Od Svedkov Jehovových sa líšia aj tým, že spravidla ide o veľmi mladých ľudí. Jednou zo zásad mormonskej cirkvi totiž je, že mladí muži v svojich devätnástich rokoch prerušujú štúdium a odchádzajú na dva roky na misiu. V tomto období, ktoré si mimochodom každý sám financuje, nerobia nič iné, len sa venujú šíreniu mormonského učenia. V prípade, že sa rozhodne pre misiu aj mormonské dievča, nastupuje ju ako dvadsaťjedenročná na osemnásť mesiacov.

Aby mohli misionári, ktorí prichádzajú väčšinou zo Spojených štátov, čo najlepšie plniť svoju úlohu v krajine, do ktorej sú vyslaní, ešte pred príchodom sa veľmi intenzívne vzdelávajú v príslušnom jazyku. Dlhá tradícia mormonskej cirkvi v organizovaní intenzívnych kurzov desiatok najrôznejších jazykov iste pomáha v tom, že sa títo misionári v novom jazykovom prostredí čoskoro veľmi úspešne pohybujú. A tak vám títo príjemní mladí ľudia na úvod väčšinou ponúknu štyri úvodné lekcie o svojom učení vo vašom rodnom jazyku. K dispozícii majú aj potrebnú literatúru v jazyku štátu, v ktorom pôsobia. Týka sa to predovšetkým prvotného písma, na základe ktorého táto organizácia vznikla. Nazýva sa Kniha Mormon.

 

Kniha anjela Moroniho

Tento spis bol prvýkrát vydaný v roku 1830 krátko po tom, čo istý mladý muž, Joseph Smith, vraj v štáte New York na hore Cumorah našiel zakopané zlaté dosky popísané egyptským písmom. Egyptské hieroglyfy tento nevzdelaný syn farmára vraj do angličtiny preložil pomocou zázračných kameňov, ktoré našiel spolu s doskami a pohľadom cez ne sa mu pod hieroglyfmi „objavil" anglický preklad. Týmto spôsobom vznikol text opisujúci dávnu históriu amerického kontinentu, ktorý hovorí aj o tom, že pôvodní obyvatelia Ameriky (Indiáni) prišli v dvoch skupinách z Palestíny a sú vlastne židovského pôvodu. Vykresľuje aj mnohé bitky dvoch kmeňov, na ktoré sa títo prisťahovalci rozdelili - kladných Nephitov a záporných Lamanitov. Spomína sa v ňom i to, ako Ježiš po svojej smrti v Palestíne odišiel do Ameriky a tam svoje učenie odovzdal kmeňu Nephitov. A práve táto skutočnosť dodáva Knihe Mormon základný náboženský význam. Cirkev Ježiša Krista svätých posledných dní dokonca verí, že všetky kresťanské cirkvi po Ježišovej smrti odpadli od pravej viery a tak sa skutočné Ježišovo učenie zachovalo iba v texte Knihy Mormon, ktorý bol po vyvraždení všetkých Nephitov v 5. storočí uschovaný Moronim, synom historiografa Mormona, do schránky v zemi na hore Cumorah a nájdený až v 19. storočí Josephom Smithom. Preto mohla na základe vydania Knihy Mormon vzniknúť náboženská organizácia.

 

Ďalšie „sväté" knihy mormonov

Okrem Knihy Mormon majú však mormoni ešte tri ďalšie „písma". Ďalším v poradí sú tzv. Náuky a zmluvy. Je to zbierka videní Josepha Smitha, ktorá má základný význam pre organizačnú štruktúru mormonskej cirkvi i pre každodenný život jej členov. Už v tomto spise nachádzame videnie (č. 107), ktoré určuje, že cirkev bude vedená tzv. žijúcim prorokom a jeho dvoma poradcami. Žijúci prorok je potom považovaný za toho, kto odovzdáva skutočné posolstvo od Ježiša pre dnešné časy. O jeden stupeň nižšie v hierarchii mormonskej cirkvi stojí výbor dvanástich mužov, tzv. apoštolovia. Ďalším organizačným stupňom je potom kvórum sedemdesiatich. Náuky a zmluvy tiež určujú dvojaké kňazstvo: Áronovské, ktoré oprávňuje vysluhovať krst a Melchizedechovské, ktoré okrem iného oprávňuje „udeľovať" Ducha Svätého.

Jednou z najznámejších kapitol tohto spisu je tzv. Slovo Múdrosti (č. 89), ktoré uvádza predpisy týkajúce sa jedenia pre mormonskú komunitu. Tu sa napr. zakazujú „horúce nápoje", čo sa väčšinou interpretuje ako zákaz pitia čaju a kávy. Zakázané je aj pitie alkoholických nápojov a odporúčané obmedzenie v jedení mäsa. V tejto kapitole sa zakazuje fajčenie a žutie tabaku.

V tomto spise nachádzame aj popis troch základných „kráľovstiev", ktoré sú pripravené pre ľudí po smrti (č. 76). Pre spravodlivých mormonov je pripravené nebeské kráľovstvo, kde budú schopní nielen prebývať s Ježišom, ale sami sa stanú bohmi. Tzv. pozemské kráľovstvo je pripravené pre tých, ktorí boli dobrými ľuďmi na zemi, ale odmietali mormonskú zvesť, no uverili jej, keď prišli na onen svet. Podzemské kráľovstvo čaká na tých, ktorí nežili dobre a nezachovávali božie prikázania. Obyvatelia všetkých troch ríš budú nakoniec vzkriesení k životu. Zvláštne miesto u satana však čaká na tých, ktorí za svojho života poznali pravdu a odpadli od nej. Tých čaká kruté trápenie a nebudú nikdy privedení späť do života...

V tejto súvislosti sa musíme vysloviť aj o mnohoženstve, ktorým sa v minulom storočí mormoni stali všeobecne známi, pretože aj táto prax vychádza práve z Náuk a zmlúv (č. 132). Na prelome storočia sa však vedenie mormonskej cirkvi rozhodlo, že sa podriadi zákonom štátu, v ktorom žijú a mnohoženstvo už nebudú presadzovať. Preto sa na konci knihy dnes tlačí tzv. Manifest alebo Oficiálne vyhlásenie, ktoré v tomto zmysle koriguje predchádzajúce nariadenie.

Náuky a zmluvy sa vďaka svojim praktickým príkazom stali pre život mormonskej cirkvi oveľa podstatnejšie a normatívnejšie než Kniha Mormon, ktorá sa väčšinou považuje za základný spis. (Mimochodom napríklad mnohoženstvo je v Knihe Mormon zakázané, no napriek tomu sa na základe Náuk a zmlúv roky praktizovalo.)

 

Drahocenná perla

Tretím písmom je malý spisok nazvaný Drahocenná perla. Pozostáva zo štyroch častí. Prvým z nich je Kniha Mojžišova, v ktorej Joseph Smith popisuje zjavenie, v ktorom mu boli ukázané udalosti z Mojžišovho života. Niektoré motívy pripomínajú Ježišovo pokušenie na púšti. Ďalšia časť obsahuje zápisy Josepha Smitha, ktoré popri Smithovej autobiografii uvádzajú aj opravenú 24. kapitolu Evanjelia podľa sv. Matúša. Do tohto písma patrí i opis trinástich článkov viery mormonskej cirkvi, tak ako ich formuloval Joseph Smith.

Avšak najzaujímavejšou súčasťou Drahocennej perly je Kniha Abrahámova. Tá je zaujímavá predovšetkým tým, že ju Joseph Smith preložil údajne (takisto ako Knihu Mormon) z egyptských hieroglyfov. Na rozdiel od Knihy Mormon, ktorej hieroglyfickú predlohu Smith po preložení vraj odovzdal anjelovi Moronimu, ktorý ju odniesol do neba, text, z ktorého prekladal Knihu Abrahámovu sa nám zachoval a môžeme teda porovnávať originál a Smithov preklad.

Prvou skutočnosťou, ktorá musí zaraziť i laika nezaoberajúceho sa starovekými jazykmi je to, že Joseph Smith „prekladá" zo 46 egyptských znakov celý príbeh o biblickom Abrahámovi, o tom, ako žil v Egypte, o jeho konflikte s pohanskými kňazmi i o tom, ako ho Hospodin zázračne zachránil. Už len táto disproporcia medzi originálom a „prekladom" môže vzbudzovať závažné pochybnosti nad týmto písmom. Tie sa potvrdia, keď zistíme, že v skutočnosti je papyrus, z ktorého boli tieto znaky prebraté, tzv. Knihou dýchania - teda egyptským pohrebným textom. O Abrahámovi a ďalších príbehoch obsiahnutých v mormonskej Knihe Abrahámovej nie je v originálnom papyruse samozrejme ani zmienka. To však vôbec nebráni mormonskej cirkvi, aby naďalej považovala Knihu Abrahámovu za súčasť svojich písem a za inšpirovaný text. V tejto súvislosti je zaujímavé, že jediné z mormonských písem, ktoré nie je celkom spoľahlivé a je predmetom mnohých opráv, je štvrté mormonské písmo - Biblia.

Podľa mormonských článkov viery je Biblia slovo Božie len vtedy, keď je správne preložená. No nemyslí sa tým na skutočný preklad z jedného jazyka do druhého, ale na spoľahlivosť vlastného textu, ktorý sa považuje za porušený v priebehu storočí. Preto sa v mormonskom vydaní Biblie uvádzajú zmeny biblického textu, ktoré boli údajne zjavené Josephovi Smithovi. V istom zmysle je tento odlišný prístup k starovekému textu Biblie na rozdiel od novodobých textov Josepha Smitha pre mormonizmus typický. V tomto hnutí sa vždy vyzdvihovalo aktuálne nad tradičným.

To sa prejavuje aj vo vzťahu k „žijúcemu prorokovi" - najvyššiemu predstaviteľovi mormonskej cirkvi. Jeho výroky sú fakticky nadradené Biblii i ostatným mormonským písmam, pretože sa považujú za novšie a teda aj aktuálnejšie posolstvá od Boha. Tým sa otvára možnosť kedykoľvek podľa potreby meniť učenie cirkvi. Uplatnilo sa to v prípade zrušenia praxe mnohoženstva, i v zmene prístupu k „čiernej rase". Pôvodné učenie mormonov totiž považovalo tmavú kožu za trest pre tých, ktorí sa dopustili hriechov v preexistencii, pred narodením do tohto života.

Mormoni sa totiž domnievajú, že každý z nás je telesne splodený v nebi Bohom s niektorou z jeho nebeských manželiek. Potom tam žijeme ako synovia a dcéry Božie a čakáme na poskytnutie tela, v ktorom by sme mohli prežiť pozemský život. Černosi preto vzhľadom na svoju nepeknú minulosť pred narodením nesmeli byť v mormonskej cirkvi ordinovaní na kňazov. No pretože v mormonskej cirkvi nemajú nijakých platených duchovných, ale každý chlapec v dvanástich rokoch dostáva kňazské svätenie, odmietnutie kňazstva sa vlastne rovnalo odmietnutiu členstva. Keď už toto rasistické učenie nebolo v sedemdesiatych rokoch tohto storočia udržateľné a dokonca aj farební športovci podnikali protestné akcie proti mormonskej cirkvi, vtedajší prezident Spencer W. Kimball dostal v roku 1978 „zjavenie" od Pána, že je už možné zanechať toto učenie a za kňazov prijímať aj farebných.

Aj tento krok má mormonskej cirkvi umožniť zaradenie do rodiny etablovaných amerických cirkví. Tvár, ktorú v súčasnosti mormonská cirkev nastavuje svetu sa celkom líši od obrazu pôvodnej organizácie ako ju poznáme z minulého storočia. Vtedy išlo o provokatívnu komunitu tvorenú prevažne ľuďmi z nižších spoločenských vrstiev a z okraja spoločnosti, o komunitu, ktorá dráždila svoje puritánske okolie svojím mnohoženstvom, pohŕdaním všetkými inými náboženstvami a militantným odporom voči štátnemu zriadeniu.

 

Mormonská cirkev dnes

Mormonská cirkev v súčasnosti predstavuje jednu z najbohatších (nielen cirkevných) organizácií v Spojených štátoch vôbec. Jej členovia sú známi svojou pracovitosťou, veľkými zárobkami a mnohopočetnými rodinami, pričom usporiadanosť patrí k jednému z dôležitých náborových sloganov misionárov. K prestížnemu postaveniu tejto cirkvi v Spojených štátoch, ako aj na celom svete, prispieva práve i jej bohatstvo a následný konzervatívny politický vplyv. Hmotné prostriedky, získavané predovšetkým z povinnosti všetkých členov odovzdávať desatinu svojho príjmu a následným podnikaním s týmito financiami, sú okrem iného vynakladané na stavbu spektakulárnych mormonských chrámov. Tých je v súčasnosti päťdesiat na celom svete a majú pre mormonizmus základný význam.

Ich pomerne malý počet v pomere k počtu členov (takmer 10 mil.), je daný skutočnosťou, že v týchto chrámoch sa nekonajú pravidelné bohoslužby tak ako

v iných náboženských organizáciách. Tie sa konajú pravidelne každú nedeľu v tisíckach mormonských modlitební. Do chrámu však prichádzajú členovia mormonskej cirkvi (nečlenom a nespoľahlivým členom je vstup zakázaný) iba pri trojakej príležitosti:

1. V chráme prebieha obrad zasvätenia, keď sa z bežného člena stáva tzv. chrámový mormon. Tieto obrady sú veľmi tajné, ani mormoni o nich nesmú medzi sebou hovoriť, a veľmi sa podobajú zasväcovacím obradom slobodomurárov. Niet divu, veď všetci prví predstavitelia mormonov patrili do slobodomurárskych lóží;

2. Do chrámu prichádzajú aj manželské páry, aby boli „spečatené". Podľa učenia mormonov totiž takto uzavreté manželstvo je nielen platné až do smrti, ale manželia budú spolu i vo večnosti, až dosiahnu božský stav;

3. Tretí dôvod vstupu do chrámu vychádza podľa mormonského učenia vôbec z najdôležitejšej úlohy tejto organizácie tu na zemi. Ide o inštitúciu krstu za mŕtvych. Mormoni veria, že každý človek, keď zomrie, má možnosť sa stať ešte mormonom. Avšak je potrebné, aby sa niekto zo živých mormonov za neho nechal v chráme zástupne pokrstiť. Aby sa zástupný krst mohol uskutočniť, treba poznať jednak meno, jednak dátum narodenia a úmrtia dotyčného. Preto mormoni vynakladajú veľké úsilie a finančné prostriedky na získavanie týchto údajov o zosnulých. Navštevujú cintoríny, matriky a archívy a všetko fotografujú na mikrofilmy a ukladajú do veľkého podzemného archívu neďaleko ústredného mormonského mesta Salt Lake City v štáte Utah. Na základe týchto údajov je potom možné rozmnožiť rady mormonskej komunity o nových členov z radov zosnulých.

Avšak aj bez ohľadu na nárast počtu prostredníctvom týchto netypických členov je mormonská organizácia údajne vôbec najrýchlejšie rastúca náboženská organizácia na svete. Zaiste k tomu prispievajú aj desaťtisíce mladých mormonských misionárov, vysielaných každý rok do celého sveta. Za jedno z najdôležitejších misijných polí po roku 1989 sa teraz považuje práve postkomunistická stredná Európa.

(Na Slovensku pôsobí 12 misionárov mormonskej cirkvi, ktorej strediská sú v Bratislave, Žiline a v Trenčíne – pozn. redakcie.)

 

Doc. ThDr. Tomáš Novotný (1952) – prednáša na Filozofickej fakulte Ostravskej univerzity biblistiku a religionistiku. Na verejnosti je známy predovšetkým ako odborník v oblasti siekt a nových náboženských smerov. V tomto odbore pôsobí aj ako súdny znalec.