Duchovné korene

V ezoterickej literatúre eneagram predstavuje starobylý okultný symbol hinduizmu. V tomto náboženskom systéme sa považoval za dômyselný kľúč k pochopeniu usporiadania vesmíru i preto, lebo symbolika deviatky sa viaže k rovnakému počtu základných síl, ktoré podľa védskej koncepcie vytvorili tento svet. Sily predstavujú hinduistické dévi (božstvá).

Diagram eneagramu sa používal i ako prostriedok na veštenie. Ezoterická literatúra hovorí o univerzálnej prítomnosti eneagramu aj v iných starobylých nábožensko-filozofických systémoch. Podľa nej základy tejto metódy nachádzame už v škole starogréckeho učenca Pytagora. Škola mala dve oddelenia: filozofické (verejné) a náboženské (ezoterické), ktoré bolo určené len pre zasvätených. Základnom sveta podľa Pytagorovej filozofie bolo číslo. Tento antický filozof každej číslici priraďoval nielen geometrický tvar, ale i dvojicu protikladných vlastností. Keďže číslic je deväť a číslo v pytagoreizme je základnou stavebnou jednotkou sveta a človeka, ale je aj základom nášho poznania a porozumenia sveta, potom môžeme uvažovať o akejsi podobnosti systému s eneagramom.

Výraznejšie je symbol deviatky prítomný v panteistickom učení filozofa Plotina. Tento helenistický mystik a filozof, nadväzujúci na učenie Platóna, pátral po duchovných „pravdách" taktiež u perzských mágov a indických mysliteľov. Snahou Plotina bolo ukázať ľudstvu cestu k večnej, nemennej pravde. Našiel ju v kontemplácii spojenej s intuitívnym nazeraním božstva.

Eneagram má zrejme svoje korene aj v sýrskej škole (264 - 339 n. l.), ktorá nadviazala na Plotinovo učenie. Ak Plotinos rozdelil ľudí do troch typov, tak táto škola jeho typológiu ďalej rozvíjala a ku každému typu priradila ďalšie tri. Spolu ich tak bolo deväť. Pri tomto typologickom rozširovaní sa podobne ako v prípade Plotina škola opierala o východnú mystiku hinduizmu a perzského náboženstva.1 Duchovný cieľ žiaka tejto mystickej školy bol pritom podobný ako cieľ absolventa dnešných seminárov eneagramu - dosiahnuť osvietenie (parinirvánu, pozemský zážitok nirvány), kde duša splynie s neosobným božstvom sveta.

 

Putovanie eneagramu

Metóda eneagramu sa stala na Západe známou predovšetkým vďaka ruskému cestovateľovi Jurijovi Ivanovičovi Gurdieffovi (1866 - 1949). Tento odvážny dobrodruh, pôvodom Armén, vyučoval tanec v Moskve a v Petrohrade. Už tu patril k známym okultistom. Po revolúcii 1917 odišiel z Petrohradu a odcestoval do Istanbulu. Tam žil v kláštore, ktorý patril sekte sufijských moslimov.2 Tí okrem iného praktizovali taktiež tanec, vďaka ktorému sa dostávali do mystických stavov.

Gurdieff sa nielenže podučil v umení tancujúcich dervišov,3 ale popri tanci bol uvedený do tajomstva numerológie eneagramu. Tento duchovný symbol neskoršie preniesol do Francúzska. V roku 1921, neďaleko Paríža vo Fontainbleau, založil Inštitút pre harmonický rozvoj človeka (Institute for the Harmoniuos Development of Man), kde vyučoval eneagram, z ktorého sa neskôr stal hlavný prostriedok duchovného rastu.

Z Francúzska sa táto duchovná metóda rozšírila do Ameriky, a to zásluhou učenia teozofa A. R. Oranga. Mimochodom, Orange vydával časopis pod názvom New Age. Dodnes sa metóda praktizuje v známom ezoterickom stredisku rozvoja ľudského potenciálu Esalen v Big Sure v Kalifornii a taktiež na Univerzite Loyolu v Chicagu.4

V súčasnosti eneagram propaguje niekoľko skupín, ktoré sa svojím učením priraďujú k hnutiu New Age. Napríklad ho využíva komunita Auroville v indickom Madráse. Jej pobočky sú však po celom svete. Komunita pracuje podľa učenia zakladateľa integrálnej jogy5 guru Šrí Aurobinda. Slovensko pomerne často navštevuje jeho žiak a propagátor, kontroverzný guru Šrí Činmoj.

Autorkou prvej knižnej formy The Eneagram je Helena Palmerová. Sama priznáva, že za eneagram ďakuje ezoterickému mysliteľovi Gurdieffovi. K ďalším popularizátorom metódy patrí čílsky spisovateľ Oscar Ichazo (zakladateľ inštitútu Arica). Intenzívne študoval východné náuky, zen, náboženstvo andských indiánov, účinky psychodelických narkotík, šamanizmus, jogu a hypnózu. Praktizoval špiritizmus a tvrdil, že mnohé pokyny k svojej činnosti dostal od vyššej bytosti Metatrona, kniežaťa archanjelov.6 Členovia jeho skupiny nadväzovali kontakty s nižšími duchmi, a to prostredníctvom mantrických meditácií.7

Ďalším šíriteľom eneagramu bol psychológ Claudio Naranja. Bol Ichazovým žiakom. Práve jemu sa podaril doslova husársky kúsok tým, že spojil mystérium eneagramu s psychológiou C. G. Junga. Tým mu dal vedecko-psychologický podtext. Navyše v 60. rokoch založil v Chile inštitút IEA (International Enneagram Association), ktorý nielen svojím názvom metódu celosvetovo spropagoval.

Žiaľ, pri rozširovaní tejto duchovne škodlivej metódy, ktorá potláča podstatu katolíckej viery, sa podieľali i niektoré rehoľné rády. Martin Malachi, člen Spoločnosti Ježišovej a bývalý blízky spolupracovník pápeža Jána XXIII., hovorí o výraznej propagácii metódy eneagramu cez rehoľné rády jezuitov, dominikánov a františkánov.8 V rozširovaní nezaostávali ani niektoré kresťanské denominácie, ako napríklad baptisti, metodisti, ale aj niektoré charizmatické kruhy. Dodajme, že v susednom Česku šíri myšlienky eneagramu nezisková organizácia Enea. Na Slovensku je metóda známa najmä vďaka knihe Eneagram, ktorej autorom je františkánsky kňaz Richard Rohr.

 

Prepojenie s psychológiou

V ezoterickej psychológii9 eneagram predstavuje kombináciu starých duchovných tradícií s modernou psychológiou. Metóda zahŕňa deväť základných typov osobnosti, ktoré majú svoje typické správanie a myslenie. Psychológia pri vytváraní charakterových analýz zbierala poznatky už od antiky (Hippokrates, Galenos). Ďalšie typologické systémy vniesli Jung, Eysenck a Spranger.

Ako sme spomenuli, najmä vďaka psychológovi Claudiovi Naranjovi si metóda eneagramu našla svojho „vedeckého" zástancu práve v osobe C. G. Junga. Naranja našiel v Jungovej psychológii oporné body, ktoré by metódu pomohli „zvedečtiť". Vieme, že mnohé Jungove psychologické termíny otvorili dvere pre rôznorodé náboženské postupy a pojmy, ktoré tak následne mohli byť „odobrené" vedeckou terminológiou 20. storočia. Napríklad Jungov pojem kolektívneho nevedomia sa stotožňuje s budhistickou ákášou. Podobne anima, animus sú ekvivalentmi taoistického jinu a jangu. Rovnako i metóda eneagramu našla v Jungových názoroch nasledujúce analógie.

Hoci Jung pochádzal z kresťanského prostredia (otec bol pastorom reformovanej cirkvi), v podstate uznával panteistické, čiže protikresťanské názory. Napríklad aj takýmito slovami vylučoval osobný vzťah ku Kristovi: „S kým osobný vzťah? Keď zomrel pred l890 rokmi! Kristus bol bohom, gréckym herosom, bol jedným z nich".10 Jung dokonca považoval osobu Ježiša Krista za rovnocennú s egyptským bohom Osirisom. Kristus sa v jeho systéme považuje za archetyp, presnejšie za skúsenosť a stav dosiahnuteľný pre každého. Je to podobné ako v hnutí New Age, kde sa človek môže duchovne pretransformovať v božstvo.

Jung roku 1944 v diele Psychológia a alchýmia uviedol paralelu medzi postavou Krista a centrálnym pojmom alchýmie - alchymistickým kameňom (lapisom). Podčiarkol tak tézu o vnútornom prerode človeka, resp. jeho myšlienkovej prestavbe, pri ktorej hrá najdôležitejšiu úlohu práca s podvedomím. Cieľom bol archetyp Krista a cestou je podľa Naranju aj eneagram. V tomto zmysle je metóda oživením starého pelagiánskeho názoru samovykúpenia.

Eneagram podáva návod na mystické zdokonaľovanie svojho ja (ega). Cesta vedie cez podvedomie, ktoré v hlbinnej psychológii C. G. Junga zohráva podstatnú úlohu. A k práci s podvedomím sa človek dostáva aj vďaka odporúčaným meditačným technikám eneagramu.

Spojitosť eneagramu s psychológiou komentujú psychológovia rozlične. Pretože sa eneagram nedá vedecky verifikovať, mnohí psychológovia ho považujú za pseudovedu.

 

Opis eneagramu

Slovo eneagram sa skladá z dvoch gréckych slov: ennea (deväť) a gramma (znamenie). Jeho symbolom je kruh, niekedy znázornený i zemeguľou, na ktorom je vyznačených deväť bodov. Kruh v antickom svetonázore symbolizoval dokonalosť a harmóniu. V eneagrame je výrazom jednoty a symbolom stvorenia. Deväť bodov poukazuje na konečný počet typov, tvarov Božieho stvorenia. Čílsky mystik Oscar Ichazo typy nazval ego.

Body reprezentujú typologické skupiny a sú pospájané do trojuholníkov. V spojeniach je dôležitý smer šípok, ktoré určujú cestu duchovného vývoja človeka. Pre každého existuje jeden hlavný, kmeňový typ, avšak možno „zalietať" i k susedným typom, a to v smere šípok. Takou „návštevou u susedov" môže byť človek obohatený o prednosti viacerých typov, ale jeden počas celého života ostáva kmeňový. Platí, že ak vývoj človeka prebieha v smere integrácie (šípok), stáva sa z neho celistvá, všestranne rozvinutá osobnosť.

Typy sa označujú číslami i preto, aby neniesli ani negatívny ani pozitívny náboj. Propagátori eneagramu sa totiž zhodujú v tom, že žiaden typ nie je horší, ale ani lepší. Každý má nejaké prednosti i zápory. Na lepšie zapamätanie sa typy označujú prívlastkami, ako reformátor, šedá eminencia, Mr. Perfect, filozof, advocatus diaboli, revolucionár atď. Ku každému číslu sa priraďujú ďalšie určujúce činitele, označené nasledujúcimi výrazmi: obraz sveta, pokušenie, pasca, charakteristika, výzva, idealizácia atď. Na internetových stránkach sa k číslam eneagramu priraďujú aj Ježišove vlastnosti. Podobne je rozparcelovaná i modlitba Otčenáš a Blahoslavenstvá. Ich časti sú tak pridelené k istým typom osobností.

 

Využitie eneagramu

Eneagram sa v minulosti považoval, ale sa považuje i v súčasnosti za cestu duchovného rozvoja. Systém pre človeka ponúka možnosť celistvého rastu tým, že mu dovoľuje uvoľniť sa zo štruktúr koreňového typu. Na začiatku duchovnej cesty je potrebné správne rozpoznanie a identifikácia človeka s kmeňovým typom. Duchovné cvičenia, ktoré absolvoval jezuita Mitch Pacwa, zahŕňali nasledujúce praktiky a ideové východiská:

Na začiatku vedúci seminára, mimochodom jezuitský kňaz, porovnával jednotlivé typy eneagramu s astrologickými typmi. Potom každý účastník už len tým, že si vybral typ, vlastne nepriamo pritakal uvedenej analógii s horoskopom. Úlohou seminára bolo prostredníctvom eneagramu prebudiť vyšší stav vedomia a tak dosiahnuť osvietenie.

Takýto stav mali navodiť fyzické a duchovné praktiky. Obe obsahovali jasné prvky východnej mystiky a meditácie. Tak napríklad v rámci fyzických cvičení sa praktizovala joga. Cvičili sa rôzne asány, ku ktorým sa priraďovali príslušné meditačné obsahy. Pri pozícii sviečky sa odporúčalo meditovať nad Kristovou vetou „Ja som svetlo sveta". Spojením oboch - slova a cviku - sa mal účastník priblížiť k Bohu, ku Kristovi. Meditácia tak zdanlivo stratila „východnú" podstatu, lebo neobsahovala podmienku bezobsažnosti mysle potrebnú pre budhistickú meditáciu, ale zameriavala vedomie na Boha. Zdanie však bolo klamlivé.

Rovnako dôležité boli tiež duchovné cvičenia, ktoré vychádzali z meditácie nad tromi duchovnými okruhmi tela. Táto praktika pochádza zo sufizmu. Odtiaľ okruhy dostali svoje pomenovania. Išlo o zelený okruh srdca (oth) - strediska emócií, červený okruh hlavy (path) - sídla rozumu, a čierny okruh brucha (kath) - sídla vôle. Farebné rozlíšenie je v tomto prípade veľmi dôležité, pretože umožňuje praktizovať dôležitú jogistickú techniku, ktorou je vizualizácia.

Jej realizáciu napomáhajú tiež predkladané obrazce symbolizujúce jednotlivé okruhy. Napríklad okruh brucha bol spojený s obrazom jazera v prírode, hlava sa premietla do podoby kalicha, z ktorého prší. Tieto tvarové meditačné postupy viedli človeka k holistickej predstave sveta, v ktorej meditujúci splýval s predstavovanou časťou stvorenia. V základe týchto duchovných cvičení tak stál panteizmus.

Symbolika okruhov a k nim viazanej meditačnej praxe priamo korešponduje s čakrami. Tie sú základom východnej mystiky. Je známe, že sufizmus nepoznal energiu hada (kundalíni), ktorá stúpa zdola nahor cez jednotlivé čakry. Avšak mal vytvorený podobný systém častí tela (okruhov), ktorý v meditácii hral rovnakú úlohu ako v prípade čakier.

Páter Pacwa takto spomína na duchovné účinky seminárov eneagramu. Metóda sa pre neho stala zdrojom vnútorného pokoja. Avšak vo svojom diele píše: „Mňa uspokojovala metóda a potom možno Kristus".11 Metóda tak nebola cestou Kristovou, pretože ho viedla k akémusi druhu duchovného narcizmu. Chcel byť dokonalým žiakom svojho učiteľa, vedúceho seminára, a nechcel sa porovnávať s niekým, kto bol nižšie. Tiež kdesi v hĺbke duše sa prebudila túžba po tom, aby ho ľudia milovali viac ako Krista.

 

Nekresťanská podstata eneagramu

Predchádzajúci pápež Ján Pavol II. už v roku 1982, na sviatok Všetkých svätých, povedal na adresu eneagramu tieto kritické slová: „Všetky spôsoby modlitby sú platné za predpokladu, že sú inšpirované Kristom a vedú ku Kristovi, ktorý je Cestou, Pravdou a Životom. Eneagram nie je ani Cesta, ani Pravda, a na základe toho nie je naozaj kompatibilný so životom v Kristovi, a už vôbec nemôže byť jeho základom".12 Na nebezpečenstvo tejto metódy upozorňuje i vatikánsky dokument Ježiš Kristus - prameň živej vody, ak hovorí, že tento prostriedok duchovného rastu môže vniesť dvojznačnosť do učenia a praktizovania kresťanskej viery.13

Formulácia oboch stanovísk sa mohla opierať aj o tieto poznatky: V prvom rade je potrebné uviesť, že cieľ eneagramu je iný než v kresťanstve. Spočíva v dosiahnutí osvietenia, rozšíreného stavu vedomia. Tak ako je to v prípade jogy, mantrických meditácií, alebo i u nás dostatočne propagovaného holotropného dýchania. Tieto praktiky vedú človeka k dosiahnutiu stavu, ktorý je podobný nirváne. Kresťanstvo nás však vedie iným smerom, k osobnému vzťahu k Ježišovi Kristovi a nie k zážitku prázdnoty.

Ďalším skrytým cieľom eneagramu je neutralizovať Ježišovu moc. Moc, vďaka ktorej upadajú hriechy každého z nás do priepasti zabudnutia. Napríklad jednou z úloh pre účastníkov seminára bolo meditovať v lotosovom sede Kristovo vykúpenie ľudstva. Jezuita spomína na intenzívny zážitok lásky, ktorý v tom momente bol pre neho tou najlepšou spoveďou. Zážitok bol taký mocný, že osvietený stav vedomia odpustenia stál nad osobným vzťahom s Ježišom Kristom. Zo Zjavenia vieme, že moc vzkrieseného Krista nie je podmienená a ani viazaná na náš stav vedomia. Nezávisí ani od našej psychickej pohody či nepohody. Jej účinok je podmienený iba dobrovoľnou Ježišovou obetou na kríži a našou ochotou otvoriť sa prúdu Božej milosti.

 

Záver

Eneagram predstavuje jeden pruh niekoľkoprúdovej diaľnice. Tá nás vedie do náručia neosobnej božskej energie. Panteistickú - a tak s kresťanstvom nezlučiteľnú - predstavu božstva potvrdzuje i autor diela ABC Eneagramu Eric Salmon slovami: „V procese odpútania dokážeme vedome zvládnuť svoje inštinkty, emócie a myšlienky a byť v mieri so sebou samými, so svojím okolím a celým svetom a otvoriť sa tak prúdu božskej energie".14 Iba naivný človek neberie do úvahy skutočnosť, že pri zrode eneagramu stáli rôznorodé duchovné, presnejšie okultné vplyvy. A kresťan vie, že nechať sa viesť v duchovnom svete niekým iným ako Bohom - Kristom je nezodpovedné.

 

Poznámky:

1 Legowicz, J.: Prehľad dejín filozofie. Obzor. Bratislava 1973, s. 141 - 144

2 Učenie sufizmu je zmesou panteizmu, mágie - viery v telepatiu, telekinézu, v migráciu duší a popretím osobného Boha. Sufizmus sa zrodil v 8. storočí v Mezopotámii a Sýrii. Nadviazal na novoplatonizmus a gnostickú mystiku. Cieľ tohto mystického smeru - najvyšší duchovný zážitok - vyjadril najlepšie jeden z jeho stúpencov nasledovne: „Ja som (absolútna) Pravda"! In: Komorovský, J. a kol.: Religionistika a náboženská výchova. Bratislava 1997, s. 316 - 317

3 Derviš (perz. žobrák, bedár), príslušník mystického bratstva. Od 12. storočia sa tieto združenia inštitucionalizovali. Tamže, s. 83

4 Malachi, M.: Zakladnicy diabla (Rukojemníci diabla). Exter. Gdansk 1993, s. 19

5 Integrálna joga je spojnicou umenia, športu a duchovných cvičení jogy. Tie spoločne slúžia ako prostriedky k sebauvedomeniu, čiže duchovnému rastu človeka.

6 Metatron je meno archanjela v hebrejskej knihe Enoch. V nej je Bohom povýšený nad všetkých anjelov. In: Pacwa, M.: Katolici wobec New Age (Katolíci voči New Age). Vydavateľstvo Wam. Kraków 1997, s. 102

7 Tamže, s. 102

8 Malachi, M.: c. d., s. 18

9 Ezoterická, spirituálna či ezotérna psychológia má základ v prežívaní druhov rozšíreného vedomia. Porov.: Boroš, J., Ondrišková, E., Živčicová, E.: Psychológia. Vydavateľstvo IRIS. Bratislava 1999, s. 34

10 Jung, C. G.: Memories, Dreams, Reflection, s. 55. In: Malachi, M.: c. d., s. 46

11 Pacwa, M.: c. d., s. 125

12 http://sk.wikipedia.org/wiki/Eneagram

13 Porov.: Ježiš Kristus - prameň živej vody. Spolok svätého Vojtecha. Trnava 2005, s. 13

14 http://stesticko.inshop.cz/inshop/shop.asp?kat=22053