Kontrola správania

Kontrola správania znamená podrobenie celej sféry života člena sekty stanoveným pravidlám. Týka sa to nielen jeho prostredia, ale aj všetkej vonkajšej aktivity a vzťahuje sa najmä na kontrolu času a zamestnania. Niektoré skupiny, najmä tie, ktoré sú založené na komunitnom, resp. polokomunitnom spôsobe života, angažujú konvertitu do časovo náročných úloh.

V zhode s touto zásadou angažovania sa človek podrobuje premyslene naplánovanému rozvrhu dňa. Zostáva mu málo času, ak mu vôbec nejaký ostane, na súkromie a vlastnú reflexiu. Keď sa jedinec mení z pasívneho pozorovateľa na aktívneho účastníka, priebeh formovania novej totožnosti sa značne urýchľuje. Podľa Stevena Hassana, člen sekty, plahočiaci sa v hustom daždi na parkovisku pred supermarketom a pokúšajúci sa predať kvety, pričom žiada za ne oveľa viac, než je ich hodnota, má veľkú šancu uveriť, že to, čo robí, má i zmysel.1

Upevniť nový názorový systém najlepšie napomáha presviedčanie druhých o jeho správnosti. Verejné vydávanie svedectva posilňuje oddanosť konvertitu záujmom skupiny a spôsobuje, že jej opustenie znamená zradu dôvery.2 Misionárska činnosť sa pre adepta stáva jednou z priorít. Ak už k tomu dozrel, je povinný snažiť sa získavať nových členov v ich domovoch alebo na uliciach, predávať literatúru a robiť zbierky v prospech skupiny.

Obrovský vplyv na postoj členov má tlak skupiny: „S kým sa stretávaš, tým sa stávaš" - tento slogan to najlepšie vystihuje. Konvertita, vstupujúc do prostredia, v ktorom sa všetci správajú istým vymedzeným spôsobom, celkom mení vlastné správanie a prispôsobuje sa ostatným. Experimentálne sa zistilo, že možno veľmi ľahko vplývať na správanie osôb zdržujúcich sa v skupine. Dokonca aj sebaistí jednotlivci začínajú strácať svoju istotu, keď sa všetci okolo nich správajú a konajú inak.

Skupinový efekt má tiež ohromný význam pri tlmení odporu. „Obklopte ho fyzicky, duchovne; štyria na jedného. Ak je to muž, dve dievčatá sprava, dve dievčatá zľava. Jeden chlapec spredu: to stačí" - radí velebný Moon.3

V komunitných či polokomunitných sektách sú členovia nepretržite sprevádzaní. Na minimum sa obmedzuje ich súkromie, nedovoľuje sa ani chvíľa samoty a po celý čas je vždy neúprosne prítomný „ochranca", „tieň" či „anjel strážca", ktorý ho zbavuje času na samostatné premýšľanie a reflexie. Táto metóda, nazývaná aj duchovné sprevádzanie, bola pomerne dobre rozvinutá Cirkvou zjednotenia. Sektou naverbovanej žene je pridelená duchovná matka, mužovi zase duchovný otec.4 Takto sa realizujú dva ciele jednou ranou. Po prvé, metóda donúti starých členov sekty k bezúhonnému správaniu, uspokojujúc súčasne ich ambície. A po druhé, nováčik je pod kontrolou a v osobe partnera má konkrétny vzor hodný nasledovania.5

Kontrole správania slúži aj zamaskovaný systém trestov a odmien. Skupina udeľuje pozitívne povzbudenia, ako napríklad schválenie postupu na vyššie pozície, ak sa členovia zhodujú s cieľmi sekty, alebo naopak, zdržuje sa od takejto podpory či napomína tých, ktorí konajú proti prijatým zásadám. Adept si to pritom nemusí ani plne uvedomovať. Osobe, ktorá potrebuje podporu, akceptáciu a porozumenie, nezriedka stačí preukázať neverbálnym spôsobom (pomocou gesta, pohľadu, venovania väčšieho, no i mizivého množstva času) schválenie či neschválenie jeho určitého správania. Nováčik, neuvedomujúc si, že bol plánovane „postrčený" k vykonaniu novej činnosti, či naopak k zanechaniu inej, pripisuje všetky zmeny vlastných postojov osobným a nezávislým rozhodnutiam.6

Ďalšou neobyčajne zákernou metódou nátlaku na členov je ich ekonomická blokácia a závislosť. Niektoré sekty konajú bez škrupúľ. Navádzajú adeptov na premrštené finančné záväzky: prepísať dedičstvo, bankové účty, platobné šeky a iné materiálne dobrá v prospech skupiny; vložiť do hypotéky vlastnené nehnuteľnosti alebo narobiť si vážne dlžoby „pre dobro veci". Výsledkom je, že sekta sa obohacuje a nováčik si chvíľu robí ilúzie a nahovára si, že spravil kus dobrej práce. Neskôr mu však takýto nedostatok životných prostriedkov sťažuje prípadný pokus odísť od sekty.

 

Kontrola mysle

Kontrola mysle je spojená najmä s intenzívnou indoktrináciou. Vďaka nej sa namiesto názorov a zásad, ktorými sa člen sekty doposiaľ riadil, zavádza učenie skupiny. Predovšetkým tu dochádza k radikálnemu prehodnoteniu skutočnosti. Doktrína jednoduchým a obrazným spôsobom predstavuje svet v kontraste: mimo sekty je zlý a nepriateľský, naproti tomu vodcovia sekty si jeden za druhým privlastňujú múdrosť a dobro.

Sekta zavádza čierno-biele klišé aj do sociálneho myslenia svojich členov. Rodí sa v nich zmýšľanie: „My v opozícii voči nim". To, čo zostáva mimo skupiny, sa vníma ako „diabolské" či „nevedomé" a terajší „nepriatelia" sa odvodzujú spomedzi bývalých priateľov, príbuzných, vlád, vzdelávacích systémov, zo sféry masovokomunikačných prostriedkov a sveta vôbec. Skupina buduje medzi sebou a vonkajším svetom bariéru strachu a nevraživosti. Táto tendencia sa prejavuje v praktickej negácii či eliminácii prvotných rodinno-spoločenských vzťahov.

Prehodnoteniu podlieha aj minulosť adepta. Tá býva takmer úplne zbavená pozitívnych čŕt, zato je však preplnená zveličenými, ba dokonca vymyslenými nepríjemnými udalosťami, prehrami a hriechmi, ktoré sa využívajú na prehĺbenie krízy niekdajšej totožnosti, vzbudzovanie pocitu viny a na zvyšovanie motivácie polepšiť sa - samozrejme, podľa kultového vzorca.7

Členovia sekty sú v kontaktoch s osobami zvonka vystavovaní počúvaniu nepriaznivých mienok o skupine. Aby si poradili s týmto problémom, pripravujú ich, aby boli imúnni voči kritike a pochybnostiam. Je to akýsi priamočiary dôsledok prijatia čierno-bielej koncepcie sveta a bezhraničnej viery v „jedinú správnu ideu". Vtedy je ťažké nadviazať slobodný kontakt s členom sekty, a tým viac preniknúť k nemu s nejakými kritickými úvahami, ktoré sú podľa jeho presvedčenia útokom na doktrínu, skupinu či vodcu.

V repertoári siekt existujú i ofenzívne techniky „vymývania mysle", ako napríklad koncentrácia na modlitbu, opakovanie mantier, meditácia, „hovorenie jazykmi", spievanie alebo iba hmkanie. Zmysel týchto činností - neraz posvätených tradíciou - býva však v sektách deformovaný. Nadobúdajú čisto mechanický charakter, pretože človek sa k nim utieka reflexívne.8

Členov niektorých siekt taktiež varujú pred „nepriateľom ukrytým v sebe". Môžu ním byť objavujúce sa pochybnosti, kritické myšlienky či otázky týkajúce sa skupiny. Keď také vznikajú, mnohí lídri ich zhadzujú konštatovaním: „Všetko bude časom jasné", vyhrážkami ako: „Prameňom všetkých pochybností je satan", alebo povzbudeniami typu: „Ak chceš poznať Boha, musíš prekročiť prah racionálnosti". Výsledkom je, že sa pre ne členovia môžu cítiť vinní. Mnohí začínajú dokonca pokladať svoj rozum za zdroj problémov - nástroj satana či buriča spôsobujúceho jedovaté pochybnosti. Slovom, pochybnosti týkajúce sa skupiny svedčia o chybe toho, kto pochybuje, nikdy však nie o chybe skupiny.9

Pretože náš jazyk vyjadruje spôsob, akým myslíme, dôležitým prvkom procesu kontroly mysle je používanie hermetického jazyka plného svojských zvratov a výrazov. „Obohacujúc" nimi svoju slovnú zásobu, necháva sa novic voviesť do nového, skupinou požadovaného hodnotového systém. Často sa v jeho reči vyskytujú aj rozličné neologizmy. Keď napríklad niekto vezme do ruky knihu Dianetika od Rona Hubbarda, môže sa cítiť úplne stratený, keď natrafí na nasledujúci úryvok: „Aberant vniká do vlastného hodnotenia času engramu ľútosti, dosahujúc ľútosť a unikajúc nebezpečenstvu, ktoré tkvie v ňom samom. Hodnotenie seba samého je, samozrejme, sťažené dištinkciou veku a somatickosťou engramu, v ktorom sa cítil nezrelý a nezdravý".10

Iná forma manipulácie jazykom je redefinovanie slov, čiže sa im pripisuje nový význam alebo konotácia. Napríklad v sekte Misia božského Svetla slovo „náuka" označuje štyri techniky meditačného myslenia počas iniciačných seáns, ktoré majú sprostredkovať poznanie Boha; označenie „myseľ" je zase synonymom zlých myšlienok a síl v človeku, ktoré ho odtŕhajú od Boha a Pravdy; a slovo „svet" sa vzťahuje na skutočnosť mimo sekty, čiže to, čo je nevedomé.11

Keď sa hermetický jazyk sekty stane súčasťou každodennosti, konvertita si skôr či neskôr všimne, že sa stal outsiderom vo svojom dovtedajšom prostredí. Rodina a priatelia myslia v iných kategóriách ako on. Začína pociťovať ťažkosť v dorozumievaní sa s osobami, ktoré nepatria do sekty. Výsledkom je, že sa sekta javí ako jediné miesto, kde môže byť pochopený a docenený, pretože len tam, ako sa zdá, sú tí, ktorí myslia a hovoria tým istým jazykom. Nováčik sa začína stotožňovať väčšmi so skupinou a menej so svetom mimo nej, zmýšľanie typu „my - oni" sa prehlbuje.

V niektorých sektách sa dávajú ľuďom nové mená, aby sa urýchlil proces vytvárania ich novej totožnosti. Napríklad v Rodine sú to biblické mená, v poľskom Nebi zase mená priam groteskné, ktoré sa navyše môžu z času na čas meniť - napríklad Ambasador, Bicyklový Anjel, či Atómová Dúha. Samotný vodca, Bogdan Kacmajor, priznáva, že zmenil svoje meno na Nebo. „Boh mení mená niektorým zo svojich služobníkov, Abram sa zmenil na Abraháma, Šavol zasa na Pavla, a ja, Kacmajor, som sa zmenil na Nebo," vysvetľuje. Napokon ani to nie celkom presne, lebo inde sa dozvedáme, že Nebo je spoločné meno Kacmajora a jeho ženy.12

 

Kontrola emócií

Ak hovoríme o kontrole emócií, potrebné je konštatovať, že mnohé sekty charakterizuje atmosféra založená na strachu pred opustením skupiny. Je to prirodzený dôsledok prijatia čierno-bielej interpretácie sveta. Proces indoktrinácie je zameraný aj na to, aby členovia nadobudli hlboké presvedčenie, že ich nič neoprávňuje na odchod. Hovorí sa, že keď sa ktokoľvek rozíde so skupinou, koná tak následkom hriechu, slabosti, pomätenosti, pýchy atď. Nie je však ľahké rozhodnúť sa k takémuto kroku, keď už raz adept uveril, že svet je sídlom zla.

Prívržencov siekt desí perspektíva života bez opory v štruktúre sekty. Dokonca ani vtedy, keď sú vonkajšie okolnosti priaznivé, nemajú niektorí odvahu urobiť rozhodný krok, a to zo strachu pred prázdnotou. Ako napríklad Svedok Jehovov, ktorý chce opustiť organizáciu po odhalení falošnosti jej pomerne nesúrodého učenia - zmocňuje sa ho však strach pri pomyslení, že si bude musieť znova vytvoriť okruh priateľov, obmedzený predtým iba na skupinu svojich spoluvercov, a tiež samostatne plánovať každodenný život, do tohto času naprogramovaný na minútu presne a podriadený rytmu systematických stretnutí.13

Najúčinnejším spôsobom vykonávania kontroly nad emóciami je vyvolávanie a podporovanie fóbií. Členom sa vštepuje, že ponechaní sami na seba nemôžu byť šťastní, v dôsledku čoho svätosväte veria, že ak opustia skupinu, ktorá im zabezpečuje istotu, okamžite sa im stane niečo zlé. Hrozby ako: „Keď nás opustíš, život sa ti zrúti", „tvoja duša zhnije", „pôjdeš do pekla", „tvoji blízki budú trpieť", „tvoj život bude ohrozený" spôsobujú, že sa stúpenec bojí skupinu opustiť.14 Tento zoznam „strašiakov" môžeme ilustrovať „trikom" Bogdana Kacmajora zo sekty Nebo, ktorý údajne istej žene nahovoril, že je chorá na aids a jej choroba neprepukne, pokiaľ zostane v jeho spoločenstve.

Vytvárať konformný postoj a vynucovať poslušnosť napomáha tiež vyvolávanie pocitu viny. Radovým členom sa nahovára, že keď budú cítiť, že ich duchovný rozvoj je nedostatočný, vina je na ich strane. Magda, ktorá bola v jednej z pseudokresťanských siekt, spomína: „Na všetko mali hotové odpovede. Žonglovali citátmi z Biblie. Ak sa niekomu stalo niečo zlé, najčastejšie v tom hľadali hriech. «Boh ho potrestal» - tvrdili."15

Skupina je vždy „dobrá" a jej činy „správne". Zo všetkých neúspechov sekty sú obviňovaní iba jej jednotliví členovia. V žiadnom prípade nemožno ani len nachvíľu pomyslieť, že na vine môže byť vlastná filozofia sekty. Rovnako aj v prípade neúspechu pri náborovej práci sa členovi vštepuje, že to on nesie vinu za to, že osoba, ktorú získava, nechce do sekty vstúpiť. Stáva sa, že sa redefinujú city kvôli tomu, aby sa nad niekým mohla vykonávať kontrola. Napríklad každý chce byť šťastný. Ak sa však zadefinuje šťastie ako kráčanie po ceste, ktorú stanovil vodca, znamená šťastie jednoducho patriť do skupiny, získavať nových členov či rozmnožovať sekte peniaze.16

Synonymom šťastia môže byť aj to, ak je niekto poctený blízkym kontaktom s vodcom. Ivona, ktorá bola členkou istej orientálnej skupiny, spomína, že zvyšky jedla, ktoré jedol guru, sa považovali za božské: „Dokázala som ich vylizovať z podlahy. Keď mi ON dal takmer prázdnu škatuľku džúsu a mohla som vypiť z neho niekoľko kvapiek, cítila som sa ako nanebovzatá. Všetky dievčatá mi závideli."17

Na členov sekty sa vyvíja tlak, aby poskytli svoje osobné informácie. Dochádza k tomu počas schôdzok zasvätených úprimným vyznaniam. Niekedy sa od nich požaduje, aby vyhotovili zoznam svojich minulých hriechov - čo im údajne umožní zanechať za sebou minulosť a vstúpiť do novej fázy života. Iné skupiny nariaďujú svojim prívržencom vyplniť dotazníky obsahujúce niekoľko sto otázok, sčasti intímnych, týkajúcich sa napríklad ich sexuálnej aktivity.18

Scientológovia praktizujú svojskú metódu vyťahovania informácií - tzv. auditing.19 Klient rozpráva audítorovi stále znova a znova svoje bolestné zážitky (tzv. engramy). Okrem nebezpečenstva spojeného so samou metódou predstavuje auditing i ďalšiu hrozbu: audítor nie je zaviazaný mlčaním, ako napríklad kňazi či lekári. Písomné hlásenia zo stretnutí sa odovzdávajú vedúcemu „prípadu". Pacient sa tak pre organizáciu stáva „priezračný".20

V mnohých skupinách, najmä pseudonáboženských, sa praktizujú tzv. meditácie, ktoré sú priamym vstupom do tranzu. Členovia počas nich dostávajú pokyny či sugescie uľahčujúce prijatie záväznej doktríny. Sekty svetského typu využívajú zase iné formy ovplyvňovania, napríklad regresívne metódy, akou je aj rebirthing,21 ktoré spôsobujú zmenené stavy vedomia. Tranz ponúka veľa príjemných zážitkov a poskytuje pocit uvoľnenia. Nečudo, že sa ľudia usilujú dosiahnuť tento stav tak často, ako je to len možné. Psychologické výskumy ale ukazujú, že počas tranzu človek do značnej miery stráca schopnosť kritického myslenia. Nie je schopný tak jasne zhodnotiť prijímané informácie, ako by to učinil v normálnom stave vedomia.22

Niektoré sekty sa snažia aj o ovládanie intímneho života svojich členov. Vodca diktuje napríklad i to, či, kedy a koho si zobrať za partnera, či a kedy možno mať sexuálny styk alebo deti. V istých skupinách sa od ľudí vyžaduje, aby tlmili svoje sexuálne potreby a s nimi spojené pocity, resp. sa ich úplne zriekli. Takto zablokovaná energia je nasmerovaná na iné ciele, tie, ktoré sú v prospech skupiny.

Naopak, v iných štruktúrach sa sexuálna aktivita zase vnucuje. V oboch prípadoch však sekta robí nad svojimi členmi emocionálnu kontrolu. Jim Jones, vodca apokalyptickej sekty Svätyňa ľudu, osobne spájal ľudí do párov a „požehnával" tieto zväzky a jeho názor bol neodvolateľný, pričom sám mal okruh žien, o ktoré sa delil s najzaslúžilejšími členmi sekty.23 Jo Di Mambro, vodca Rádu chrámu Slnka, pokladal sexuálny akt za jediný ľudský akt produkujúci energiu. „Museli sme to robiť veľmi často, dodržujúc dni určené Joom," spomína bývalý člen Thierry Huguenin.24 V hnutí Hare Krišna guru rozhoduje o sexuálnom živote manželov patriacich do sekty. On rozhoduje, či môžu mať dieťa. Ak uzná takú potrebu, udelí im súhlas na strávenie spoločnej noci.25

Diskutabilným je i nezvyčajný prístup sekty Rodina k sexuálnej aktivite svojich členov. Hoci sa, aspoň oficiálne, skončilo obdobie voľnej lásky a milostných flirtov, dodnes sa zachovala zásada delenia sa o manželky (sharing).26

 

Poznámky:

1 Hassan, S.: Psychomanipulacja v sektach. Vydavateľstvo Ravi, Lodž 1997, s. 111

2 Ross, J. C., Langone, M. D.: Cults: What Parents Should Know (Kulty: Čo by rodičia mali vedieť). Lyle Stuart, New York 1988, s. 28

3 Uwagi Mistrza 1973 (Úvahy Majstra 1973); podľa: Fillaire, B.: Sekty. Vydavateľstvo Książnica, Katovice 1999, s. 42

4 Nowakowski, P. T.: Sposoby pozyskiwania nowych członków przez sekty (Spôsoby získavania nových členov sektami; magisterská práca). Śląská univerzita, Katovice 1998, s. 60

5 Hassan, S.: c. d., s. 110

6 Kuncewicz, D.: Przyczyny przynależności do grup kultowych (Príčiny príslušnosti do kultových skupín; magisterská práca), Katolícka univerzita v Lubline, Lublin 1999, s. 42 - 43; Ross, J. C., Langone, M. D.: c. d., s. 27

7 Tamže, s. 43 - 44

8 Hassan, S.: c. d., s. 98

9 Ross, J. C., Langone, M. D.: c. d., s. 26 - 27

10 Hubbard, L. R.: Dianetics: The Modern Science of Mental Helath (Moderná veda o duševnom zdraví). New Era Publication, Copenhagen 1950, s. 356; podľa: Barker, E.: Nowe ruchy religijine (Nové náboženské hnutia), Vydavateľský podnik Nomos, Krakov 1997, s. 134

11 Ross, J. C., Langone, M. D.: c. d., s. 26

12 Właściciel dusz (Vlastník duší), TVP 2 z cyklu Reportéri 2 predstavujú, január 1997; Kowalczyk, J.: Z nieba zstąpienie. Życie Warszawy, magazín Ekstra Sobota zo 14. - 15. 11. 1998, s. 1

13 Vernette, J.: Sekty. Vydavateľstvo Volumen, Varšava 1998, s. 178

14 Ross, J. C., Langone, M. D.: c. d., s. 28

15 Bulda, B.: Sekta znaczy opętanie (Sekta znamená posadnutosť). AWS č. 7/1997, s. 8 - 9

16 Hassan, S.: c. d., s. 100

17 Chelchowski, W.: Sekty. Zniewolenie umysłu (Sekty. Podmanenie mysle). Naj č. 23/1997, s. 10 - 11

18 Barker, E.: c. d., s. 122 - 123

19 Z lat. audire - poslucháč

20 Scjentologia - cele i działalność (Scientológia - ciele a činnosť). In: Sekty - ekspansja zła. (Sekty - expanzia zla). Vydavateľská iniciatíva Ad astra, Varšava 1998, s. 58

21 Rebirthing je forma alternatívnej terapie obohatená náboženskými prvkami. Nadväzovanie rebirthingu na tradíciu pránajogy a krijajogy môže byť základom klasifikácie takejto formy ako „hinduizujúcej".

22 Hassan, S.: c. d., s. 91

23 Śmigielski, P.: Świątynia Ludu - świątynia śmierci (Svätyňa ľudu - svätyňa smrti). Dziennik Zachodni zo 7. 3. 1997, s. 18

24 E. M.: Ocalały ze Świątyni Słońca (Zachránení zo Svätyne Slnka). Gość Niedzielny č. 35/1995, s. 18 - 19

25 Fels, G.: Dwa oblicza Hare Kriszna. (Dve tváre hnutia Hare Krišna). Vydavateľstvo otcov františkánov, Niepokalanów 1997, s. 25 - 26

26 Beźnic, Sz.: Przegląd nowych ruchów religijnych w Polsce (Prehľad nových náboženských hnutí v Poľsku). In: Barker, E.: c. d., s. 283; Nasza replika na zarzuty wykorzystywania dzieci (Naša odpoveď na obvinenia z využívania detí), brožúra publikovaná hnutím Rodina, s. 2