niektorí ľudia z generácie, ktorá v roku 1914 prežívala ‚počiatok tiesnivých bolestí‘, sa dožijú toho, že bude na zemi obnovený raj."27 A o pár mesiacov neskôr už túto náuku menia a o generácii pamätajúcej si alebo žijúcej v roku 1914 sa nezmieňujú. Generáciu takýmto spôsobom naťahujú donekonečna.

V roku 1995 sa SJ povoľuje za istých podmienok vrátiť späť do tela svoju vlastnú krv. Akútna normovolemická hemodilúcia a metóda zberu vlastnej krvi pomocou Cell-Saveru sú prípustné. Tieto metódy v sebe zahrnujú krátke uskladnenie krvi mimo tela.28

V dôsledku zmeny tejto náuky vzniká v rámci organizácie Strážna veža opozičná skupina ôsmich vysokopostavených členov, ktorí mali komunikovať v rámci tzv. Výboru pre styk s nemocnicami, a vyzýva organizáciu na zmenu postoja ku krvnej transfúzii. Všetko robia anonymne, aby neboli z organizácie vylúčení. Od júna 2000 upravuje sama svoju náuku ohľadne odmietania transfúzií. Zavádza významnú zmenu v náuke o krvi: „Pokiaľ však ide o frakcie týchto základných zložiek, musí sa každý kresťan po dôkladnom rozjímaní spojenom s modlitbou rozhodnúť sám na základe svojho svedomia." To poskytlo podklad k prijímaniu roztokov na báze hemoglobínu prenášajúcich kyslík. V septembri 1995 je už zrejmé, že Spoločnosť Strážna veža dáva povolenie na používanie hovädzieho hemoglobínu.29 Zmena náuky v otázke krvi sa stáva revolučná. Svedok nesmie prijať celú krv, ale fyzicky po častiach v frakcionovanej podobe sa smie použiť 97?% z krvi.

Nasleduje ďalšia šokujúca zmena. Strážna veža z 15. júna 2004 ďalej rozvíja článok z 15. júna 2000. Po prvýkrát sa radoví SJ učia, že samotná najväčšia zložka krvi (hemoglobín) je teraz povolená ako vec osobného rozhodnutia. Radikálne zmeny a kľučky v náukách SJ sú dôsledkom krátkodobej politiky tejto organizácie, ktorá náuky šila väčšinou horúcou ihlou na niekoľko desaťročí dopredu, ale krátkozrako nepremýšľala nad dôsledkami týchto náuk a tým, že ich bude musieť časom meniť. Takisto to bolo i v minulosti, keď zakazovali očkovanie a transplantácie, a nakoniec ich boli nútení povoliť. No zmeny sú dôsledkom ďalšieho rozvoja organizácie, keď do jej vedenia nastupujú noví muži.

Radikálnejšie zmeny vo Vedúcom zbore sa začali od roku 1999, keď ostávajúci starci už boli pre organizáciu nepružní a často brzdili nový rozvoj. Do Vedúceho zboru bola menovaná „nová krv". Prvou výraznou zmenou bol v roku 1994 Gerrit Losch (*1941), ďalej v roku 1999 Samuel Herd (*1935), Stephen Lett (*1949), Guy Pierce (*1934) a David Splane (*1944). V roku 2005 posilnili rady „mladých" členov Vedúceho zboru Antony Morris (*1940) a Geoffrey Jackson (*1955). V nasledujúcich mesiacoch roku 2007 môžeme očakávať menovanie 3 až 5 nových členov.

No pôvodné osadenstvo už vymiera. 101-ročný Carey Barber (*1905) zomrel 8. apríla 2007, Albert Schroeder (*1911) a Daniel Sydlik (*1919) zomreli vlani. Z pôvodného tvrdého dogmatického jadra vo vedení zostal nažive už len Theodore Jaracz (*1925) vymenovaný do Vedúceho zboru v roku 1974. Vďaka nemu dodnes z úcty SJ udržujú niektoré náuky, ktoré tzv. „stará škola" takmer storočie presadzovala.

Významným faktorom pri rozhodovaní Vedúceho zboru je pravidlo hlasovania. Zmena náuky, alebo jej úprava je predložená až po schválení dvojtretinovej väčšiny Vedúceho zboru. Smrť Jaracza otvorí dvere obrovským zmenám v organizácii. Zatiaľ SJ neopustili náuku o tom, že v roku 1914 bolo v nebi zriadené Božie kráľovstvo, i keď mnoho vecí okolo tohto dátumu už v posledných desiatich rokoch vyložili inak. Na tento dátum je totiž stále naviazaná takmer celá doktrinálna nadstavba tejto organizácie.

Očakávajú sa ďalšie zmeny v otázke transfúzií.30 Dôležitou zmenou tiež bolo, že v čase menovania nových členov Vedúceho zboru v roku 1999 (Herd, Lett, Pierce, Splane) bola funkcia prezidenta Strážnej veže (Wach Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania) doživotná. Nevôľa k radikálnym zmenám a vnútorná reorganizácia však donútili piateho prezidenta Miltona G. Henschela k prvej abdikácii v histórii tejto organizácie (2000). O tri roky neskôr, 22. marca 2003, v ústraní zomrel.

 

Don Alden Adams

V súčasnosti je šiestym prezidentom Strážnej veže Don Alden Adams (*1925), ktorý však už nie je členom Vedúceho zboru. Členovia Vedúceho zboru musia však byť naďalej medzi úzkou skupinou, ktorá má vládnuť po konci sveta s Kristom v nebi, medzi tzv. Pomazanými. Ako si však vysvetliť to, že výber „Pomazaných", tých, ktorí po Armagedone budú vládnuť s Kristom v nebi, bol ukončený podľa náuk SJ rokom 1935? Veď sa väčšina členov súčasného Vedúceho zboru narodila až po onom dátume (Lett *1949, Losch *1941, Splane *1944, Morris *1940, Jackson *1955).

Po dlhé desaťročia SJ hlásali, že počet 144 000 bol naplnený a zapečatený v roku 1935.31 Ešte pred niekoľkými rokmi štvrtý prezident Strážnej veže Frederick Franz vyhlasoval: „Nie, už nikto nebude pridaný! (...) Táto potreba skončila už v rokoch 1931 - 1935! Už nikto nebude k tejto skupine pridaný."32 O tých, ktorí sa narodili po roku 1935 a cítili nebeské povolanie, organizácia rozhlasovala, že sú duchovne pyšní, alebo duševne chorí. Aké však bolo prekvapenie Svedkov, keď si v novej Strážnej veži z 1. mája 2007 prečítali, že rok 1935 pre výber do skupiny 144 000 nie je obmedzujúci a že sa i dnes môže nájsť niekto, čo sa k danej skupine môže prihlásiť.33

Organizácia SJ v súčasnosti prežíva krízu svojho vývoja. Zmenšujú sa jej finančné možnosti. Je nútená vyplácať obetiam pedofilných afér milióny dolárov ako odškodné. Snaží sa vylepšiť si meno na verejnosti. Zmenila výrobu svojej literatúry na úsporný režim. Namiesto viazaných vyrába len paperbackové knihy na menej kvalitnom papieri. Z roka na rok znižuje počty výtlačkov svojich časopisov. V roku 2008 bude vyrábať podľa odhadu prepočtov o 70?% menej časopisov než v predchádzajúcich dvoch rokoch. Z časopisu pre verejnosť Prebuďte sa! sa stal počas roka 2006 mesačník34, aj keď predchádzajúce roky vychádzal ako dvojtýždenník. Druhý časopis Strážna veža sa mení obsahovo. Od roku 2008 bude vychádzať v dvoch podobách. Frekvencia zostane zachovaná, ale vydania z 1. a 15. dňa v mesiaci budú mať odlišné zamerania. Vydanie k 1. dňu bude určené pre verejnosť. Naďalej sa bude rozširovať v kazateľskej službe z domu do domu, tak ako to bolo doposiaľ. Naopak, „študijné vydanie" k 15. dňu sa nebude ponúkať širokej verejnosti a bude určené iba členom. Vydanie pre verejnosť bude obsahovať praktickejšie, menej vieroučné články, vydanie pre členov bude mať výhradne náboženský charakter a nebude určené pre verejnosť.

 

Odpadlíci a ich organizácie

Zároveň musí organizácia čeliť veľkému odlivu členov. V Českej republike priemerne každoročne od roku 1993 odíde z organizácie 800 až 1000 členov, na Slovensku asi 600. Na svete je teraz viac členov bývalých než súčasných. Vznikajú rôzne skupinky oddelené od hlavného prúdu organizácie.35 Najznámejšia a najväčšia v Európe je Spoločnosť pravoverných svedkov Jehovových. Má členov v Rumunsku (asi 7 000), Rusku a Ukrajine (8 000), na Slovensku mala v roku 1992 niečo okolo 300 členov. V Českej republike podľa posledných správ už neexistuje, ale skupinky boli prevažne z oblasti okolo poľských hraníc, Třinca, okolia Nymburka a v južných Čechách.

Hovoria si aj „nekompromisní", lebo za „kompromisné" považujú súčasné vedenie SJ v Brooklyne. Jadrom sporu s oficiálnou spoločnosťou SJ sa stal výklad 13. kapitoly Listu Rimanom o tzv. „nadradených autoritách". Od roku 1962 považuje oficiálna organizácia Strážna veža prezentovaná Vedúcim zborom za tieto autority, ktorým prináleží poslušnosť, okrem Boha Jehovu a Ježiša Krista i jednotlivé svetské vlády tej-ktorej krajiny. To vyvolalo veľké pobúrenie zo strany Svedkov perzekvovaných fašistickým a následne komunistickým režimom. Nastalo štiepenie a bývalí SJ vo východnej Európe založili Spoločnosť pravoverných svedkov Jehovových.

V bývalom Československu tiež roky existovali dve organizácie SJ, ktoré sa počítali za nekompromisnú a kompromisnú, ale podľa iného kľúča. Jedna bola okolo V. Matejku a druhá, prezentovaná oficiálnym schválením Brooklynu, okolo agenta ŠtB Svedka Bohumila Millera. Po období totality však Brooklyn vyzval druhú skupinu, aby sa vrátila do radov organizácie. Väčšina poslúchla.

Väčšia časť náuk u týchto skupín je totožná s oficiálnou organizáciou SJ. Spoločnosť pravoverných svedkov Jehovových organizuje svoje zjazdy (podobne ako aj Náboženská spoločnosť svedkov Jehovových) na štadiónoch a v športových halách. Vydáva rezolúcie zamerané najmä proti súčasnému vedeniu SJ v Brooklyne. Nazýva ho „triedou človeka v hriechu", „zapredancom satana", „triedou neverného človeka" atď. V rumunskom Kološvári sa 2. mája 1992 konal jeden z ich najväčších zjazdov pod názvom Opáš sa a hovor pravdu. Zišlo sa na ňom vyše 3-tisíc delegátov. Táto skupina taktiež vykonáva kazateľskú službu, prekladá materiály z rumunčiny a ruštiny a vylepuje ich na verejných miestach. Podpisujú sa pod ne ako „svedkovia Jehovovi". Strážne veže uznávajú len do roku 1962 a novú literatúru nepovažujú za „pokrm od verného a rozvážneho otroka". V Českej republike donedávna navštevovali ľudí v domácnostiach s Kralickou bibliou v ruke a záujemcom kopírovali starú literatúru SJ.

V Slovenskej i Českej republike v súčasnosti existuje asi sedem skupiniek, ktoré sa neintegrovali do akejkoľvek ďalšej cirkvi a ako jedinci sa schádzajú v domácnostiach a študujú Bibliu, tak ako to robili prví Bádatelia biblie, akými boli Russell a ďalší. Väčšina skupín však nemá trvanlivosť viac ako tri roky. V ČR od roku 1990 existovalo niekoľko takých skupín, ktoré boli väčšinou zhromaždené okolo bývalých starších zborov SJ alebo okolo charizmatických osobností a tie boli často dogmatickejšie než sama organizácia SJ.36

Najpozitívnejším javom je vznik medzinárodnej organizácie združujúcej súčasných SJ, ktorí sa usilujú o reformy v oblasti náuky o krvi a ďalších dogmatických náukách. Vznikla v USA v roku 1997 a dnes pôsobí vo väčšine štátov aj v Českej republike tajne vnútri oficiálnych štruktúr. Celosvetovo je známa pod názvom Spojenectvo svedkov Jehovových za reformu v otázke krvi (AJWRB).37

V súčasnosti Svedkovia po celom svete očakávajú výrazné zmeny v náukách svojej organizácie s veľkými nádejami. Otázkou však zostáva, či tam, kde namiesto Krista vládne systém organizácie, môže taktiež vanúť Boží duch, alebo len zákonníctvo pokryteckej organizácie, ktorú nedrží a nevedie Pán, ale skupinka mocichtivých ľudí pod menom Vedúci zbor.

 

Terminológia svedkov Jehovových:

Záujemca – ten, kto navštevuje zhromaždenia SJ či dostáva pravidelne literatúru Svedkov. Predpokladá sa, že sa každý stane členom organizácie.

Nepokrstený zvestovateľ – človek, ktorý sa po schválení 2 starších zboru zúčastní na schvaľovacej schôdzi, aby mohol kázať a ponúkať časopisy. Ide prevažne o človeka, ktorý je už do značnej miery ovplyvnený učením a má preštudovanú jednu z publikácií. V súčasnosti ide o knihu Poznanie, ktoré vedie k večnému životu. Od nepokrsteného zvestovateľa sa predpokladá pravidelné zapojenie v tzv. kazateľskej službe, to znamená mesačne najmenej hodinu kázať, čo zahŕňa rozdávanie časopisov a prehováranie ľudí na vieru. Požaduje sa od neho, aby sa po určitom čase nechal pokrstiť ako Svedok, a tak sa stal pokrsteným zvestovateľom.

Pokrstený zvestovateľ – človek, ktorý pozná dôkladne väčšinu náuk SJ a súhlasí s nimi. Pred krstom sa s ním stretnú dvaja tzv. starší zboru, ktorí s ním preberú asi dvesto otázok týkajúcich sa náuk SJ, ktoré sú v publikácii Organizovaní, aby sme dovŕšili svoju službu. Keď odpovie správne, je väčšinou navrhnutý na krst, ktorý sa koná v bazéne pri príležitosti najbližšieho krajského či oblastného zjazdu. Ako pokrstený zvestovateľ môže byť i pomocným, pravidelným či zvláštnym priekopníkom, betelitom a z hľadiska funkcií môže zastávať tzv. úrad staršieho zboru či služobného pomocníka zboru.

Pomocný priekopník – Svedok, ktorý sa zaviaže mesačne tráviť 50 hodín v kazateľskej službe, všetko koná bezplatne. Môže ním byť len jeden, ale aj viac mesiacov. Keď je dlhšie ako polovicu času pomocným priekopníkom, navrhne sa mu, či by nechcel robiť tzv. pravidelného priekopníka.

Pravidelný priekopník – Svedok, ktorý musí počas roka odovzdať tisíc hodín v kazateľskej službe, čo je 70 hodín mesačne. Je to bezplatná funkcia, kto sa ju zaviaže vykonávať, vypíše prihlášku a schvaľuje ho pobočka v danej krajine, kde chce službu konať. Na prihláške musia byť podpísaní dvaja starší zboru, ktorí sa zároveň zaručujú, že túto službu bude vykonávať najmenej rok.

Zvláštny priekopník – je vymenovaný pobočkou SJ v tej ktorej krajine. Mesačne sa zaviazal odovzdať 140 hodín v kazateľskej službe. Je platený pobočkou, prevažne ale dostáva finančnú čiastku hlboko pod životné minimum (vo febr. 1998 to bolo 1 550?Kč). Kto chce vykonávať túto funkciu, musí byť bezdetný. Väčšinou teda ide o bezdetných manželov. Posielajú ich spravidla na málo prepracované územie, kde SJ pôsobia veľmi málo.

Betelita – pracovník ústredia, tzv. betelu. Vykonáva služby pre pobočku a tlačí či prekladá literatúru. Jeho pracovný čas je od 8:00 do 17:00, v sobotu od 8:00 do 11:55. Po ňom má betelita povinnosť študovať literatúru a pripravovať sa na kazateľskú službu a na zhromaždenia zborov, kam dochádza. Pre prácu v betele musí záujemca splniť niekoľko nariadení: aspoň pol roka byť pravidelným priekopníkom, mať 19 až 35 rokov, byť z telesnej a citovej stránky zdravý, zostať v službe v betele aspoň rok, prevziať na seba sľub chudoby - pracovať za dobrovoľný príspevok siahajúci hlboko pod životné minimum, počas tejto služby zostať slobodný.

Služobný pomocník – slúži v danom zbore ako pomocník staršieho, stará sa o rôzne administratívne nariadenia, zborovú nástenku, dovoz literatúry, pokladňu zboru a pod. Väčšinou býva na toto miesto vymenovaný aspoň pomocný priekopník, ktorý túto činnosť vykonáva dlhšie než pol roka. Nie je platený. Navrhujú ho starší zboru krajskému dozorcovi a ten ho postupuje na vymenovanie pobočke.

Starší zboru – býva väčšinou vymenovaný z funkcie služobného pomocníka, funkcia je neplatená. Každý zbor má 2 - 6 starších. Staršieho vymenuje pobočka po návrhu krajského dozorcu, ktorému nového potenciálneho staršieho odporučila tzv. rada starších miestneho zboru. V zbore sa stará o pohovory so záujemcami o krst, o čistotu zboru, dohliada na prípravu zhromaždenia a má väčšinu príhovorov a prednášok. Niektorí starší sú zároveň v ďalších funkciách pre starších: predsedajúci - predsedá zboru a vedie štúdium Strážnej veže; tajomník zboru - dostáva poštu od pobočky a ukladá korešpondenciu pre členov zboru.

 

Poznámky:

1 Vznikla dokonca americká stránka Mlčiace ovečky rozoberajúca zneužívanie detí v organizácii svedkov Jehovových a podobné aféry – http://www.silentlambs.org.

2 http://www.straznavez.cz/Pedofil/mlciciovce_dohoda.htm

3 Aj v ČR vznikla vnútri organizácie opozičná skupina svedkov Jehovových propagujúcich zrušenie zákazov krvných transfúzií – pozri http://www.krev.info.

4 Pozri napríklad http://www.dingir.cz/dingir/1999_4/clanky/D1999_4_04.html

5 http://www.straznavez.cz/Zdomova/NSaStat/NSaStatObsah.htm

6 Strážna veža z 1. 12. 1914, s. 5998, Štúdia Písem, Ukončené tajomstvo, sv. 7, s. 4 - 5, Strážna veža z 1. 3. 1923, s. 68 a 71, Ročenka svedkov Jehovových 1975, s. 148

7 Vedúci zbor podľa poňatia svedkov Jehovových: Ježiš Kristus, hlava zboru, opatruje a vedie svoje spoločenstvo pomocou triedy „verného a rozvážneho otroka". Tento otrok je pozostatok 144 000 pomazaných - dedičov Kristovho nebeského kráľovstva. (Počet 144 000 pochádza z Knihy zjavenia 7,4 a 14,3). Iba malé množstvo z počtu mužov tejto triedy, ktorí vystupujú ako Vedúci zbor, plní každú správnu úlohu nielen nad 8 500 „pomazanými", z ktorých boli vybraní, ale i nad viac ako 6,5 miliónmi tých svedkov Jehovových, ktorí sa podľa náuk nepovažujú za nebeských dedičov. (Strážna veža z 1. 1. 1993, s. 15).

8 Strážna veža z 1. 1. 1986 (angl.) sa v článku Dni podobné Noemovým dňom nepriamo dotkla tejto udalosti, keď uviedla, že „...nemravného konania, vrátane homosexuality, výmeny manželiek a obťažovania detí sa dopustili i niektorí ľudia známi (v angl. orig. prominent) v Jehovovej organizácii". V Československom vydaní toto uverejnila, bez najmenších súvislostí a vysvetlení Strážna veža z 1. 8. 1986, s. 9: „...Je to síce otrasné, ale nemravného konania, vrátane homosexuality, výmeny manželiek a obťažovania detí sa dopustili i niektorí ľudia známi v Jehovovej organizácii. Je taktiež nevyhnutné poukázať na to, že v minulom roku bola odňatá pospolitosť s kresťanským zborom 36 638 osobám, z ktorých väčšina sa dopúšťala nemravností..." Strážna veža z 1. 8. 1986, s. 9 (Československo-rakúska edícia).

9 Springmeier, F.: Be Wise as Serpets. Lincoln 1991, s. 132

10 Pôvodne sa nazýval Sionská Strážna veža a hlásateľ Kristovej prítomnosti.

11 Russell sa s Conleyom rozišiel v zlom, a tak ho Svedkovia zo všetkej svojej súčasnej literatúry vypustili a vymazali o ňom všetky zmienky. Napriek tomu ešte v roku 1894 je možné o Conleyovi čítať. Conley sa stal hlboko veriacim kresťanom v jednej z tradičných cirkví a agilným charitatívnym pracovníkom, za čo ho Russell odsudzoval. O Conleyovi pozri: TheWorld‘s Hope z 1. 8. 1897, s 234-235 (angl.) – http://www.freeminds.org/history/russellnotfirst.htm

12 Sionská Strážna veža z 1. 2. 1881

13 Macmillan, A. H.: Faith on the March (S vierou na pochode). Englewood Cliffs 1957, s. 70

14 Franz, R.: Krize svědomí. České vydanie Ethics 1994, s. 52

15 V roku 1925 sa proti Rutherfordovi postavil i Vydavateľský výbor, ktorý nesúhlasil s jeho vlastnými názormi, že Božie kráľovstvo sa začalo v roku 1914. Všetkých vylúčil.

16 Franz, R.: c. d., s. 76

17 V dobe Knorrovho prezidentstva sa pojem „vedúci zbor" začal spájať so siedmimi členmi rady riaditeľov. Význam ani rozhodovacie práva však tento „vedúci zbor" nemal stále žiadne. Citát: „...štyria riaditelia chceli reorganizáciu, (...) vládol prezident. Nepýtal sa ich. Dával im vedieť, čo majú robiť až potom, keď to bolo hotové. Citované z knihy Cole, M.: Jehovahs Witnesses - The New Word Society. Vantage Press, New York 1955, s. 86 - 89. Napríklad to, že vychádza Biblia svedkov Jehovových - tzv. Preklad Nového sveta - oznámil Knorr riaditeľom až potom, čo bola pripravená na tlač.

18 Mnoho rokov sa Vedúci zbor skladal zo siedmich členov, ktorí súčasne boli členmi správnej rady spoločnosti nazvanej Biblická a traktátová spoločnosť Strážna veža.

19 Jedným z nich bol člen Vedúceho zboru Raymond Victor Franz, príbuzný štvrtého prezidenta Strážnej veže, sám rezignoval a o činnosti a zákulisí tejto organizácie napísal dve knihy: Krize svědomí a Hledání křesťanské svobody, ktorá má vyjsť v češtine v septembri 2007.

20 Naša služba Kráľovstvu, máj 1974 (angl.). Podporené textom z Biblie a chváliace tých, čo „predali svoj majetok" a „trávia" zvyšok času priekopníckou službou (v tom čase minimálne 60 hodinami mesačne pre organizáciu SJ v hlásaní konca sveta).

21 Strážna veža z 1. 4. 1997, s. 14

22 Pozri http://www.straznavez.cz/Aktuality/2007lastmemorial.htm

23 Prebuďte sa! z 22. 5. 1994, s. 2

24 Strážna veža z 1. 12. 1998, s. 14, Obhajujeme svoju vieru

25 Strážna veža z 1. 5. 1996, s. 15

26 Interný list Náboženskej spoločnosti Jehovovi svedkovia v ČR Radám starších zo dňa 4. 5. 1996 v majetku autora práce

27 Citát zo stránok SJ: http://www.testigosdejehova.es/b/lmn/article_11.htm

28 Strážna veža z 1. 8. 1995, s. 30

29 Strážna veža z 15. 6. 2000, s. 29 - 31

30 O zmene tohto postoja vyšla obsiahla publikácia, na ktorú odkazuje táto stránka – http://www.straznavez.cz/ZJS/obsah.htm.

31 Strážna veža z 1. 2. 1999, s. 14 - 19

32 Franz, R.: c. d.

33 Strážna veža z 1. 5. 2007, s. 30 - 31

34 Naša služba Kráľovstvu, marec 2005, s. 48

35 http://www.pastor-russell.com

36 Viac o týchto minulých skupinách: http://www.dingir.cz/dingir/1999_1/clanky/D1999_1_06.html

37 http://www.krev.info a http://www.straznavez.cz (v češtine); http://www.ajwrb.org (angl.)

 

Petr Velechovský (*1977) – pôsobí ako externý autor časopisu Dingir. Dospievanie prežil v organizácii svedkov Jehovových, z ktorej v roku 1997 odišiel. V súčasnosti sa cielene venuje histórii a náukám tejto organizácie, publikuje o nej články a spolupracuje s odborníkmi na problematiku netradičných náboženstiev. Profesijne pracuje ako analytik v telekomunikačnej spoločnosti.