V prvý pracovný deň konferencie účastníkov privítal hlavný iniciátor podujatia, evanjelický pastor Thomas Gandow. V úvode svojho príhovoru podotkol, že po páde Berlínskeho múra sa v ich krajine začala invázia siekt, najmä z krajín východnej Európy. Samotných mormónov tu dnes pôsobí približne 90-tisíc, z čoho 6-tisíc ich žije iba v Berlíne. Ešte početnejšie zastúpenie majú Svedkovia Jehovovi, ktorých v Nemecku žije približne 165 000. Aj vďaka internetu sa šíri sekta rev. Muna (munovci), ktorá tu svoje konferencie organizovala ešte pred pádom Berlínskeho múra. Silný vplyv majú tiež scientológovia.

Prvým zo zahraničných prednášajúcich bol Zoran Lukovič, policajný kapitán a súčasne špecialista v oblasti siekt zo Srbska a Čiernej Hory. Je autorom niekoľkých tematických publikácií a mnohých príspevkov uverejnených v pravoslávnom antikultovom periodiku Istina. Lukovič povedal, že aj za pomoci podobných medzinárodných stretnutí a výmeny skúseností, ako je toto, chce vo svojej krajine iniciovať profesionálnu pomoc ľuďom poškodeným sektami, pretože táto dodnes absentuje. Spomenul tiež, že v Srbsku pôsobí pseudohinduistická militaristická sekta Sanâtan Sanstha.

Jej líder prišiel z Atlanty, kde je sekta zaregistrovaná, no svoje nové sídlo buduje v Srbsku. (Jedna z jej odnoží pôsobí aj vo Francúzsku.) Pôsobí tu už päť rokov a má okolo tisíc stúpencov. Svojich členov verbuje najmä z prostredia mladých hercov, prominentov a pracovníkov OSN. Je to paramilitárna skupina, v ktorej radách sú aj bojovníci schopní zabíjať. Chce zničiť zlo, ktoré vidí v kresťanstve. Do roku 2022 plánuje vybudovať „Kráľovstvo Pravdy" na zemi. Na jej srbského lídra, Predraga Nikoliča, ktorý sa tituluje profesor, a to i napriek tomu, že ledva ukončil tri triedy základnej školy, bol kedysi vydaný zatykač. Nikolič bol uväznený a teraz sa vyhlasuje za svetoznámeho liečiteľa. Srbsko-čiernohorská polícia sa plánuje dôkladnejšie zaoberať touto sektou prinajmenej na základe publikácií, ktoré vydala. Lukovičovu prednášku sprevádzal (i multimediálne) psychológ Slobodan Spasič.

Ako ďalší vystúpil Henri Pierre Debord z francúzskej medzirezortnej organizácie zaoberajúcej sa pôsobením siekt - MIVILUDES. Priblížil históriu, metódy pôsobenia a spôsoby prevencie tejto inštitúcie, ktorú zastupuje. „Máme tri oddelenia vo vláde, ktorú v tejto oblasti reprezentujeme. Spolupracujeme aj s prezidentom. Našu radu tvoria predstavitelia všetkých ministerstiev, politici, psychológovia, finančníci a vedci. Rada sa stretáva šesťkrát do roka. Analyzujeme, aké skupiny so svojím deštrukčným pôsobením „spadajú" pod kompetencie toho-ktorého ministerstva. Pripravujeme podrobné analýzy pre každé z ministerstiev. Koordinujeme činnosti a pomáhame všetkým, ktorí pracujú na tomto poli," povedal Debord a dodal: „Vo Francúzsku máme 90 regiónov, v ktorých pôsobia rôzne náboženské hnutia. V každom z nich sme vytvorili svoje zastupiteľstvá." Svoje vystúpenie Debord zakončil konštatovaním: „Mám nádej, že sme nastúpili novú cestu v aktivizácii svojich síl."

Po prestávke sa ujal slova pastor Ingolf Christiansen z Nemecka. Hovoril o ideológii, internetových stránkach a pôsobení satanistických skupín v Nemecku. Svoju prednášku často ilustroval šokujúcimi fotografiami zmrzačených satanistických obetí. „Z približne 6 400 údajných satanistov je v Nemecku sotva 1 800 opravdivých satanistov - okultistov či ezoterikov. Medzi nich patrí aj 700 až 800 kanibalov. Až pri ich podrobnom skúmaní môžem odhaliť ich opravdivé zámery," povedal pastor.

Odhaduje sa, že v nemecky hovoriacich krajinách pôsobí celkovo približne 150 satanistických skupín. Ako sa ukazuje, satanisti majú dokonca svojho tlačového hovorcu, ktorým je akýsi Chris Redstar. Rozmach satanizmu stimuluje zánik morálnych noriem v spoločnosti, ale i rozvoj internetu, ktorý je hlavným nositeľom satanistických ideí. So satanistami z iných štátov, vrátane Poľska, sa nemeckí satanisti kontaktujú počas hudobných metalových koncertov. Je známa aj ich spojitosť s neonacizmom. Jestvujú tiež kruhy pedofilov, ktorí svoje sklony spájajú so satanistickou pseudomystikou.

V nemeckých väzniciach neprebýva mnoho satanistov. Často sa obyčajní kriminálnici vyhlasujú za satanistov, pretože nemecké právo im ukladá za ten istý trestný čin miernejší trest, ako by dostali iní páchatelia. Preto treba odlíšiť skutky satanistických stredísk od činov obyčajných vandalov a pseudosatanistov.

Prečo príslušnosť k satanistom znižuje trest za zločin? Ako udiveným účastníkom Christiansen vysvetlil, „nemecký štát sa domnieva, že satanista je tak ovládaný ideológiou, ktorú vyznáva, že si nie je dokonca vedomý ani svojich činov, a to zmierňuje výmer trestu. Avšak o tejto otázke sa v mnohých kruhoch dnes veľmi diskutuje. Nechceme sa podobať Číne, kde sa ľahko ľudia odsudzujú".

Na otázku, ako teda možno rozpoznať satanistu, Christiansen odpovedal: keď terorizuje svoju obeť satanistickými praktikami; keď sa ospravedlňuje tým, že daný skutok bol vykonaný na žiadosť satana; často je taký čin vykonaný na mieste špeciálne vymedzenom na ten účel.

Prednášateľ na záver skonštatoval, že nie sú mu známe vraždy v rámci tzv. organizovaného satanizmu a tie, s ktorými má ako policajný poradca dočinenia, sa konajú iba pod štítom satanizmu. Toto konštatovanie však bolo pre mnohých zúčastnených dosť čudné a vyvolalo značný rozruch.

Anna Angelová Marinová, ktorá prednáša dogmatiku na Univerzite v Sofii, bola oficiálnou zástupkyňou Bulharskej pravoslávnej cirkvi. V svojom referáte spomenula, že keď roku 1990 prišli do Bulharska prví mormóni, ich kontroverzné učenie vyvolalo v spoločnosti rozruch. Rovnako Svedkovia Jehovovi prišli do tejto krajiny až v deväťdesiatych rokoch. Čo je zaujímavé, boli aj oficiálne zaregistrovaní, avšak pod podmienkou, že nebudú odmietať transfúziu krvi. Hoci na túto podmienku oficiálne pristali, život ukazuje, že transfúziu naďalej neprijímajú.

Svojich prívržencov tu má aj sibírsky pseudomesiáš Vissarion, alias Sergej Torop. V bulharskej televízii sa dokonca konala zaujímavá debata medzi ním a jedným z pravoslávnych biskupov. Marinová podotkla, že bulharská vláda v novembri minulého roka zakázala Visarionovi vstup do krajiny na obdobie desiatich rokov a podobný zákaz platí i pre reverenda Muna.

V Sofii pôsobia taktiež scientológovia a rozličné charizmatické sekty. Jedna z nich, Emmanuel, hlásala koniec sveta na rok 2005. Koniec koncov táto skupina už dnes neexistuje.

Nasledujúcim rečníkom bol maďarský evanjelický pastor István Sarka, ktorý opísal situáciu vo svojej krajine. V Maďarsku je zaregistrovaných 260 náboženských vierovyznaní. Až do roku 1997 neexistovalo žiadne oficiálne stanovisko týkajúce sa siekt. V malej dedinke ležiacej v západnej časti Maďarska, kde Sarka pracuje, pôsobí niekoľko náboženských siekt, a táto situácia je charakteristická pre celý maďarský vidiek. Pastor poznamenal, že verejnosť si vysvetľuje jav vstupovania ľudí do týchto skupín „ignoranciou napríklad i evanjelickej cirkvi, ktorá sa nezaujímala o ľudí postihnutých problémami siekt". Povedal, že „viac ako typicky deštrukčné kulty sú v Maďarsku nebezpečnejšie takzvané pseudokresťanské sekty". Súčasne však skonštatoval, že v poslednom čase sa utužovala spolupráca medzi tradičnými cirkvami. Rozmáhajúce sa ekumenické pôsobenie tak spoločne čelí fenoménu drog či expanzii siekt.

Sarka tiež poznamenal, že v dvadsiatich veľkých maďarských mestách majú svoje sídlo i scientológovia, ktorí sú pod prísnym dohľadom štátu. Neďaleko Balatonu sa nachádza aj pomerne veľké Centrum Hare Krišna. Pôsobí celkom verejne s vedomím, že v tejto oblasti pobýva v lete veľa turistov.

Z Českých Budějovíc na konferenciu pricestoval pastor Daniel Matějka, spolupracovník českého časopisu Dingir a nemeckého Berliner Dialogu. Ako na úvod poznamenal, „pätnásť rokov po prelome sa stalo skutočnosťou, že početnosť nových náboženských skupín zmenila život Čechov. Pôsobí tu vyše sedemdesiat náboženských organizácií, zaoberajúcich sa jogou, psychotronikou či nekonvenčnou medicínou. V Prahe pôsobia aj scientologické centrá a ich atraktívne ponuky nachádzajú odozvu v spoločnosti.

Dôležitú osvetovú úlohu plní v Česku i štvrťročník Dingir. Matějka stručne predstavil jeho históriu a priblížil jeho vývoj. Na záver dodal: „Ako farár Českobratskej cirkvi evanjelickej vidím silnú potrebu veriacich prahnúcich po nových duchovných zážitkoch. Cirkev musí tieto ich duchovné túžby uspokojiť."

Gunar Werner bol niekoľko rokov členom nemeckých mormónov. Teraz pôsobí v Združení rodín postihnutých sektami so sídlom v Lipsku. Veľmi podrobne predstavil mormónske obrady, ktoré poznal z osobnej skúsenosti. Ako povedal, pre vstup do mormónskej svätyne je potrebné patričné rituálne oblečenie a špeciálne povolenie. Na to, aby ho adept získal, treba zásluhy a to absolvovaním predchádzajúceho školenia ukončeného skúškou a kvalifikačným pohovorom s biskupom. V Nemecku sú dva mormónske chrámy - vo Frankfurte nad Mohanom a vo Freiburgu. Ten druhý je určený predovšetkým pre ľudí z bývalého východného bloku.

Mormóni v zhode so svojím zakladateľom Josephom Smithom učia, že krst nie je na spásu potrebný a že prvým stvoreným človekom nebol Adam, ale archanjel Michal. Podľa mormónskeho učenia je najvyšším bohom Elohim a až po ňom má byť Jehova. Existujú totiž rôzne stupne zasvätenia v božskosť.

Werner v mormónskych ceremóniách zasvätenia (ktoré trvajú až 7 hodín), vidí mnoho spoločných čŕt so slobodomurárskymi obradmi. Počas tejto iniciácie adept dostáva nové meno, ktoré nemôže zabudnúť. Na záver rituálov sa vysluhovateľ obracia k adeptovi so slovami: „Dosiahol si hodnosť byť rovným Bohu. To, čo sa deje v chráme, má byť tajomstvom pre ľudí zvonka."

Prvý deň konferencie si účastníci pozreli dve ukážky ruských dokumentárnych videofilmov venujúcich sa téme siekt, guru, pseudoliečiteľom, ako i rôznym veštkyniam pôsobiacim najmä na území Ruska.

Nasledujúce ráno po krátkej rannej ekumenickej modlitbe, ktorú viedol pravoslávny biskup zo Srbska a Čiernej Hory Peric Porfirije, sa slova ujal Vladimír Martinovič z bieloruskej pravoslávnej antikultovej organizácie, ktorá svoju činnosť vyvíja už deväť rokov.

Ako konštatoval, v Bielorusku pôsobí 93 nových náboženských hnutí, minimálne 23 okultných skupín, 20 liečiteľských centier a 13 UFO-kultov. Tieto skupiny charakterizuje veľká rôznorodosť. Svojim potenciálnym čitateľom ponúkajú až 92 titulov časopisov.

Príčinou takejto veľkej populárnosti siekt v Bielorusku je v spoločnosti pomerne dosť rozšírená viera v povery a spoločenská zaostalosť. „Najväčšie škody páchajú okultisti, pretože povera má u nás bohatú tradíciu," poznamenal Martinovič a dodal: „Mnoho je tu tiež rôznych samozvaných prorokov."

V posledných rokoch je v Bielorusku zaregistrovaných okolo 100 nových náboženských hnutí, ktoré prišli najmä zo zahraničia (väčšinou z Ruska). Pre bieloruské kulty je typická veľká rotácia ich stúpencov. Sami sa často premiestňujú po celom kraji a sťahujú i svoje centrály, čo sťažuje ich kontrolu. Mnoho siekt, ktoré sem prišli z Ameriky, už opustilo hranice Bieloruska a odobrali sa okrem iného na Sibír (napr. Kresťania posledného zákona).

Bieloruská spoločnosť najlepšie prijíma rozličné liečiteľské skupiny. Vychádzajú z veľmi populárnych metód samoočisťovania organizmu, čo zapríčiňuje, že ich je niekedy len ťažko odlíšiť od oficiálnej medicíny, ktorá tiež tieto metódy využíva. Veľký vplyv tu majú i neoturíčni kresťania, ktorých je tu viac ako katolíkov. (Katolíkov je v Bielorusku niečo vyše 200-tisíc, no neoturíčnikov je dvojnásobok, vyše 400-tisíc.)

Manželka a súčasne spolupracovníčka bieloruského prednášateľa, pani Oľga Martinovičová, hovorila na tému sekta reverenda Muna. Okrem iného spomenula, že predošlý bieloruský predseda parlamentu, Dr. Stanislav Šuškievič, bol čestným hosťom na Munovej konferencii. Na jednej z univerzít - patriacej Cirkvi zjednotenia - dokonca prijal i titul doktora. Martinovičová sa zmienila aj o početných Šuškievičových kontaktoch, ktoré má s touto kórejskou sektou, ilustrujúc svoj výklad fotografiami. Centrum sekty v Bielorusku je v jeho hlavnom meste, v Minsku.

Manželia Per a Gundrun Swartlingovci sú psychológovia zo Švédska. Hovorili o svojich skúsenostiach s extrémne charizmatickými skupinami pôsobiacimi v ich kraji. (Celý ich referát je k dispozícii na webovej stránke www.fecris.org.) No najväčšiu pozornosť venovali kontroverznej a zároveň charizmatickej pospolitosti Knutby. Keď sa týmto zoskupením začali podrobnejšie zaoberať a ponúkli verejnosti i poradenskú pomoc, prihlásilo sa im množstvo poškodených ľudí. Sami boli prekvapení takým vysokým počtom. Mnohí, ktorí sa dostali do kontaktu so skupinou - akýmsi typom biblickej školy - skončili až na psychiatrii.

Swartlingovci vedecky preskúmali skupinu 34 osôb, majúcich spojitosť s touto sektou, na ktorú sa ľudia obrátili s prosbou o pomoc. Všetci odpovedali na rovnaké otázky. Oslovení vykazovali psychické poruchy, také, ktoré predtým nemali. 85 % z nich prerušilo kontakty s rodinou, svetom a malo i finančné problémy. U mnohých sa prejavoval pocit strachu, paniky, mali halucinácie, nedokázali určiť svoju identitu. 50 % skúmaných malo pocit viny, straty zmyslu pre realitu, sprevádzali ich vízie, počuli rôzne hlasy. Až dve tretiny z nich chceli spáchať samovraždu. U siedmich už predtým boli zistené psychické poruchy, avšak ďalších 27 ich získalo po kontakte so skupinou a potrebovali pomoc psychiatra.

V období svojej rehabilitácie ich Swartlingovci požiadali, aby varovali nových kandidátov pred účasťou na kurzoch organizovaných sektou, pretože je potrebné vystríhať pred jej následkami. Prednášku dopĺňali i fragmenty filmu z takéhoto „kurzu", kde účastníci okrem iného vydávali zo seba rôzne živelné, šialené výkriky. Poniektorí už po prvom takomto stretnutí skončili v nemocnici. V poslednom čase údajne táto skupina svoje extrémne spôsoby správania o niečo zmiernila.

Niektorí jej členovia dokonca vstúpili do švédskej strany Kresťanských demokratov, kde mnohí z nich zastávali výnosné pozície. Považujú sa za medzinárodnú skupinu a usilujú sa preniknúť medzi turíčnych kresťanov, baptistov a podobné kresťanské zoskupenia, aby pôsobili pod ich pláštikom. Založili svoju mládež s názvom Nová generácia, ktorá preniká do škôl ako kresťanská skupina. V počiatkoch bolo ľahké vstúpiť do ich radov, no teraz sú vo výbere nových kandidátov veľmi opatrní. Stúpencom hovoria: „Neprezraď naše tajomstvá, lebo sa môžeš dostať medzi vyznávačov diabla." Mesto Knutby, kde sekta vznikla, nechce mať s ňou však nič spoločné.