Vydavateľ: Alfa Publishing, Praha 2007, s. 210

Český religionista Zdeněk Vojtíšek prenikol do širšieho povedomia svojou Encyklopédiou náboženských smerov v ČR (Portál, 2004), ktorá kompletne mapuje tamojšiu náboženskú scénu. Už z Vojtíškovho staršieho textu Pastoračné poradenstvo v oblasti siekt a sektárstva (2005) bolo zreteľné, že odmieta konfrontačný pohľad „zavedené náboženstvo verzus sekta". Jeho ostatná práca je vlastne pokračovaním tejto tendencie. Autor čitateľsky pútavým a zrozumiteľným jazykom úspešne približuje to, čo si vytýčil v prvej vete svojej knihy: „pochopenie všetkého dôležitého, čo sa týka nových náboženských hnutí".

Na dvesto stranách autor čitateľovi pomáha „zdvihnúť oponu predsudkov". Najskôr načrtáva príčinu vzniku novej náboženskej scény. Ponúka empatický pohľad do „labyrintu duše" vyznávačov, vysvetľuje motivácie ich správania a odhaľuje, čím sú nové vierouky atraktívne. Rozoberá mechanizmy fungujúce vo vnútri náboženských skupín. Na základe históriou preverených skúseností potom naznačuje perspektívy, v ktorých sa môžu jednotlivé hnutia ďalej uberať. Nechýba ani kapitola so stručným, ale napriek tomu obsažným prehľadom modernej náboženskej scény. Vo vzťahu stúpencov nových hnutí a ich blízkych dbá predovšetkým na toleranciu a prijatie, naznačuje ťažkosti pri odchode a radí, ako pomôcť „odpadlíkovi". V závere predpovedá pokles napätia medzi „starou" a „novou" religiozitou. Všetky mechanizmy, ktoré Vojtíšek teoreticky vysvetlil, v nasledujúcich riadkoch dokresľuje cennými svedectvami, takže takmer na každej stránke nájdeme príklady a „príbehy zo života" v konkrétnych hnutiach. To čitateľovi pomáha lepšie sa vcítiť do psychiky veriacich. Kniha sa bráni používať hanlivé označenie sekta, nevyhýba sa však kritickým slovám na účet nešvárov v niektorých hnutiach: manipulácii, uzavretosti či autoritatívnosti.

Za celkovú prácu zasluhuje Vojtíšek absolutórium, preberanú problematiku názorne opisuje z mnohých zorných uhlov (z pohľadu psychológa, sociológa, veriacich tradičných skupín i stúpencov nových). Azda len v jednom bode sa dopustil istého sploštenia. Pri opise osobnosti vodcu skupiny v texte široko uprednostňuje modernú teóriu, proces takzvanej charizmatizácie. (Zjednodušene: z vodcu - priemerného človeka - jeho nasledovníci urobia velikána, prisúdia mu charizmu.) Táto teória je iste mnohokrát potvrdená praxou. Dá sa však doložiť aj opak, množstvo vodcov je v istom smere výnimočne disponovaných a ich vplyv nemožno vysvetľovať len nekritickou charizmatizáciou.

Autorovi uniklo aj pár cudzích pojmov, ktoré by bolo azda vhodné vysvetliť alebo nahradiť zrozumiteľnejšími ekvivalentmi. V texte sú, žiaľ, len české prepisy niektorých mien ázijských guru pôsobiacich na Západe (napr. Šrí Činmoj). V literatúre príslušného hnutia býva však často zas len anglická verzia (Sri Chinmoy). Nezasvätený čitateľ tak môže byť zbytočne zmätený. Prehľadnosti knihy by prospeli medzititulky a tučne vyznačené pojmy. Chyby nájdeme v odkazoch registra, pozitívom sú tu uvedené webové stránky hnutí.

Publikácia má perspektívu stať sa dôležitým informačným zdrojom pre tých, ktorým blízky „nepochopiteľne" odišiel do „akéhosi" nového hnutia. Pomôže psychológom, duchovným, sociálnym pracovníkom, ale aj laikom. Preto neostáva nič iné, len ju odporučiť.