Výraz pohan je kresťanským označením toho, kto sa nestal kresťanom a kto nie je ani Židom. Prvými pohanmi boli v Rímskej ríši dedinčania (lat. paganí). Tí totiž dlho vzdorovali prijatiu kresťanstva, od 4. storočia rýchlo šírenému predovšetkým v mestách. Následne sa ako pohanské národy označovali aj susedia biblického Izraela a všetky etniká, ktoré sa s kresťanstvom nestretli alebo ho odmietli. Zaujímavá je pozícia moslimov - niekedy ich kresťania považujú za inovercov (lebo veria v toho istého Boha, ale iným spôsobom), inokedy podstatne menej priaznivo za pohanov. Pomocou slova pohan sa teda kresťania vymedzujú voči tým, ktorí stoja mimo priazne Boha, zvestovaného kresťanskou Bibliou.

Pokiaľ nekresťan toto vymedzujúce poňatie prijme a k tomuto kresťanskému hodnotiacemu (a do značnej miery odsudzujúcemu) výrazu sa sám výslovne prihlási, vyjadruje tým nepochybne protest proti kresťanstvu. S týmto protestom sa v novopohanstve stretávame veľmi často (hoci nie vždy) a môžeme ho považovať za jeho prvý charakteristický znak. Novopohania protestujú proti tomu, čo vnímajú ako kresťanskú expanzivitu a bezohľadné mocenské potlačovanie iných náboženstiev, a celkovo proti výlučnej monoteistickej koncepcii a jej skutočným či domnelým dôsledkom (napr. vo vzťahoch medzi mužmi i ženami, vo vzťahu k násiliu či vo vzťahu k životnému prostrediu). Tento protest sa vyjadruje protikresťanskou rétorikou a niekedy i symbolmi, ktoré sa vnímajú ako protikresťanské. Tým sa títo pohania ocitajú v očiach niektorých pozorovateľov blízko k satanizmu a bývajú neprávom za satanistov označovaní, a preto niekedy i príkro odsudzovaní.

V západnej, kresťanskej civilizácii môžeme s určitosťou vysledovať veľa predkresťanských či mimokresťanských (a teda pohanských) prvkov. O niektorých sa nepochybuje (napr. o vplyve antickej filozofie či stredovekej moslimskej vzdelanosti), niektoré sú už značne prekryté a zostávajú skôr hádankou (napr. v ľudovej slovesnosti alebo v súbore ezoterického poznania), iné boli výslovne potlačované (v ľudovej zbožnosti a tzv. čarodejníctve). Tieto jednotlivé prvky sú rozptýlené či zbavené náboženského obsahu. Žiadne z európskych pohanských náboženstiev christianizáciu neprečkalo a novodobé pohanské duchovné aktivity na tieto náboženstvá nemôžu priamo nadviazať.

Hoci sa teda ich stúpenci nazývajú pohania, religionistika používa radšej termín novopohanstvo (neopaganizmus), ktorý naznačuje, že kontinuita medzi pôvodnými pohanskými náboženstvami a ich súčasnými stúpencami bola prerušená. V novopohanstve - a to môžeme považovať za druhú spoločnú charakteristiku - ide teda o novodobé pokusy o oživenie vymretých pohanských náboženstiev.

Je príznačné, že množstvo týchto pokusov podnietili vedecké rozpravy z odboru antropológie a religionistiky, napríklad práce Margarety Murrayovej, Mircey Eliadeho, Clauda Lévi-Straussa a mnohých ďalších vedcov. Oživenie germánskeho pohanstva na sklonku 19. storočia by napríklad bolo veľmi ťažké nevidieť ako jednu z reakcií na odborné zoznamovanie Západu s indickým kultúrnym a takisto náboženským dedičstvom, ktoré vtedy už celé storočia intenzívne prebiehalo.

Skutočnosť, že súčasné novopohanstvo vzniklo z veľkej časti na základe podnetov z vedeckých, teda nie z náboženských zdrojov, môžeme vidieť ako jeho ďalší charakteristický znak. Neznamená to však, že by novopohanstvo pri svojich vedeckých zdrojoch ostalo. Skôr naopak: využíva ich ako inšpiráciu, na ktorej základe rozvíja teórie, veľmi často výrazne prekračujúce poznania nadobudnuté odbornými metódami, alebo sú s ním dokonca v rozpore.

Nadväznosť na vedu sa z piatich vyššie vymenovaných tradícií najmenej týka tradície Keltov. Na oživenie keltského náboženstva je však zase najlepšie vidieť ďalší znak novopohanstva, jeho prepojenie s romantizmom a romantickým prístupom k svetu vôbec. Návrat k prírode a k harmónii človeka s ňou je jedným z hlavných motívov novopohanstva. V dávnej pohanskej minulosti sa nachádza ideál ľudstva, prirodzene dobrý človek, neskazený spoločenskými (a najmä náboženskými) inštitúciami, žijúci v prirodzenom súlade so svojím okolím i sám so sebou. Táto ideálna minulosť sa tak stáva projekčnou plochou, na ktorej možno premietnuť riešenie akýchkoľvek súčasných osobných, ako aj spoločenských problémov. Jedným z nich je napríklad ekologická problematika, o ktorej sa v novopohanstve hojne diskutuje a ktorej riešenie sa hľadá v návrate k údajnej predkresťanskej harmónii človeka s duchovne poňatými prírodnými silami.

Germánske a slovanské novopohanstvo je romantickými ideami vystavené pokušeniu vstúpiť do zväzku s extrémnymi podobami nacionalizmu a výnimočne i rasizmu. Romantický novopohanský pohľad na problematiku genderu dokáže zase motivovať radikálny feminizmus.

Typické pre novopohanské aktivity je vytváranie spoločenstiev. Tieto aktivity totiž nie sú zďaleka len duchovné, ale predovšetkým kultúrne a široko spoločenské. Praktizujú ich voľné, otvorené spoločenstvá, založené väčšmi na záujme o to-ktoré náboženstvo, než na samej náboženskej praxi. Skôr než o osobné duchovné zaujatie, náboženský zážitok, pochopenie sveta, nábožensky zakotvené hodnoty, dotyk posvätného a pod. ide v týchto spoločenstvách o preskúmanie určitej náboženskej a kultúrnej tradície, prenesenie sa do jej sveta a vyskúšanie niektorých jej aspektov, a to spoločne s ostatnými, na rovnaký záujem orientovanými ľuďmi.

Obraz sveta prinášaný tou-ktorou duchovnou tradíciou sa vníma nezáväzne väčšmi ako zaujímavá možnosť prístupu k svetu, než ako doktrinálne a mytologicky stanovená norma. Je príznačné, že hlavnou udalosťou novopohanského života je slávnosť (najčastejšie pri príležitosti pohanského sviatku), pri ktorej náboženské aktivity nebývajú zďaleka jedinou súčasťou (ako napr. i pri ľudových púťach). Novopohanstvo treba chápať preto aj (a možno predovšetkým) ako spoločenskú aktivitu voľného času.

Spoločenstvo rovnakého záujmu motivuje k veľkej tvorivosti, ktorú by sme tak mohli vidieť ako ďalší, na tomto mieste už posledný charakteristický znak novopohanstva. V novopohanských spoločenstvách sa náboženské motívy nanovo a tvorivo prekladajú do súčasného jazyka a často sa spájajú či porovnávajú s motívmi iných náboženstiev. Rozvíja sa umenie (hudobné, výtvarné i úžitkové), stavajú sa oltáre a upravujú posvätné miesta, pestuje sa liečiteľstvo, veštecké techniky a existuje i množstvo ďalších aktivít. Takmer prázdne „projekčné plátno", o ktorom sme vyššie metaforicky hovorili, sa zaplnilo tvorivým využívaním reálií i bohatou fantáziou. Nemožno si nevšimnúť, že fantázia dostáva tým väčší priestor, čím menej sa toho o pohanských náboženstvách bezpečne a nepochybne vie.

 

Tradícia Keltov

Osobou, ktorá už na sklonku 17. storočia podnietila vznik keltského novopohanstva, je anglický zberateľ starožitností a spisovateľ John Aubrey (1626 - 1695). O megalitických pamiatkach (predovšetkým v Avebury a Stonehenge) písal a hovoril ako o zvyškoch druidských chrámov. Túto myšlienku pomohol v nasledujúcom storočí rozšíriť kabalista a znalec ďalších ezoterických náuk William Stukeley (1687 - 1765) prostredníctvom kníh publikovaných v štyridsiatych rokoch 18. storočia.

Avšak v tom čase (1717) už mala byť založená prvá druidská spoločnosť, Starobylý druidský rád (Ancient Druid Order). Pri jeho vzniku mal stáť John Toland (1670 - 1722), ďalší nadšený zberateľ údajov o Keltoch a autor knihy Dejiny druidov (1719, podľa niektorých 1723 či 1726). Ako ale upozorňuje Dalibor Antalík,1 vznik rádu v tomto období nie je bezpečne doložený. V Anglicku totiž ide o obdobie veľmi plodné na tajné spoločnosti, ktoré pestovali ezoterické poznanie2 a s faktickými (i historickými) údajmi zaobchádzali veľmi voľne. Antalíkov názov ezoterická pre túto prvú vlnu novodobého záujmu o keltské náboženstvo je teda vhodný.3

K odkazu starobylého druidského rádu sa dnes hlási niekoľko spoločenstiev keltského novopohanstva aj v krajinách mimo Britských ostrovov.4 K tejto „ezoterickej" vetve by sme azda mohli priradiť i ďalšie spoločenstvá, Starobylý rád druidov (Ancient Order of Druids) a od neho odvodené spoločenstvá, hoci ich Antalík pre ich dôraz na solidaritu a charitu nazýva ako mutualistické.5 Starobylý rád druidov (založený 1781) organizoval v Británii významné akcie (najčastejšie v Stonehenge) už na začiatku 20. storočia. Spoločenskú prestíž mu dodalo i členstvo Winstona Churchilla v jednej z jeho lóží.6 Dnes je rozšírený takmer po celom svete. Skôr národno-obrodenecké motívy než záujem vytvoriť ezoterické bratstvo pravdepodobne viedli Edwarda Williamsa (1747 - 1826) k pokusom vzkriesiť tradíciu keltských bardov. Tá mala posilniť waleskú národnú identitu prostredníctvom používania waleského jazyka, organizovaním slávností spevu, obnovy (skôr však znovuvytvorenia) náboženských rítov keltských bardov a dokonca objavením (skôr však vytvorením) údajne starých literárnych pamiatok.7 Spoločenstvá nadväzujúce na vlastenecké úsilia Edwarda Williamsa (waleským menom Iolo Morganwga), sa zvyčajne nazývajú gorseddy (snemy), bardské gorseddy a pod.

 

Aktivity

Myšlienky a konštrukcie spomenutých zakladateľov keltského novopohanstva, tvorivo inovované ich nasledovníkmi, obohatené vplyvom iných náboženstiev (predovšetkým kresťanstva v ezoterickom výklade) a doplnené o spopularizované vedecké poznatky o pôvodnom keltskom náboženstve - to všetko vytvára dostatočné zázemie pre bohaté náboženské a kultúrne aktivity. Nie sú obmedzené len na spoločenstvá, ktoré sa hlásia výhradne ku keltskej tradícii, ale prenikajú aj do iných smerov novopohanstva, predovšetkým do šamanizmu a hnutia Wicca. Napríklad keltské sviatky samain, imbolc, beltain a lughnasadh sa 1. novembra, 1. februára, 1. mája, resp. 1. augusta slávia či aspoň pripomínajú v mnohých čarodejníckych (wiccanských) spoločenstvách podobne, ako sa v týchto spoločenstvách niekedy pripomínajú či dokonca uctievajú keltskí bohovia Cernunnos, Teutates, Epona8 a iní. Čarodejnícke hnutie Wicca (napokon založené priaznivcom keltského náboženstva Geraldom B. Gardnerom) má ku keltskej tradícii tak blízko, že „gardnerovská inšpirácia" tvorí podľa Antalíka samostatnú vetvu neodruidizmu.9 Spojenie šamanizmu a keltského novopohanstva je najtesnejšie v oblasti liečiteľstva. Reprezentujú ho napríklad knihy úspešných autorov Johna a Caitlin Matthewsovcov.10

Stredom aktivít novodobých Keltov sú štyri vyššie uvedené sviatky, alebo aspoň niektoré z nich. Sú príležitosťou na stretnutie inak rozptýleného spoločenstva, na umeleckú produkciu (predovšetkým pre keltskú hudbu, ktorá už vytvorila špecifickú kategóriu v rámci world music), na rekonštrukcie bitiek, predaj remeselných a umeleckých predmetov, prednášky a dielne, prípadne tiež na náboženské obrady.

Pre keltských novopohanov, no viac ako pre ostatných, platí, že náboženstvo skôr študujú (príp. o ňom diskutujú), než ho prežívajú. Veľa z nich zostáva pri úvahách o keltských predstavách posmrtného života (v nich nachádzajú vieru v putovanie či znovuzrodenie duše), o prírode, oživenej duchovnými bytosťami a pod. a tieto náboženské presvedčenia žiadnymi úkonmi nedoplňujú.

Medzi keltskými novopohanmi je aj záujem o postavy keltských kňazov. Vodcovské postavenie a najhlbšie vedomosti právom pripisujú druidom, zatiaľ čo ako bardi sa (vtedy i dnes) označujú tí, ktorí sa zaoberajú uchovávaním a rozvíjaním slovesnej a hudobnej tradície. Medzi súčasnými keltskými novopohanmi niekedy ožíva i úloha vatov (ovatov), ktorí sa zaoberajú veštením a liečiteľstvom. Určite však treba pripomenúť, že do týchto úloh sa jednotliví novodobí priaznivci Keltov ustanovujú sami a svojimi rolami nevytvárajú žiadnu štruktúru. Ide skôr o tituly, ktoré si jednotliví novopohania sami udelili a ktorými vyjadrujú svoje zameranie či ambície.

Záujem novodobých keltských novopohanov sa ďalej obracia napríklad na liečiteľstvo či skúmanie keltských posvätných miest. Keltské liečiteľstvo pod názvom wyda spopularizovali (a vlastne v podstate vynašli) nemeckí autori populárnych liečiteľských a ezoterických spisov Aljoscha A. Schwarz, Ronald P. Schweppe a Wolfgang M. Pfau.11 Za posvätné miesta Keltov sa často považujú megalitické stavby (menhiry, dolmeny a kromlechy), avšak pochádzajúce z čias, ktoré keltskému osídleniu o niekoľko tisícročí predchádzali.12

 

České spoločenstvá

Z Britských ostrovov a Bretónska novopohanstvo keltskej tradície postupne preniklo i do ďalších krajín. V Českej republike sa však zatiaľ nestretávame s vyslovene náboženským spoločenstvom keltských novopohanov. Ako píše Antalík, „nevznikol tu dosiaľ žiadny organizovaný ‚rád‘ či ‚háj‘, ktorého členom by sa príslušný uchádzač mohol stať až po absolvovaní iniciačného obradu a splnení predcházajúcich podmienok...".13 Zatiaľ sa ustanovili iba „viac či menej voľné združenia, ktoré primárne deklarujú svoj záujem o keltskú kultúru v najširšom zmysle slova. Jeho integrálnou súčasťou môže byť prípadne i záujem o jej náboženské dedičstvo, ktoré sa však spravidla definuje len ako sprievodca všeobecnejších cieľov."14

Zdá sa, že ku keltskému novopohanskému náboženskému životu sa u nás výslovne hlásia zatiaľ iba jednotlivci. Na seminári Spoločnosti pre štúdium siekt a nových náboženských smerov15 sa takto prezentoval druid Roman Procházka16 a na internete druid Lunwer.17 Na nasledujúcich riadkoch sa preto zmienime o štyroch združeniach, ktoré síce vychádzajú z keltského novopohanstva, ale orientujú sa predovšetkým kultúrne.

Najvplyvnejšou skupinou je Bratstvo Keltov.18 Založil ho roku 1995 významný člen Jazzovej sekcie,19 hudobník Tomáš Křivánek. V tom istom roku bratstvo usporiadalo prvý festival keltskej kultúry Beltine, ktorý od toho času zostal hlavnou a najpopulárnejšou aktivitou bratstva.20 V tomto roku sa v rámci osláv sviatku beltain uskutočnila keltská svadba, o ktorej referovali i celoštátne médiá.21 Pre členov bratstvo vydáva Spravodajcu a internetový bulletin Kelt.

O rok skôr ako Bratstvo Keltov vzniklo občianske združenie Keltoi22 pod vedením Václava Horáka. Ako svoje poslanie združenie deklaruje „rozvíjať kultúrny a spoločenský život, prácu s deťmi a mládežou a organizovať akcie pre deti, mládež i dospelých".23 Zatiaľ čo keltská hudba prináša Bratstvu Keltov pozornosť širšej verejnosti, Keltoi sa sústreďuje na lokálne projekty a na mladú generáciu. Navzdory pokusom o založenie stredísk i na iných miestach Českej republiky zostáva činnosť združenia zatiaľ obmedzená na mladoboleslavskú oblasť.24

Iba lokálny význam (v západných Čechách) zatiaľ dosiahlo občianske združenie Agarain.25 O sebe hovorí ako o skupine „ľudí, ktorí na radosť sebe i druhým organizujú kultúrne programy, (...) stretnutia a posedenia pri táboráku, výlety, podporujú tradičné remeselné zručnosti, zoženú pre vás učiteľov írskych tancov, naučia vás pliesť košíky či si vlastnoručne vykovať klinec,..."26 a pod. Ich internetová prezentácia sa spája s činnosťou umeleckého kováča Petra Melča.

Zatiaľ čo hudba vychádzajúca z novodobého keltského obrodenia je dobre známa, na propagáciu podobne inšpirovaného výtvarného umenia bolo v ČR roku 2001 založené občianske združenie Lugh.27 Jeho iniciátorom a predsedom je maliar Josef Ryzec, ktorý od roku 1997 organizuje výstavy výtvarných diel pri príležitosti sviatku lughnasadh a na počesť keltského boha Lugha.28 Združenie sa podľa Ryzca „okrem výtvarných aktivít zaoberá v čo najširšom zmysle keltským odkazom zanechaným na súčasnom území Česka, Moravy a Sliezska a ďalej zovšeobecňujúcim presahom históriou celého keltského sveta, jeho inšpirujúcim posolstvom súčasnosti."29

Avšak popularita Keltov a ich kultúry je oveľa širšia, než je pôsobnosť vymenovaných štyroch spoločenstiev. Naznačujú ju zhrnujúce internetové stránky30 s pomerne vysokým počtom prístupov a tiež keltské témy na serveroch, ktoré nie sú na keltskú kultúru a náboženstvo primárne zamerané.

 

Záver

Novopohanstvo je nielen životaschopná, ale istotne i rozvíjajúca sa súčasť spektra dnešných duchovných aktivít. Skôr než o náboženstve v tom zmysle, ako tomu slovu väčšinou rozumie súčasná spoločnosť, ide o životný štýl. Jeho súčasťou je síce určitý novopohanský obraz sveta a človeka, ten však nemusí byť vyjadrený výslovne náboženskými úkonmi. Práve najstaršia z novopohanských tradícií - tradícia Keltov - sa rozvíja väčšmi vo svojej kultúrnej oblasti než v oblasti vyslovene náboženskej. Táto charakteristika platí u českých keltských novopohanov ešte v oveľa väčšej miere než v krajinách, v ktorých sa keltské obrodenie začalo.

 

Poznámky:

1 Antalík, D.: Neodruidismus a fascinace Kelty v České republice a v zahraničí. In: Nešpor, Z. R.: Jaká víra? Současná česká religiozita/spiritualita v pohledu kvalitativní sociologie náboženství. Sociologický ústav AV ČR, Praha 2004, s. 76

2 Najvýraznejšie sa z nich časom uplatnili spoločenstvá slobodomurárov. Vznik prvého z nich sa kladie do toho istého roku 1717.

3 Antalík, D.: c. d., s. 76

4 Tamže, s. 76 - 77

5 Tamže, s. 77 - 78

6 Witcombe, Ch.: Stonehenge and the Druids; na http://witcombe.sbc.edu/earthmysteries/EMStonehengeC.html

7 Antalík, D.: c. d., s. 78 - 79

8 Použité sú galské pomenovania týchto bohov.

9 Antalík, D.: c. d., s. 81 - 83. Namiesto výrazu neodruidizmus, používaného Antalíkom, dávame prednosť výrazu keltské novopohanstvo, novopohanská tradícia Keltov a pod.

10 Matthewsová, C.: Zpívej své duši na cestě domů. Šamanizmus pro současného člověka. Alternativa, Praha 1997; Matthews, J.: Keltský šaman. Keltská spiritualita v současné době. Léčení lidí a Země. Alternativa, Praha 1995

11 Základné knihy wydy vyšli i v českom jazyku: Schwarz, A. A., Schweppe, R. P., Pfau, W. M.: Léčivá síla druidů. Alternativa, Praha 1994

12 Antalík, D.: Náboženství Keltů před christianizací, Dingir 1/2002, s. 19

13 Antalík, D.: Neodruidismus a fascinace Kelty v České republice a v zahraničí, c. d., s. 83

14 Tamže

15 Seminár sa konal 21. 9. 2001 v sále Pastoračného centra Arcibiskupstva pražského v Prahe-Dejviciach.

16 Viac o ňom pozri na http://druid.euweb.cz/texty/seznam.htm

17 Lunwer: Vítejte v Druidském Háji!; na http://esoterica.wz.cz/druidsky_haj

18 Pozri prezentáciu združenia na http://www.beltine.cz

19 Moravčík, J.: Bratrstvo Keltů; na http://www.world-music.cz

20 Viac o histórii bratstva: Křivánek, T.: Historie akcí uspořádaných Bratrstvem Keltů; na http://www.beltine.cz

21 Napríklad Lidové noviny z 1. 5. 2006; na http://lidovky.zpravy.cz

22 Pozri prezentáciu združenia na http://www.keltoi.cz a internetový časopis na http://www.boiohaemum.cz

23 Horák, V.: Základní informace o Keltoi 1; na http://www.keltoi.cz

24 Tamže

25 V zozname občianskych združení vydanom k 21. 4. 2006 a dostupnom na http://www.mvcr.cz/rady/sdruzeni/sdruz002.html však toto združenie nie je uvedené.

26 Agarain; na http://www.celtic-smith.cz

27 Viac na http://www.lugh.cz

28 Ryzec, J.: Keltský projekt Lughnasadh v Čechách a umělecké sdružení Lugh v roce 2006; na http://www.lugh.cz

29 Tamže

30 Napríklad http://keltoman.sweb.cz; http://www.medy.cz/keltove, no najmä http://www.taxoft.cz/nemeton