Aj hlavných tradícií je v novopohanskom zväzku päť: keltská, germánska (severská), slovanská (baltoslovanská), čarodejnícka (wiccanská) a šamanská. Po súdobých Keltoch sa v tomto čísle budeme venovať náboženstvu odvodenému od starej severskej (germánskej) tradície. Na označenie tohto novodobého náboženstva sa používa viacero názvov: v staršej literatúre predovšetkým odinizmus či wotanizmus podľa boha Odina (Wotana), novšie je najpopulárnejší názov Ásatrú podľa Odinovej božskej rodiny Ásov, prípadne Forn Sidhr, resp. Fruma Sidus vo význame Dávny zvyk. Výnimočne sa stretávame so stúpencami druhej severskej božskej rodiny Vanov, ktorí sa následne nazývajú Vanatrú.

 

Začiatky obnovenia tradície Germánov

Podobne ako u Keltov sa na obnovení germánskeho náboženstva podieľalo predovšetkým romantické umenie a ezoterické spolky. Avšak prvý impulz prišiel z oblasti vedy vďaka mohutnému vedeckému záujmu o indickú kultúrnu oblasť a indoeurópsku (árijskú) civilizáciu, ktorý sa začal v poslednej štvrtine 18. storočia.1 V záujme našej témy treba tiež pripomenúť, že v prvej polovici 19. storočia získaval čoraz väčší význam rasový výklad dejín.2 Zvlášť v nemeckej kultúrnej oblasti dosiahlo presvedčenie o nadradenosti árijskej rasy významný ohlas, takže na konci 19. storočia „árijská rasa dosiahla svoju deifikáciu".3 Sociálny darwinizmus posilnil myšlienku zápasu árijskej a semitskej rasy a spôsobil novú vlnu antisemitizmu.

V nemecky hovoriacich krajinách árijská idea vzbudila záujem o germánske dedičstvo. Na to napokon toto kultúrne prostredie pripravila už generácia mytológov a folkloristov na čele s Jacobom Grimmom (1785 - 1863). Obnovenie germánskeho (severského) náboženstva bolo takmer úplne vyhradené záujemcom hovoriacim po nemecky a od samého začiatku bolo do značnej miery poznamenané rasizmom a antisemitizmom. Hoci árijská idea i rasový výklad dejín z vedeckých kruhov rýchlo mizli, veľmi pevne sa uchytili v nemeckej ľudovej kultúre.

Ani korene obnovovania severského náboženstva prostredníctvom umenia pritom pôvodne neboli ani výhradne nemecké, ani ľudové. Z význačných romantických umelcov môžeme menovať švédskeho spisovateľa Erika Gustafa Geijera (1783 - 1847), autora hrdinskej básne Viking (1811) a člena spisovateľskej Gótskej spoločnosti, ktorá prejavovala záujem okrem iného aj o severskú mytológiu.

Neskôr sa však záujem o germánske náboženstvá najväčšmi prejavil opäť v nemecky hovoriacich krajinách. Pripútať pozornosť k severskej mytológii pomohla napríklad opera Súmrak bohov (1876) významného propagátora árijskej idey Richarda Wagnera (1813 - 1883), aj keď sa od originálnej mytologickej látky úplne odchýlila. Značný vplyv, a to opäť najmä medzi nemecky hovoriacimi ľudovými vrstvami, mali však diela Rakúšana Guida Lista4 (1848 - 1919),5 spočiatku romantického ľudového spisovateľa so záľubou v germánskej mytológii, ktorý sa po ťažkej očnej chorobe stal význačným okultistom a napokon patriarchálnou postavou germánskeho nacionálneho novopohanstva.

V Listovom pohľade na svet a v jeho diele sa spája germánske náboženstvo s vtedy módnou teozofiou, ezoterickým náboženským systémom založeným na spisoch Heleny Petrovny Blavatskej (1831 - 1891) a šíreným jej Teozofickou spoločnosťou.6 Toto spojenie vytvorilo tzv. armanizmus, údajnú ezoterickú podobu starovekého germánskeho náboženstva (List ho nazýval wotanizmus). List v duchu vtedajšieho rozšíreného nacionalizmu a antisemitizmu veril, že armanistickí zasvätenci uchovali počas vekov starodávnu germánsku múdrosť a ich novodobí pokračovatelia obnovia po temnej apokalypse a potlačení neárijských rás germánsku ríšu ako milenárne kráľovstvo.

Listovo dielo a myšlienky sa šírili predovšetkým prostredníctvom Spoločnosti Guida von List, založenej roku 1908. Jeden z jej zakladateľov a najbližší Listov žiak Rakúšan Jörg Lanz7 (1874 - 1954)8 pomenoval svoj vieroučný systém, odvodený od Lista, ariozofia.9 Z Lanzových aktivít je zrejme najdôležitejší jeho časopis Ostara (založený roku 1905), ktorý bol schopný zasiahnuť ľudové vrstvy.10 Medzi čitateľmi Ostary bol pravdepodobne i Adolf Hitler.11 Lanzov pojem ariozofia sa ujal ako označenie celého nemeckého germánsko-teozofického hnutia.

Listove myšlienky získali ohlas tiež v Nemecku, kde bola už prv (1907) založená organizácia, známa od roku 1916 ako Germánska náboženská spoločnosť (Germanische Glaubens-Gemeinschaft). Založil ju maliar, spisovateľ a univerzitný profesor Ludwig Fahrenkrog (1867 - 1952) ako hnutie ľudovej germánskej viery. Tomuto hnutiu sa vcelku darilo vyhýbať sa vplyvu teozofie (a ezoterizmu vôbec) aj pokušeniu pôsobiť politicky (v duchu antisemitizmu).

Listov vplyv sa teda prejavil zvlášť v nemeckom nacionalistickom a antisemitskom spoločenstve Germánsky rád (Germanenorden).12 Bol založený roku 1911 pod názvom Wotanova lóža ako obrana pred údajným židovským nebezpečenstvom. Na popud Rudolfa Glauera (1875 - 1945), ktorý vystupoval ako barón Rudolf von Sebottendorff, sa z mníchovskej pobočky rádu stala roku 1918 Spoločnosť Thule (Thule-Gesellschaft),13 ktorá svojím názvom odkazovala na údajnú pravlasť Árijcov. Jej členmi sa stalo niekoľko neskorších prominentov nacistického režimu. Z popudu Spoločnosti Thule vznikla roku 1918 robotnícka strana, ktorá roku 1920 prijala meno Nacionálno-socialistická nemecká strana práce (NSDAP). Prostredníctvom Spoločnosti Thule sa do nacistickej strany dostal nielen symbol svastiky, ale i ariozofické učenie. Spoločnosť Thule okolo roku 1925 zanikla.

Nový impulz do záujmu o staroveké germánske náboženstvá priniesol práve v tomto roku Rudolf John Gorsleben (1883 - 1930) založením Spoločnosti Edda (Edda-Gesellschaft),14 ktorá - tak ako mnohé iné krúžky - skúmala v duchu armanizmu severské mýty a možnosti runovej mágie. Germánske motívy tvorili značnú časť kultu jednotiek SS (Schutzstaffel), na ktorého tvorbe sa hlavnou mierou podieľal ariozof Karl Maria Wiligut (od roku 1933 Karl Maria Weisthor, 1866 - 1946),15 priateľ a spolupracovník veliteľa SS Heinricha Himmlera. Weishorove germánske fantázie ho privádzali do konfliktu s ústavom Dedičstvo predkov (Ahnenerbe), inštitúciou pre výskum germánskej mytológie a histórie, od roku 1939 začlenenej do štruktúry SS pod Himmlerovým vedením.

Menované organizácie vyrastali zo širokého okultného zázemia, ktoré sa v Rakúsku a Nemecku tvorilo od posledných desaťročí 19. storočia. Staroveké germánske náboženstvo nebolo jediným stavebným prvkom vtedajších ezoterických náboženských konštrukcií (iným obľúbeným prvkom bol napr. súbor legiend o grále), ale získalo si popularitu ako vhodné médium na vyjadrovanie vtedy obvyklých rasistických a antisemitských stereotypov. Ani táto rétorika ani viac-menej zjavná podpora nacistického režimu však tieto spoločnosti neochránili pred zákazmi, ktorými ich postihovali - samozrejme mimo oficiálne podporovaného Dedičstva predkov - od nástupu Adolfa Hitlera k moci až do začiatku štyridsiatych rokov minulého storočia.

Zbaviť sa tejto záťaže minulosti sa stalo hlavnou úlohou pre druhú vlnu záujmu o obnovené germánske náboženstvo. Táto druhá vlna začala v rovnakom čase ako mnoho nových náboženských hnutí na Západe - koncom šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov 20. storočia. Rehabilitovala germánske novopohanstvo ako svojbytné náboženstvo a vymanila ho tak z teozofických špekulácií, ktoré väčšinou využívali len niektoré jeho motívy. Druhá vlna záujmu o germánske novopohanstvo trvá v podstate dodnes a úloha odstrániť podozrenie z rasizmu z novodobých germánskych spoločenstiev sa už do značnej miery splnila.

Jednou z najvýraznejších postáv tejto vlny sa stala Dánka Else Christensenová16 (1913 - 2005). So svojím manželom po vojne emigrovala do Kanady a už v šesťdesiatych rokoch prejavovala o severské náboženstvo záujem, ktorý nakoniec vyvrcholil roku 1969 založením vplyvnej organizácie, od roku 1971 nesúcej meno Odinovo spoločenstvo (Odin Fellowship). V sedemdesiatych rokoch sa presídlila do Spojených štátov. Inšpirovala ďalšie spoločenstvá, napríklad v Británii pod jej vplyvom roku 1973 vznikla organizácia, ktorej dnešný názov je Odinov rítus (Odinic Rite).17

Americké vplyvné germánske Voľné spoločenstvo Ásatrú (Asatru Free Assembly), založené roku 1972 univerzitným študentom Stephenom A. McNallenom (nar. 1948), rozšírilo svoje uctievanie z Odina na celú jeho božskú rodinu Ásov18 (Ásatrú znamená „viera v Ásov"). Rozpad tejto organizácie roku 1987 spôsobil vznik niekoľkých ďalších medzinárodných spoločenstiev, napríklad Aliancie Ásatrú19 (Asatru Alliance), pravdepodobne najväčšej súčasnej organizácie germánskych novopohanov, alebo Kruh viery20 (myslené v zmysle „viery v Ásov"; Ring of Troth).

Povzbudením pre stúpencov germánskej náboženskej tradície bolo štátne uznanie náboženstva Ásatrú na Islande roku 1972. Zaslúžila sa oň dôstojná postava farmára a novodobého pohanského kňaza Sveinbjörna Beinteinssona (1924 - 1993).21 Určitým prelomom sa stalo i obnovenie Germánskej náboženskej spoločnosti (Germanische Glaubens-Gemeinschaft) v Nemecku roku 1991.22 V súčasnosti sa odhaduje, že počet a rôznorodosť skupín germánskeho náboženstva sú väčšie než v iných novopohanských tradíciách. Vážnych stúpencov v Európe môže byť až desaťtisíc.23

 

Etika a kult

Medzi novodobými Germánmi sa o etike veľa hovorí. Dôvodom môže byť úsilie vyvrátiť akékoľvek podozrenie z rasizmu, rovnako ako predstaviť hrdý prístup k životu v obvyklej konfrontácii k niektorým dôrazom kresťanskej etiky, považovaným za zmäkčilé. Za hlavnú hodnotu možno považovať česť. Veľmi sa cení prirodzenosť, pravdovravnosť a priamosť. Rôzne germánske spoločenstvá sa zhodujú na kódexe deviatich cností. Sú nimi česť, odvaha, pravda, vernosť, sebaovládanie, pohostinnosť, úsilie, nezávislosť a vytrvalosť.24 Kódex sa odvodzuje od zbierky severského múdroslovia Edda Hávamál (Výroky Vysokého). Kolujú ale i alternatívne Devätorá, ktoré však vyjadrujú podobné hodnoty. Novodobí Germáni tolerujú individuálne prístupy (a teda neodsudzujú odchody zo spoločenstva ani vytváranie nových) a vážia si severské demokratické tradície althingov (snemov), ktoré organizujú na rôznych úrovniach.

Individualitu posilňuje skutočnosť, že jednotliví stúpenci severského novopohanstva si v germánskom panteóne volia svojho obľúbeného boha. (Zvyčajne však veria, že onen boh si naopak vyvolil ich.) Rešpektujú ostatných bohov panteónu, ako aj ich kompetencie a príležitostne (na sviatky alebo v určitých životných situáciách) sa na nich i obracajú, ale jedného z nich považujú za sebe najbližšieho. Medzi najobľúbenejších bohov dozaista patrí Thor, Odin (Wotan), Tý (Týr), Frigg (Frigga), prípadne taškár Loki alebo aj bohovia z menej výraznej božskej rodiny Vanov (Frey či Freya).

Súkromné uctievanie môžu novodobí Germáni konať na vlastnom domácom oltári či vo vlastnej svätyni meditáciami, vzývaním či obetami, zvyčajná je však i „obyčajná" denná snaha stotožniť sa s charakteristikami svojho boha, obstáť pred jeho nárokmi, prípadne sa s ním v myšlienkach zhovárať. Zvláštnym časom je potom pre niektorých Germánov jeden deň v týždni, ktorý už v staroveku bol pod patronáciou niektorého z bohov. Pripomienku na zasvätenie dní niektorým bohom nám zachovali germánske jazyky, napríklad angličtina: z nej poznáme, že utorok (Tuesday) bol zasvätený bohu Tý, streda (Wednesday) Odinovi (Wotanovi), štvrtok (Thursday) Thorovi a piatok (Friday) bohyni Frigg, v mladšej dobe tiež bohyni Freye.

Oveľa dôležitejšie ako súkromné uctievanie je pre novodobých Germánov (takisto ako pre ostatných pohanov) však spoločná obeta. Nazývajú ju rovnako ako ich starovekí predchodcovia - blót. Je to obeta niektorému z bohov germánskeho panteónu, ktorá sa dnes najčastejšie koná v prírode na improvizovanom (niekedy i stálom) obetisku. Jeden zo súčasných účastníkov (často ten, ktorý sa považuje za spriazneného tomu bohu, ku ktorého cti sa blót koná) na seba berie úlohu godiho, obradníka či kňaza. Godi privoláva boha, uctieva ho, obetuje mu obety (najčastejšie rastlinné) a ponúka jedlo (často chlieb) a nápoj (obvykle medovinu). Spoločným jedlom a predovšetkým pitím medoviny, ktorá sa považuje za zvlášť vhodný, vskutku pohanský nápoj, sa má upevniť spoločenstvo medzi bohom a ľuďmi i medzi ľuďmi vzájomne. Podobnú úlohu má i obrad sumbel. Jeho účastníci, zhromaždení v kruhu, si pripíjajú medovinou alebo pivom a prednášajú krátku oslavnú reč či slávnostný sľub.

Pri blóte sa niekedy používajú zvláštne posvätné predmety, ktoré sa vzťahujú k mytológii uctievaného boha - napríklad Thorovo kladivo, meč, parožie a pod. Posvätné nástroje (roh na pitie, kamenný oltár atď.) sú z prírodného materiálu a spolu s odevmi, zbraňami a tiež najrôznejšími doplnkami a ozdobami preukazujú veľkú mieru tvorivosti, s ktorou sa medzi súčasnými Germánmi nepochybne stretáme. Pravdepodobne najrozšírenejším symbolom je práve Thorovo kladivo, zvané Mjöllnir, nosené často aj ako prívesok na krku. Medzi ďalšími obľúbenými symbolmi sú napríklad valknut (tri do seba votknuté trojuholníky) alebo tiež rúnové znaky.

Príležitosťou na konanie blótu sú sviatky. Sviatok Ostara je novodobá germánska slávnosť, konaná v čase jarnej rovnodennosti ku cti Matky Zeme a milujúcej ochrankyne manželstva Frigg. O sviatku Valuburga, konanom na tzv. Valpurginu noc (posledná noc pred májom), je zase oslavovaná Freyja, bohyňa plodnosti, často vzývaná ako patrónka mágie.

Začiatkom leta je oslavovaný dobrý boh Balder, pri jesennej rovnodennosti potom Odin, snáď kedysi najvyšší, ale nie najobľúbenejší ani najuctievanejší boh severského panteónu. Tým pravdepodobne bol a medzi novopohanmi bezpochyby je Thor, ktorého slávnosť Jól (Yule) cez zimný slnovrat býva najväčšou slávnosťou dnešného germánskeho roka.

 

Germánska kultúra

Živým dedičstvom Germánov sú predovšetkým runy, písmo, ktoré Germáni pravdepodobne prevzali od Etruskov v 2. storočí pred Kr. Starý germánsky futhark (abeceda) obsahoval 24 znakov, Anglosasi ho rozšírili na 33 znakov a Škandinávci zredukovali na 16 a upravili. Ako posvätné písmo sa runy možno od počiatku používali iba ako prostriedok mágie a veštby, až neskôr aj ako spôsob odovzdávania informácií. Jednotlivým runám sa pripisuje vzťah k rôznym javom materiálneho aj duchovného sveta i dnes. V ezoterických kruhoch, ale čiastočne i medzi novodobými Germánmi sa takto využíva napríklad známy futhark vyššie zmieneného Guida Lista. U nás sa za znalca runovej mágie považoval zvlášť hermetik František Bardon (1909 - 1958).

V súvislosti so vzrastajúcou obľubou prírodných liečebných postupov vzniká aj nový alternatívny odbor germánskeho liečiteľstva, založený predovšetkým na zelinkárstve. Uplatňuje sa však i zariekavanie a ďalšie magické úkony. V neporovnateľne menšej miere než v prípade kultúry, odvodzovanej od Keltov, sa objavujú údajné germánske hudobné motívy, predovšetkým v tzv. pohanskom metale. Presadzuje sa tiež označenie vikinský metal. Okrajovou súčasťou novopohanskej germánskej kultúry sú skupiny historických bojovníkov, ktorí imitujú bitky vikingov.25

 

České spoločenstvá novodobých Germánov

České oslavné články o germánskych bohoch priniesli v deväťdesiatych rokoch ultrapravicové časopisy,26 ale prvý obrad (blót) sa konal až počas slávnosti Yule roku 1998. Prvými klanmi (kindredy) sa stali roku 1999 Heathen Hearts From Boiohaemorum a Fraternitas Ulfar. Fraternitas Ulfar na čele s výraznou postavou Stargarda sa prezentoval27 jazykom, ktorý pripomínal prostredie skinhedov. Čoskoro, v roku 2000, zanikol, resp. s inou rétorikou a pod novým názvom Karpatskí vlci (Carpathian Wulfs)28 sa zlúčil s Heathen Hearts, ktoré sa tak stalo strešným spoločenstvom germánskych novopohanov. Dnes zahrnuje päť klanov,29 ale Karpatskí vlci ho opustili a roku 2003 vytvorili samostatné spoločenstvo Dunkelheim.

Hlavnými postavami klanu Karpatských vlkov sú Stargard (s novým občianskym menom Adrian Dragonari) a jeho manželka Ileana. Manželia Dragonariovci mali u nás prvý pohanský sobášny obrad, prijali germánske mená a prevádzkujú v Prahe obchod s pohanským a magickým tovarom a službami.30 Ďalšími výraznými postavami českých germánskych novopohanov sú Green Man31 z klanu Gabréta (ktorý sa stará o novopohanské obradné a snemové miesto v južných Čechách) alebo Managarm, stredoškolský učiteľ z Teplíc. Spolu sú v Českej republike asi dve desiatky novopohanov germánskej tradície. Pod názvom Fruma Sidus (Dávny zvyk)32 sa niektorí z nich pripravujú na proces úradného uznania ako náboženskej spoločnosti.

Reprezentatívnym médiom germánskych novopohanov je časopis Sauiló - magazín indoeurópskej tradície, ktorý sprostredkúva informácie i o iných novopohanských tradíciách. Od roku 2004 vyšlo doteraz desať čísel, tie staršie sú k dispozícii na internete.33 Naopak, internetový magazín Managarm34 svoju aktuálnosť stratil. Spolu s ostatnými novopohanmi sa českí Germáni podieľali na časopise Pohanský kruh (vychádzal v rokoch 2003 - 2004).

 

Záver

Rovnako ako o Keltoch v minulom čísle môžeme i o novodobých Germánoch hovoriť ako o ľuďoch so špecifickým životným štýlom, pre ktorých je predovšetkým dôležitý moment objaviteľstva, prvok vzdoru proti väčšinovému životnému štýlu a proti kresťanskej morálke či spoločenstvu, zdieľaný predovšetkým pri slávnostiach, a možnosť bohato uplatniť svoju tvorivosť. Náboženstvo však zrejme u väčšiny z nich hrá väčšiu úlohu ako u predovšetkým kultúrne zameraných Keltov. Zaslúžia si, aby ich spoločnosť prestala podozrievať z jednoznačných sympatií k rasizmu a mala pochopenie pre ich spôsob duchovného hľadania.

 

Poznámky:

1 Viac o tomto záujme a naň nadväzujúcej myšlienke obrody Západu prostredníctvom tzv. orientálnej renesancie: Budil, I. T.: Od prvotního jazyka k rase. Utváření novověké západní identity v kontextu orientální renesance. Academia, Praha 2002

2 Rasový výklad dejín dosiahol vrchol v diele francúzskeho spisovateľa Arthura de Gobineau Esej o nerovnosti lidských ras (1853).

3 Budil, I. T.: c. d., s. 206

4 List vkladal pred svoje priezvisko šľachtické von, takže je známy i ako Guido von List.

5 Viac o Listovi: Goodrick-Clarke, N.: Okultní kořeny nacismu. Rakouští a němečtí ariosofisté (1890 - 1935). Votobia, Praha 1998, s. 49 - 119

6 Viedenská pobočka Teozofickej spoločnosti bola založená roku 1886.

7 Rovnako ako List vytváral i Lanz dojem šľachtického pôvodu. Je teda známy i ako Jörg Lanz von Liebenfels.

8 Viac o Lanzovi: Goodrick-Clarke, N.: c. d., s. 120 - 159

9 Tento pojem sa datuje od roku 1915, predtým Lanz písal o tom istom ako o teozoológii či ariokresťanstve.

10 V roku 1907 časopis Ostara údajne dosiahol 100-tisíc výtlačkov - Goodrick-Clarke, N.: c. d., s. 148.

11 Tamže, s. 246

12 Viac o ráde: Goodrick-Clarke, N.: c. d., s. 160-173

13 Viac o Spoločnosti Thule: tamže, s. 174 - 196

14 Viac o Spoločnosti Edda: tamže, s. 197 - 209

15 Viac o ňom: tamže, s. 225 - 242

16 Viac o Else Christensenovej: http://en.wikipedia.org/wiki/Else_Christensen

17 Barrett, D. V.: The New Believers. A Survey of Sects, Cults and Alternative Religions. Cassell, London 2001, s. 412 - 413

18 Melton, J. G.: Encyclopedia of American Religions. Gale, 6. vyd., 1999, s. 806

19 Viac o Aliancii Ásatrú: http://www.asatru.org

20 Viac o Kruhu viery: http://www.thetroth.org

21 Viac o Sveinbjörnovi Beinteinssonovi: http://en.wikipedia.org/wiki/Sveinbj%C3%B6rn_Beinteinsson

22 Viac o Germánskej náboženskej spoločnosti: http://www.germanische-glaubens-gemeinschaft.de

23 Barrett, D. V.: c. d., s. 417

24 V češtine napr.: Dragonari, L. I.: Severská tradice, časopis Dotek 11/2004, s. 13 - 14

25 Pozri napr. http://www.dunkelheim.wz.cz

26 Árijský boj, Patriot, Nový rád a ďalšie

27 Internetová prezentácia Fraternitas Ulfar je doteraz dostupná na adrese http://www.geocities.com/Vienna/Choir/5272

28 Rozhovor so Stargardom a ďalšími českými germánskymi novopohanmi priniesol v rámci svojej témy České novopohanství časopis Dingir 1/2002, s. 27 - 28.

29 Viac o spoločenstve Heathen Hearts: http://www.asatru.cz

30 Viac o aktivite manželov Dragonariovcov: http://dragonari.wz.cz

31 Viac o Geen Manovi: http://thegreenman.asatru.cz

32 Viac o Fruma Sidus: http://fsdo.wz.cz

33 http://sauilo.asatru.cz

34 http://www.geocities.com/Vienna/Choir/5272