Psychická a fyzická nerovnováha či nevhodné alebo nedostatočné komunikačné spôsobilosti príbuzných obetí siekt pracujú v ich vlastný neprospech, ako aj v neprospech spolupráce s človekom zaangažovaným v sekte. Bez poznania a stabilizovania seba samých totiž nebudú schopní čeliť náročným situáciám, ktoré prináša fenomén sektárstva. Platí tu pravidlo, že najskôr je potrebné pomôcť sebe, aby mohli neskôr pomáhať svojim blízkym. To je dôvod, prečo sa primárne u príbuzných obetí zameriavame na uvedené oblasti. Inak dochádza ku zbytočným konfliktom s obeťou sekty. Následkom býva jej prerušenie kontaktov s rodinou a celkovo znefunkčnený vzťah v rodine.

Ako teda spoľahlivo stabilizovať a pripraviť príbuzných obetí siekt na efektívnu spoluprácu s ich blízkym v sekte? V nasledujúcich riadkoch sa pokúsim zhrnúť to najčastejšie a najdôležitejšie, s čím sa v terapii s príbuznými obetí siekt stretávame.

 

Edukácia

Prvým krokom v terapii s príbuznými je po počiatočnom zorientovaní sa v probléme edukácia. Ide o nevyhnutnosť znalosti špecifík v oblasti siekt a psychickej manipulácie. Niektorí zvládajú túto fázu zasväcovania sa do samotnej problematiky veľmi ťažko. Chcú urýchliť samotný proces spolupráce tým, že na základe prečítania niekoľkých článkov k téme považujú svoju edukáciu za vyčerpanú. Iní systematicky vyhľadávajú a študujú dostupnú literatúru každú voľnú chvíľu. Kvalitná edukácia klientov je základnou podmienkou ďalšej úspešnej spolupráce a zároveň ju považujeme za úvodný test motivácie klienta. Rovnako tak klientom v terapii odporúčame nasledovné postoje:

> byť aktívny, avšak zároveň rozoznávať, kedy je pre určitú aktivitu vhodný čas;

> snažiť sa byť dobrým poslucháčom. Konať, akoby ste ešte všetko nepoznali;

> konať v rámci svojich možností. Neplytvať svojimi emóciami pre skutočnosti, ktoré nemožno zmeniť. Zbytočne by ste sa oberali o energiu, ktorú môžete inak efektívne využiť;

> usilovať sa o postupné a cieľavedomé napredovanie. Nechcieť všetko hneď, všetko má svoj čas;

> vždy je čo zlepšovať v rámci svojich komunikačných zručností;

> robiť to najlepšie, čo môžete, s prostriedkami, ktoré máte;

> dať na odbornú pomoc; pamätajte, že hoci súčasťou terapie je aj prežívanie nepríjemných emócií, odborník pracuje vo váš prospech.

 

Terapeutické listy

Klienti sa často už v úvode terapie chcú písomne kontaktovať so svojím blízkym v sekte, no ten ich iniciatívu nezriedka odmieta. Je to dobrá stratégia, ktorú cítia intuitívne, ale treba s ňou vedieť vhodne narábať. Obeť sekty zväčša nemá záujem, aby ju niekto z rodinných príslušníkov (až na výnimky) akýmkoľvek spôsobom prenasledoval. Ak sa sama rozhodne, že si to neželá, napríklad po konflikte, po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti, je vhodné jej rozhodnutie v danej chvíli akceptovať. Nie je asi nič horšie, než krátko po nedorozumení adresovať blízkemu v sekte list plný nepremyslených faktov vzbudzujúcich negatívne emócie, ktoré zasahujú jeho citlivé miesta.

Písanie listov je silné komunikačné médium. Je to jeden zo spôsobov komunikácie, kde majú klienti úplnú kontrolu. Výhodou pri písaní listov je, že klienti nemusia list odoslať ani ukázať niekomu inému. Môžu ho jednoducho prečítať a zahodiť alebo uložiť na skryté miesto. Táto technika je užitočná na odreagovanie hnevu, frustrácie a ublíženia formou tzv. necenzurovaného listu, ktorým nikoho nezrania. Klienti môžu písať terapeutický list členovi sekty tak často, ako cítia potrebu, pričom dávajú najavo, čo chcú povedať a nič nemusia zatajovať. Často bývajú prekvapení z niektorých myšlienok, ktoré im vychádzajú z podvedomia. Je to rozhodne účinný spôsob, ako udržiavať svoje duševné zdravie.

Keď sa klient v procese psychoterapie stabilizuje a odreaguje silné emócie, pokračuje v nácviku listu až po jeho skutočné odoslanie členovi sekty. V tejto fáze ide o viacstupňový proces písania a redigovania listu. Najprv klient napíše prvý návrh listu. Odloží ho na niekoľko hodín alebo niekoľko dní, aby získal potrebný odstup. Potom ho znovu otvorí a vžije sa do úlohy, že je členom sekty. Snaží sa predstavovať si, čo si môže myslieť a cítiť jeho blízky v sekte, keď číta každý riadok. Tým, že sa vžíva do kože člena sekty, môže najlepšie zhodnotiť účinnosť toho, čo napísal. Či sa ako člen sekty cíti bližšie k autorovi listu, či by ho list motivoval do takej miery, aby sa s ním podelil s inými, či by ho povzbudzoval natoľko, aby reflektoval svoje skúsenosti a pod. List sa rediguje toľkokrát, koľko je nevyhnutné, dokým sa klient nedomnieva, že dosiahol maximálnu efektívnosť. Ten sa môže tiež pýtať súrodencov a priateľov, čo si myslia o liste a prijať od nich ďalšie návrhy. Konečným cieľom terapeutického listu je i touto formou pracovať na kvalite vzťahu a budovaní dôvery so svojím blízkym tak, aby sa obnovili a vylepšili vzájomné kontakty.

 

Hranie rolí

Každý človek, ktorý rieši závažný problém, potrebuje naň náhľad. Príbuzní si často stoja za svojím tvrdením a väčší podiel zodpovednosti za vznik závislosti od sekty pripisujú obeti, vzhľadom na fakt, že sa v jej správaní manifestujú samotné symptómy závislosti od sekty.

Jednou z iných veľmi účinných techník, ako vidieť problém očami závislého od sekty, je hranie rolí. Klienti tak získavajú užitočné poznanie o tom, ako sami vo vzťahu fungujú a prečo sa iní pri nich cítia tak, ako sa cítia. Technika spočíva v tom, že terapeut a klient si podelia úlohy, napríklad terapeut hrá matku a klientka (matka) hrá svoju dcéru (členku sekty). Klient sa pritom nevyhne konfrontácii so sebou samým v inej úlohe. Zrazu poznáva, aký je to pocit byť napríklad často kritizovaný, neocenený, nepochopený a pod.

Technika zároveň poskytuje klientovi či celej rodine možnosť nácviku nových možných, a najmä adekvátnych reakcií. Ak jedna osoba povie druhej niečo zraňujúce, povzbudzujeme jednotlivca, ktorý bol zranený, aby navrhol druhej osobe konštruktívnejšiu odpoveď. Každá interakcia medzi rodinou, príbuznými, priateľmi a členom sekty je príležitosť, aby si klienti vylepšili svoje zručnosti a zhodnotili, čo funguje a čo nefunguje. Samozrejme, úlohy si môžu jednotliví členovia rodiny medzi sebou vymieňať.

 

Učiť sa vyjadrovať svoje emócie

Keď klienti prichádzajú k terapeutovi, bývajú vo fáze šoku. Emócie nemajú pod kontrolou a doslova ich prehlušujú. Tento stav spôsobuje niekoľko problémov. Klient nie je schopný konštruktívne uvažovať, podlieha panike, podniká nevhodné a nepremyslené aktivity škodiace vzťahu s blízkym v sekte, a rovnako nie je schopný zreálniť svoje očakávania od výstupového poradenstva či psychoterapie, čím sa samotný proces komplikuje a predlžuje. Východiskom je učiť klienta hľadať pozitívne a konštruktívne spôsoby, ako môže efektívnejšie vyjadriť svoje obavy. Klient má za úlohu:

> potvrdiť prítomnosť pocitov;

> rozpoznať, akú emóciu cíti - či ide o bezmocnosť alebo strach, hnev alebo hostilitu, skľúčenosť alebo depresiu;

> rešpektovať svoje emócie ako legitímne vyjadrenie toho, kto je a aká je jeho hodnota ako ľudskej bytosti. Zotrvávanie vo svojich negatívnych emóciách vytvára konflikt, napätie a strach. Hnev a frustrácia môžu prerásť v sebanenávisť a sebaľútosť. Môžu sa podieľať na takých fyzických problémoch, ako sú bolesti hlavy, napätie svalov, vredy, zápal hrubého čreva a vysoký krvný tlak a môžu prerásť do úzkosti, emočného napätia alebo depresie. Nakoniec to môže ovplyvniť interpersonálne vzťahy klienta;

> naučiť sa, ako vyjadrovať emócie spúšťané zaangažovaním v sekte, spôsobom, ktorý ho privedie bližšie k jeho cieľom - zlepšiť komunikáciu a budovať lepší vzťah a dôveru. V niektorých situáciách bude klient cítiť potrebu hovoriť priamo k osobe: rodič k členovi sekty, súrodenec k rodičovi, priateľ k členovi sekty, klient k terapeutovi. Niekedy však väčšmi pomôže verbalizovať svoje pocity niekomu inému než špecifickej osobe. Napríklad klient sa cíti lepšie, keď môže určité veci povedať druhej osobe, pretože keď sa hovoria dotyčnej osobe priamo, môže to spôsobovať veľkú bolesť, ba dokonca krivdu. Terapeut môže pomôcť klientovi zbaviť sa takéhoto bremena a predložiť mu pozitívne návrhy o tom, čo je možné urobiť. Niekedy záleží na objavení najefektívnejšieho spôsobu, ako niečo povedať. Inokedy zase na voľbe správneho času a miesta oznamovania, aby sa dosiahla čo najlepšia odpoveď.

Predstavy a myšlienky, ako i skutočné zážitky stimulujú paniku v sektárskych situáciách. V stave paniky alebo úzkosti sa ľudia cítia obmedzení a netvoriví. Mozog si vyberá reakciu na ohrozenie („bojuj, alebo uteč"), pretože nemá dostatočnú informáciu alebo je chybne informovaný.

Vnímanie nebezpečia aktivuje autonómny nervový systém, ktorý má dve vetvy: sympatický a parasympatický. Sympatický nervový systém pripravuje telo na činnosť tým, že do krvného riečišťa uvoľní adrenalín a noradrenalín. Parasympatický nervový systém je zodpovedný za obnovu tela, za jeho zotavenie. Keď osoba vníma či predpokladá nebezpečenstvo, mozog prijme stimul, interpretuje jeho význam, zvolí si reakciu a signalizuje telu, aby podľa potreby spolupracovalo.

Byť schopný pomaly a objektívne posúdiť situáciu je základná zručnosť. Je potrebné dopriať si čas, aby sme mohli čo najlepšie vyhodnotiť situáciu, ktorá práve nastala. Získavame informácie, ale nenáhlime sa stanoviť problém. Pomocou týchto informácií môžeme rozhodnúť, aký krok ďalej zvolíme. Určité obavy sú opodstatnené, avšak žiadna by nemala byť nadmerná. Najlepšou reakciou na strach je mať jeden či niekoľko plánov pripravených pre akékoľvek nepredvídané, náhodné udalosti. Existujú tiež mnohé techniky, ktoré pomôžu klientom získať kontrolu nad ich životnou skúsenosťou.

Sekty využívajú neetické, rafinované techniky psychickej manipulácie na vytvorenie poškodených závislých osobností s nízkou sebaúctou. Klienti môžu zabrániť záchvatom paniky tým, že prerušia panický cyklus v bode, kde mozog interpretuje stimul, čím bránia sympatickému nervovému systému spustiť odozvu „bojuj, alebo uteč". Nasledujúce techniky možno použiť na prerušenie nezdravých myšlienkových modelov a obmedziť úzkosť intervenciou skôr, než sa aktivuje sympatický nervový systém.

 

Prekonanie dysfunkčných modelov myslenia

Hovorí sa - aké myšlienky, taký život. Nekonštruktívne uvažovanie úzko súvisí s prežívaným negatívnych emócií, ktoré priamo vyvoláva, ako strach, hnev, úzkosť, bezmocnosť, menejcennosť a pod. Nepríjemné emócie zase vyvolávajú nepríjemné telesné pocity, ako napríklad bolesť hlavy, žalúdka, napätie svalov, únavu, závrat, sťažené dýchanie, prudké búšenie srdca, pocit na odpadnutie, nadmerné potenie, tŕpnutie končatín atď. Je to reťazová reakcia, alebo tiež tzv. bludný kruh, ktorý u klientov spúšťajú situácie ohľadom závislosti od sekty. Spôsob myslenia v tomto procese je jeden z najdôležitejších. Po predchádzajúcich námetoch práce s emóciami je ďalej potrebné venovať pozornosť automaticky prebiehajúcim, chybným spôsobom uvažovania.

Dysfunkčné modely myslenia tvoria automatické negatívne myšlienky. Sú to unáhlené závery, ktoré majú zhodnotiť určitú situáciu. Situácia nie je premyslená, ale rýchle automaticky ohodnotená. Automatické myšlienky bývajú silne ovplyvnené aktuálnou náladou a samy náladu výrazne ovplyvňujú. Môžeme ich pomerne ľahko rozoznať podľa nasledovných znakov:

Katastrofické slová: hrozné, strašné, tragické, obludné... Príklad: „Je to strašné, ako dopadol!" Už samotné hyperbolizujúce výrazy vyvolávajú negatívne emócie;

Extrémne výrazy: nikdy, nič, nikto, všetci, všetko, k ničomu... Príklad: „Nikdy sa odtiaľ nedostane!" Sú to absolutizujúce výrazy, ktoré zvádzajú svojou tendenciou k extrému;

Otázky, na ktoré sa nedá odpovedať: „Čo s ním bude?", „Čo ak to nezvládnem?" Takéto negatívne automatické myšlienky navodzujú negatívne emócie, ktoré sa skrývajú za odpoveďami na ne.

Nadmerné zdôrazňovanie minulosti - ignoruje možnosť, že veci sa môžu v prítomnosti či v budúcnosti zmeniť. Príklad (otec): „Vždy bol nejaký divný, už od malička. A teraz ani nehovorím. To nedopadne dobre."

Nadmerné zovšeobecňovanie - vytváranie univerzálneho pravidla na základe pochopenia jedného izolovaného zážitku a použitie tohto zovšeobecnenia na situácie, ktoré s pôvodnou súvisia len okrajovo, niekedy vôbec. Malý neúspech sa generalizuje na celý život. Kritika sa chápe ako odmietnutie. Príklad (brat): „Minulý týždeň sme sa telefonicky hádali. Nenávidí ma. Vždy ma nenávidel"; alebo: „Som teraz nervózny, stále som nervózny, nikdy nebudem pokojný."

Globálne značkovanie - je extrémnou formou zovšeobecnenia. Ide o hodnotenie, pri ktorom sa všetky vlastnosti človeka umiestňujú pod jednu negatívnu značku (napr. hlupák, blázon, sektár, vymytá hlava, zombie). Značkujú sa taktiež situácie (napr. neznesiteľná, otrasná, neriešiteľná). Príklad (príbuzný členovi sekty): „Ako si mohol byť taký blbý, že si veril týmto hlúpostiam?; alebo „Pozri sa na seba, hovoríš ako robot s vymytým mozgom!".

Sebaobviňovanie - nenáležitá alebo prehnaná vina za minulé udalosti. Príklad (otec): „Neviem byť dobrý otec, nikdy som to nevedel. Je to všetko moja vina, že si v sekte"; alebo: „Keby sme sa nerozviedli, nemusel sa tam dostať. Mám si do konca života čo vyčítať, mám ho na svedomí."

Vytesňovanie - totálne obchádzanie existencie problému. Je obranným mechanizmom psychiky, má za úlohu chrániť človeka pred konfrontáciou s náročnou situáciou, ktorej zvládanie by bolo príliš zložité. Príklad (manželka o manželovi): „Nie je v sekte, veď som sa tam bola s ním pozrieť, normálne modlitby,... nič zlé nerobili"; alebo: „Hovoríte, že je zmanipulovaný, ale to je len trochu zmätený."

Racionalizácia - vytváranie racionálnych ospravedlnení, ktoré zdôvodňujú, prečo sú veci také, aké sú. Príklad (sestra): „Je jej lepšie tam, kde je. Nebyť v sekte, v podstate mohla dopadnúť oveľa horšie, skončila by na ulici a brala drogy. Takto aspoň vieme, kde je."

Mentálny filter (čierne okuliare) - selektívne zameriavanie pozornosti na negatívne vlastnosti, veci a znevažovanie pozitívneho. V kontakte s inými si človek všíma len kritiku, neúspech, zatiaľ čo pochvalu alebo úspech si nevšíma. Iných vníma cez ružový filter ako šťastných, úspešných, výkonných, seba cez čierny filter. Príklad (manžel o manželke): „Častejšie mi telefonuje, ale čo z toho, keď je to o tom istom. Vôbec sa to nelepší, stále je tam."

Polarizované myslenie (všetko, alebo nič) - čierno-biele kategórie bez strednej polohy. Toto dichotomické myslenie je charakteristické aj pre členov siekt. Hodnotia sa ním osobnostné vlastnosti, výkony, vzťahy k druhým. Človek s polarizovaným myslením má vzťah k perfekcionizmu. Všetko chce urobiť dokonale, potom má strach z každej chyby a zlyhania, lebo má pocit úplného zlyhania. Príklad (otec): „Je to také zlé, že mrhá svoj život v takejto sekte, pričom drie bez toho, aby sa ukázalo, za čo"; alebo: „Buď do mesiaca dostane rozum a vráti sa k rodine, alebo už potom akákoľvek naša snaha prestane mať význam."

Personalizácia (vzťahovačnosť) - predpokladanie, že všetko má niečo do činenia s vami. Vedie k vzťahovaniu si vonkajších udalostí, aj keď nie sú vo vzťahu k nám. Vzťahovačnosť sa považuje za matku pocitov viny alebo výčitiek. Objavuje sa v situáciách, keď človek pociťuje vinu alebo zodpovednosť, hoci v skutočnosti nemôže za nič alebo len za málo. Príklad (matka): „Keď som mu dnes volala, nedvíhal mi telefón. Asi tuší, že som vyhľadala odborníka na sekty"; alebo: „Dnes už mohla mať rodinu, deti, namiesto toho je v sekte. Som zlá matka."

Čítanie myšlienok - vytváranie predpokladov o tom, čo si druhí myslia bez toho, aby sa ich najprv opýtali. Situácie, v ktorých si človek bez verifikácie vytvára chybný záver, vedú k narúšaniu jeho pôvodne dobrých vzťahov. Príklad (priateľ): „Je mi to jasné, hneváš sa, že som ťa na to vopred neupozornil"; alebo (rodičia o synovi): „Keď sme s ním naposledy hovorili, stále zíval. My sa tým trápime a jeho to nudí."

Halucinácie o kontrole - predpokladanie, že buď máte absolútnu kontrolu, alebo ste totálnou obeťou. Príklad (otec): „Ja sa s ňou kašlať nebudem, pôjdem k nim, naložím ju do auta a pôjde domov"; alebo (matka): „Jednoducho si s tým neviem poradiť. Už som z toho zúfalá. Kto mi len môže pomôcť?"

Emotívne zdôvodňovanie - predpokladanie, že veci sú také, ako ich cítime. Tento druh emočnej argumentácie nevyhnutne vedie k omylom, pretože naše pocity odrážajú naše myšlienky a naše postoje. V krízovej situácii je naša schopnosť uvažovať narušená, zmenené sú aj pocity a emócie a vyvodzovanie z nich je omylom. Príklad (matka): „Cítim sa bezmocná a to preto, lebo moje problémy sú neriešiteľné."

 

„Mal by si" a „musím"

Je zvlášť dôležité, aby príbuzní členov siekt vedeli odolávať pokušeniu myslieť v pojmoch mal by/mali by, resp. nemal by/nemali by či musím. Tieto neustále tvrdenia vyvolávajú pocit napätia a vedú k pocitom viny. „Mal by" je absolútny morálny imperatív. Príklad: „Mal by som byť lepším rodičom." Ak nežijeme podľa toho, v čo veríme, „mali by sme" alebo „nemali by sme" robiť, môžeme o sebe usúdiť, že sme zlí alebo nehodní ako ľudské bytosti.

„Mal by" je vybudované na zovšeobecneniach a absolútnach a má tendenciu podporovať opozičné myslenie. Znečisťuje jazyk a komunikáciu. Pre každé slovo obsahujúce hodnotu, ako je šľachetný, usilovný, inteligentný, silný či poctivý, existuje negatívny opak: sebecký, lenivý, stupídny, slabý, zákerný. Ľudia často predpokladajú, že sú buď jedno, alebo druhé: „Ak urobíš toto, budeš dobrý, inak budeš zlý." Je to však ďaleko od pravdy.

Postupným identifikovaním svojich „mal by" a „musím" získajú klienti hlbší názor na svoje hodnoty a presvedčenie. Budú schopní efektívnejšie vyjadrovať svoje záujmy (ktoré sa zakladajú na ich hodnotách a presvedčení) ich blízkemu v sekte. Ak si prestanú hovoriť, že by mali robiť to alebo ono, môžu zabrániť, aby svojmu blízkemu hovorili, čo by mal, alebo nemal konať.

 

Terapeutické techniky a metódy

Odpútanie pozornosti - slúži k mechanickému prerušeniu toku myšlienok zameraním pozornosti iným smerom. Využíva sa najmä zo začiatku v terapii, keď je klient zahltený automatickými myšlienkami a ešte s nimi nevie pracovať hľadaním racionálnych odpovedí. Klient sa môže napríklad zamerať na predmet, ktorý sa v jeho okolí nachádza a v duchu ho má za úlohu čo najpodrobnejšie opisovať. Inou možnosťou odpútania pozornosti je napríklad odpočítavať číslo 9 od 1 000, spievať si pesničku a pod. Tieto jednoduché mentálne činnosti sú rýchlym pomocníkom k úľave od prílišnej introspektívnosti, a teda zamerania sa len na problém.

Zastavenie myslenia (tzv. stop technika) - slúži na zastavenie negatívnych myšlienok, pomocou silného vnútorného príkazu Stop!. Princíp je veľmi jednoduchý. Hneď ako klient identifikuje prítomnosť negatívnych myšlienok, povie si rázne - Stop! Začína najskôr nahlas, keď si túto techniku osvojí, opakuje si tento príkaz v duchu.

Reštrukturalizácia negatívnych myšlienok - Klient sa učí identifikovať automatické negatívne myšlienky; zapíše si na kus papiera svojich desať najčastejšie sa opakujúcich negatívnych myšlienok. Príklad: „Nikdy neodíde zo sekty." Pýta sa seba: „Aké myšlienky by som chcel mať namiesto toho?" Zapíše ich za negatívnymi myšlienkami. Príklad: „Odíde zo sekty! Záleží iba na tom, ako rýchlo a aké ľahké bude preňho odísť." Klient ďalej myslí na najobvyklejšie okolnosti, ktoré spúšťajú negatívnu myšlienku. Zapisuje si ich. Príklad: „Keď idem do jeho izby alebo sa pozriem na jeho obraz." Predstavuje si, že je v jednej z týchto okolností, avšak tentoraz preruší negatívnu myšlienku a nahradí ju pozitívnou. Znovu a znovu si precvičuje hovorenie novej konštruktívnej myšlienky. Stále si opakuje: „Odíde zo sekty! Záleží iba na tom, ako rýchlo a aké ľahké bude pre neho odísť."

Zmena postoja argumentáciou proti vlastným postojom - Táto účinná komunikačná technika sa využíva v situáciách, keď sa klienti nezhodnú s členom sekty v konkrétnom postoji, alebo keď je vhodné aspoň neutralizovať určité extrémne postoje. V praxi sa každej strane poskytne štruktúrované množstvo času (napr. 10 minút), aby obhájila stanovisko druhej osoby, ako keby bolo jej vlastné. Príklad: blízky, ktorý verí v reinkarnáciu, argumentuje v jej neprospech, a naopak rodič, ktorý v ňu neverí, predloží všetky argumenty tak, akoby veril v tento názor.

Zvyčajne, keď sa cvičenie vykonáva po prvý raz, žiadna strana nie je schopná verbalizovať všetky body správne či presvedčivo. Zaujímavosť techniky je v tom, že je na každej osobe, aby druhú učila, ako myslieť tak, ako myslí ona. Ak toto cvičenie robia obidve strany so vzájomným rešpektom a silnou túžbou zlepšiť svoj vzťah, výsledky môžu byť skutočne ohromujúce. Cieľom nie je spôsobiť, aby druhá osoba skutočne akceptovala náš názor, má sa iba umožniť vstúpiť do modelu reality tejto osoby a pozrieť sa na veci z jej pohľadu. Aby mal klient slobodnú myseľ, musí byť schopný vystúpiť z vlastnej perspektívy a vžiť sa do postoja druhého. Ak si myslí, že člen sekty je strnulý, rigidný a uviaznutý, tak je isté, že nekoná ako on.

Pozitívne správy - Ďalšou metódou, ktorá môže pomôcť povzbudiť klientov mať pozitívne myšlienky a pocity, je zapisovať si pre seba správy na lístočky a dávať si ich na chladničku, zrkadlo v kúpeľni alebo do auta. Niekoľko príkladov: „Po daždi zas vyjde slnko"; „Blažení sme my, ktorí sa vieme smiať zo seba, kvôli čomu sa nikdy neprestaneme baviť"; „Modlitba za pokoj: Bože, udeľ mi pokoj, aby som akceptoval veci, ktoré nemôžem zmeniť"; „Za tmavej noci, na tmavom kameni sedí čierny mravec, a Boh ho vidí"; „Život je cieľ a nie miesto určenia"; „Trpezlivosť ruže prináša"; „Buď k sebe súcitnejší"; „Priateľstvo sa zakladá na dôvere a láske. Na dôvere, že som milovaný"; „Energia nasleduje za myšlienkou" alebo: „Nikdy nie je príliš neskoro na šťastné detstvo".

Predstavivosť - Existujú viaceré vizualizačné techniky. Klienti ich trénujú, aby im pomohli cítiť sa sebaistejšie a úspešnejšie:

Krok 1: Klient sa pozerá na seba z vonkajšej perspektívy, ako keby bol v televízii - šťastný, sebaistý, skvelý, robiaci akékoľvek úlohy, ktoré treba urobiť;

Krok 2: Potom si predstavuje seba, ako vstupuje do tohto obrazu, pričom sa stáva touto šťastnou, sebaistou, produktívnou osobou. Vidí svojho blízkeho ako je von zo sekty šťastný a naplnený. Predstavuje si ho vo farbách, zaostrene a čo najdetailnejšie, ako si len vie predstaviť.

Hlboká svalová relaxácia - Napätie svalov je hlavnou zložkou návalov úzkosti a paniky. Keďže výskyt konkrétnych emócií nie je možné priamo ovplyvňovať, ovplyvňujeme ich nepriamo cez prácu s myšlienkami a tiež prácou s nepríjemnými telesnými pocitmi cez rôzne druhy relaxácií. Klienti sa preto učia všímať si napätie svalov v špecifických oblastiach svojho tela a vedome toto napätie uvoľňovať. Nazýva sa to progresívna svalová relaxácia. Začína sa napnutím svalov na chodidlách a potom ich uvoľnením. Toto sa stále opakuje, pokiaľ chodidlá nie sú úplne uvoľnené - potom sa prechádza na členky, lýtka, stehná atď., až sa uvoľní celé telo. Cieľom je rozoznávať v jednotlivých svaloch na tele pocity napätia a pocity relaxu, aby sa klient učil rýchlo rozoznávať, ktoré svaly sú príliš napäté a treba ich uvoľniť.

Prirodzene, nič neprekoná hlbokú relaxačnú profesionálnu masáž. Môžete tiež kombinovať dve techniky. Napríklad môžete sa pokúsiť o techniku predstavivosti, okrem progresívnej svalovej práce, aby ste dosiahli hlbokú svalovú relaxáciu. Zavrite oči a predstavte si lúč slnečného svetla, ktorý svieti na strnulú plochu, a sústreďte sa na uvoľnenie týchto svalov. Okrem uvedených relaxačných cvičení je možné použiť akýkoľvek iný spôsob relaxácie, ktorý klientovi vyhovuje, napríklad počúvanie hudby, horúci kúpeľ, spánok a pod.

Technika prehĺbeného dýchania - Dýchanie je jednou z tých aktivít, ktoré sú prirodzené, a teda automatické. Je vhodné niekoľkokrát denne uskutočniť rad dlhých, hlbokých nádychov. Vydychuje sa pomaly, hlboko a rozvážne. Treba dbať na to, aby výdych trval dlhšie než nádych. Niekedy pomáha vokalizovať svoj výdych, ako keby ste vypustili vzdych úľavy. Keď si úplne vyprázdnite pľúca, samy sa prirodzene naplnia, čo uľahčuje nadychovanie a je liečivejšie.

Modlitba - Ak sú klienti veriaci, modlitba je jednou z najsilnejších nástrojov posilnenia. Klienti, ktorí majú hlboké náboženské presvedčenie, často čerpajú veľkú silu z pravidelnej modlitby. Niektorí klienti tiež žiadajú celú svoju kongregáciu, cirkev, chrám alebo spoločenstvo, aby sa modlilo za nich a za ich blízkeho. Modlitba má okrem svojho hlavného poslania taktiež významný relaxačný, a teda upokojujúci aspekt.

Keď prichádza klient do terapie, čaká ho najskôr určitá práca na sebe, kým začne zapájať do spolupráce svojho blízkeho v sekte. Odhodlaním poznávať a stabilizovať seba samého máme možnosť byť pre závislého od sekty modelom pozitívnej zmeny.

 

Literatúra:

1. Hassan, S.: Releasig the Bonds. Freedom of Mind Press, Somerville 2000

2. Praško, J., Šlepecký, M.: KBT depresivních poruch. Psychiatrické centrum, Praha 1995

3. Barlow, D. H.: Zvládni svoju úzkosť a paniku II. (interný materiál). Liptovský Mikuláš 1999