Začal by som možno trochu netradične. Viem o vás, že s obľubou používate jedno milé slovné spojenie – „blátivý způsob myšlení". Môžete nám priblížiť, čo si pod tým predstavujete?

Keď sa pozriete na leteckú snímku delty nejakého veľtoku, napríklad Nílu alebo Mississippi, tak ihneď postrehnete veľa slepých ramien, zanesených blatom. Taký sa mi vidí aj spôsob myslenia ľudí, ktorým je cudzie racionálne kritické myslenie - je to kopa rečí, ktoré nevedú nikam a končia sa v bahnisku.

 

Do našej postmodernej spoločnosti, v ktorej sa takmer všetko relativizuje, preniká mnoho iracionálnych prvkov. Dobre sa darí rôznym pseudovedcom a šarlatánom, vzbudzujúcim v ľuďoch nádej a túžbu po „netušených možnostiach". Vy ste známy ako neúnavný odporca práve tohto druhu divotvorcov, po vašom „jurodivých". Nemáte niekedy pocit, že ste ako Don Quijote - úporne zápasiaci s veternými mlynmi?

Ako už vyplýva z názvu nášho skeptického klubu, sme si dobre vedomí, že v istom zmysle sa usilujeme naozaj súperiť s veternými mlynmi, podobne ako neborák Sizyfos, ktorý nikdy neskončí s kotúľaním balvanu do vrchu, pretože sa mu vždy zgúľa naspäť na úpätie kopca.

 

Podľa štatistík je v Nemecku ezoterika a obzvlášť astrológia (tarot, numerológia, horoskopy, veštenie a i.) jedným z najvýnosnejších biznisov, kde ročný obrat dosahuje závratné výšky. V čom podľa vás spočívajú príčiny takéhoto markantného úspechu? Prečo sú ľudia ochotní platiť nemalé sumy za rôzne harmonizéry kozmickej energie a iné ezoterické nezmysly, či navštevovať ambulancie pokútnych liečiteľov, hoci vieme, že dnes nemajú príliš veľa peňazí nazvyš? Je to naivita, zúfalstvo, alebo azda pocit výnimočnosti?

Myslím si, že podobne by dopadlo štatistické zisťovanie v ktorejkoľvek priemyslovo a technicky vyspelej krajine sveta, pochopiteľne, vrátane Českej republiky či Slovenska. Je to celkom iracionálny fenomén, pretože skúsenosť ukazuje, že najviac peňazí za tieto nezmysly vydávajú ľudia, ktorí majú hlboko do vrecka. Táto choroba však postihuje aj mnohé mimoriadne zámožné celebrity. Nemám na to nijaké seriózne vysvetlenie najmä u nás doma, lebo Česi sú jednak známi držgroši a jednak je to ustavične reptajúci národ, ktorý kadečo spochybňuje - no vo chvíli, keď ide o divotvorcov, strácajú naši ľudia tradičné sporivé i skeptické inštinkty.

 

Čoraz častejšie sa stáva, že aj známe osobnosti propagujú rozličné pavedecké teórie a „objavy". Dokonca i niektorí vedci sa vydali na ezoterickú či liečiteľskú dráhu a oproti svojim kolegom sa cítia novátorsky, až povznesene. Spomínam si napríklad na pána docenta Krála, bývalého vedeckého pracovníka AV ČR, ktorý pred dvoma rokmi veľmi plamenne vystúpil na bratislavskom Ezoterickom festivale s prednáškou o kozmickej pamäti; ale, samozrejme, sú tu i mnohí ďalší. Ako vnímate tento pozoruhodný jav?

Mnoho sympatií žnú pavedci predovšetkým z umeleckej sféry, ale často sa tiež nájdu medzi technikmi, čo je na prvý pohľad veľmi nečakané. Osobne si myslím, že to súvisí s nedostatočným školským tréningom v kritickom logickom myslení, ktoré sa najlepšie precvičuje v matematike - práve umelci sa často priam honosia tým, ako im v škole matematika nešla. U technikov je podľa môjho názoru na vine pragmatický spôsob vyučovania, keď sa na fakultách učí predovšetkým to, ako dosadzovať do vzorčekov, než to, ako by sa budúci inžinieri mohli dozvedieť, akými myšlienkovými postupmi sa k tým vzorcom vlastne dospelo. Keď sa pozriete na zoznamy publikácií niekdajších vedeckých pracovníkov, ktorí skĺzli na šikmú plochu ezoteriky, môžete sa vopred staviť, že ich vedecké výkony boli slabé či celkom zanedbateľné, zvlášť v rovine medzinárodného ohlasu ich prác. Zdá sa mi, že si práve z toho dôvodu zvolili náhradnú činnosť, v ktorej môže ľahko vyniknúť každý trochu schopnejší táraj alebo grafoman.

 

Viackrát sme už uverejnili reportáž z udeľovania cien Bludný balvan - „za mätenie českej verejnosti", ktoré každoročne usporadúva Český klub skeptikov Sisyfos. Keďže ste jedným z protagonistov tejto zaujímavej akcie, môžete nám objasniť jej náplň? Prípadne, ako by ste charakterizovali českú alternatívnu scénu 21. storočia?

Za sedem rokov existencie sisyfovských Bludných balvanov ich už bolo udelených 21 v kategórii jednotlivcov a rovnaký počet v kategórii družstiev. Preto už možno dospieť ku štatisticky zaujímavým záverom. V kategórii jednotlivcov vedú jednoznačne pokútni liečitelia v tesnom závese s astrológmi. V kategórii družstiev sú to oznamovacie prostriedky vrátane verejnoprávneho rozhlasu a televízie, ktoré poskytujú divotvorcom, ezoterikom i šarlatánom ochotne priestor i reklamu. Ďalšími v poradí sú firmy, ponúkajúce podvodné výrobky, ako odrušovače patogénnych zón či škodlivého žiarenia televízorov, mobilov a iných elektronických výrobkov, alebo neúčinné vysušovače muriva po povodniach atď.

 

Aké ďalšie aktivity českí skeptici v súčasnosti vyvíjajú?

V Prahe organizujeme v budove Akadémie vied v centre mesta už desať rokov každý mesiac verejné prednášky v rámci cyklu Veda kontra iracionalita, ktoré sa zaoberajú kritikou konkrétnych tvrdení pavedcov a ezoterikov, povedzme od kruhov v obilí po pitvy mimozemšťanov, či od grafológie po homeopatiu. Tieto prednášky sme potom postupne vydali knižne v troch zborníkoch s rovnakým názvom a hodláme vo vydávaní pokračovať. Máme tiež rozsiahlu webovú stránku - www.sisyfos.cz, kde je veľké množstvo domácich i zahraničných materiálov so skeptickou tematikou. Pre členov štvrťročne vydávame Zpravodaj, ale jeho elektronická verzia je prístupná aj na internete. Na pozvanie prednášame i mimo Prahy, najmä na školách, navyše v poslednom čase tiež na skeptických festivaloch s názvom Skeptikon. Máme úzke kontakty s Európskou radou skeptických organizácií (ECSO) i americkou organizáciou skeptikov CSICOP a zúčastňujeme sa s referátmi i na medzinárodných konferenciách a kongresoch.

 

Takže Sisyfos úzko spolupracuje aj so skeptikmi v zahraničí. Môžete nám opísať, čo je cieľom a poslaním organizácií, ktoré ste spomenuli?

Sisyfos sa stal hneď po svojom vzniku v roku 1995 kolektívnym členom Európskej rady skeptických organizácií, ktorá združuje skeptické organizácie európskych krajín. Poslanie týchto organizácií sa prekvapivo presne zhoduje s poslaním Sisyfa, t. j. nastaviť zrkadlo onomu „blátivému způsobu myšlení" a propagovať kritickú vedeckú metódu najmä medzi mládežou. Vzájomne si preto môžeme vymieňať skúsenosti i publikácie a hľadať najúčinnejšie metódy popularizácie názorov, založených na výsledkoch vedeckého výskumu. ECSO usporadúva každoročne európske kongresy, na ktorých sa zúčastňujú naši zástupcovia.

 

Pred štyrmi rokmi sa práve v Prahe konal 10. európsky skeptický kongres. Aký bol jeho priebeh?

Ako už to okrúhle číslo naznačuje, išlo o kongres jubilejný a okolnosť, že Sisyfos bol poverený jeho usporiadaním, bola pre nás poctou i záväzkom. Kongres sa konal pod záštitou vtedajšieho predsedu AV ČR prof. Rudolfa Zahradníka, ktorý sám patrí k vášnivým obhajcom kritického vedeckého myslenia. Na kongrese zaznelo asi 30 referátov od predstaviteľov členských organizácií ECSO, ale tiež našich hostí z USA a Kanady, ktorí pokrývali rozmanité témy z prírodných i zo spoločenských vied. Práve na ňom som bol po prvýkrát zvolený za viceprezidenta ECSO, čo som chápal ako uznanie výsledkov práce Sisyfa v európskom meradle.

 

Máte nejaké kontakty aj so slovenskými skeptikmi?

Slovenská skeptická scéna je dokonca staršia než česká, pretože o rok skôr než Sisyfos vznikla na Slovensku Spoločnosť pre podporovanie kritického myslenia, ktorá mala obdobné ciele. Preto sme, pochopiteľne, najmä na začiatku vychádzali z príkladu slovenskej Spoločnosti a na naše zasadania sme pozývali predovšetkým kolegu Dr. Igora Kapišinského. Udržujeme s ním kontakty dodnes, napriek tomu, že aktivita slovenskej Spoločnosti zoslabla, pretože jej členská základňa je stále veľmi úzka. Naopak, Sisyfos má v súčasnosti bezmála 300 členov, predovšetkým v univerzitných mestách.

 

Využijem túto príležitosť a spýtam sa vás na niekoľko polemických vecí, ktoré už dlhší čas iritujú tú skeptickejšiu časť vedeckej obce. Začnem tak trocha tajuplnou témou: stratený svetadiel Atlantída...

Zdá sa mi, že to nijako mimoriadne tajuplná téma nie je. V oblasti Stredozemného mora došlo pred začiatkom kresťanského letopočtu k mocnému sopečnému výbuchu, takže zachované povesti zodpovedajú tejto historicky doloženej prírodnej katastrofe. Pochopiteľne, nešlo o svetadiel, ale o ostrov v mori.

 

Veľa sa tiež hovorí o živote na iných planétach a stretnutiach s mimozemšťanmi. Vy ako vedec pripúšťate možnosť života aj na inej planéte, ako je naša Zem? Ak áno, je pravdepodobné, že by jej obyvatelia komunikovali s pozemšťanmi - napríklad s tzv. kontaktérmi z Čiech?

Otázka, či je vo vesmíre život, je stále otvorená, pretože nemáme žiadne priame dôkazy o výskyte hoci aj veľmi jednoduchých foriem života kdekoľvek mimo Zeme. Nie je taktiež jasné, či a ako dospel prípadný mimozemský život do inteligentnej fázy, takže zatiaľ ide o čisté špekulácie. Platí pritom tzv. Fermiho paradox: Ak by vo vesmíre existovali civilizácie technicky vyspelejšie než pozemšťania, ako to, že sa s nami doteraz neskontaktovali? Tvrdenia takzvaných kontaktérov s cudzími civilizáciami nemožno brať vážne - sú to doslova „klebietky tetky Betky".

 

Narážam na pomerne známu českú sektu Vesmírni ľudia - kontaktérov zoskupených okolo Ing. Ivana Bendu, ktorý so svojou misiou často zavíta aj na Slovensko. Sú veľmi aktívni, často až otravní, napríklad hromadným zasielaním e-mailov s rozličnými sugestívnymi odkazmi. Máte osobnú skúsenosť s týmito ľuďmi? Ako prebieha diskusia s nimi?

Áno, dostávam pravidelne ich elektronické obežníky a poštou tiež farebne tlačených Spravodajcov - a rovno to hádžem do koša. S ľuďmi tohto typu nemienim strácať čas. Hneď v prvých rokoch ich mediálnej publicity sme im udelili sisyfovský Zlatý bludný balvan v kategórii družstiev, po ktorý si ani neprišli, a teraz to už berieme len ako český ezoterický folklór.

 

Ďalšou celosvetovo známou ufo-sektou sú raeliáni, ktorí vzbudili rozruch najmä hláškami o klonovaní ľudí, teóriou o nezvyčajnom získavaní vedomostí vstrekovaním chemickej látky priamo do mozgu, či snahou o výstavbu ambasády pre mimozemšťanov neďaleko Jeruzalema. Prečo sa týmto ľuďom tak darí spájať rozličné vedecké poznatky s absurditou a iracionalitou myšlienkového sveta, v ktorom žijú?

Myslím si, že to je pre pavedcov typické. Požičiavajú si vedeckú terminológiu, pretože vedia, že veda má vo verejnosti rešpekt, a na to nabalia rôzne nezmysly, lebo ľudia radi uveria extravagantným hlúpostiam - a to je všetko.

 

Nezriedka sa na propagáciu ezoterických myšlienok využívajú aj starobylé kultúry a náboženstvá. Populárny je napríklad šamanizmus, ale veľa sa hovorí aj o egyptskej civilizácii. V seriáli Okom boha Hóra odznelo pozoruhodné tvrdenie: Kvantový stroj starobylého komplexu Sakkára produkoval tachyónovú energiu1 s najvyššou frekvenciou vo vesmíre, umožňujúcu egyptským žiakom kontakt s bytosťami z vyšších dimenzií. Spomína sa tam aj egyptský kňaz Imhotep - ako otec viacerých vedných odborov, okrem iného aj fyziky; génius, ktorý ako prvý opísal zákonitosti vesmíru. Sú pre vás ako fyzika takéto tvrdenia prijateľné?

Myslím si, že to je najtypickejší spôsob, ako možno s ľahkosťou zavádzať širokú verejnosť. Autori týchto táranín sa najpravdepodobnejšie správne domnievajú, že verejnosť považuje kvantovú domnienku za veľmi modernú súčasť vedy, počuli tiež o vesmíroch vo viacerých rozmeroch, respektíve o nadsvetelných časticiach - tachyónoch, a už to ide. Pridá sa k tomu štipka egyptskej pseudomystiky a tento guláš napodiv mnoho ľudí dokáže stráviť.

 

Kozmická energia je obľúbenou témou vari každého ezoterika. Jedni ju nazývajú čchi, iní prána atď. Každý ňou vo svojich teóriách operuje veľmi sugestívne, avšak o nič menej vágne. Nejakej vedeckej definície sa preto len ťažko v budúcnosti dočkáme. Alebo sa mýlim?

Nemýlite sa. Pojem kozmická energia je taký neurčitý, že si namiesto neho možno dosadiť čokoľvek, a to je zmysel hry. Hmlisté pojmy spolu s „blátivým myšlením" sú dohromady tajomstvom „úspechu" celej šarlatánskej scény.

 

O vás je známe, že ste vedec a veriaci človek zároveň. Pravdepodobne preto nie ste zástancom antagonistického vzťahu medzi vedou a vierou, ako sa nám to po toľké roky snažil vsugerovať ateistický režim.

To máte pravdu. Zatiaľ čo v slobodnom zahraničí prebieha už možno sto rokov veľmi plodný dialóg medzi prírodovedcami a kresťanskými teológmi, u nás sa komunistický režim usiloval vykoreniť náboženstvo poukazom na vedecký (rozumej ateistický) svetový názor - dokonca to bolo formulované aj v Ústave ČSSR, že všetka výchova u nás sa deje v duchu vedeckého svetového názoru, čo podľa ústavnej definície mal byť marxizmus-leninizmus. To mi pripadlo veľmi komické, pretože marxizmus-leninizmus je zastaraný a doslova skamenelý – ani náhodou teda nejde o niečo pokrokové. Tiež s kritickým vedeckým myslením nemal najmä leninizmus nikdy nič spoločné, išlo predsa iba o nekonečné litánie nadávok. Pokiaľ malo niečo učebnicové vlastnosti pavedy, tak to bola práve táto ideológia.

Roku 2003 som na pôde Akadémie vied ČR v Prahe moderoval Okrúhly stôl prírodovedcov, teológov a filozofov na tému Veda a viera - jednota, boj protikladov, alebo ľahostajnosť? Autorizovaný záznam diskusie vyšiel nedávno tlačou v nakladateľstve Aldebaran, a to je náš pôvodný príspevok k otázke vzťahu vedy a náboženskej viery.

 

Na záver vám ako skeptikovi položím jednu „záludnú" otázku: Ste optimista v tom, že raz ľudia dostanú rozum a nesadnú na lep každému, kto len trochu vyzerá ako ich „spasiteľ"?

To je celkom pochopiteľná otázka. Keď extrapolujem doterajší vývoj ľudstva, tak sa odvážim predpovedať, že ľudstvo ako celok nikdy nedospeje a bude ustavične opakovať rovnaké chyby. Jan Werich to vyjadril veľmi trefne: „Boj s ľudskou hlúposťou sa nedá vyhrať. Ale utiecť z toho boja tiež nemôžeme, lebo potom by hlúposť zaplavila celý svet".

 

Ďakujem za rozhovor.

 

Poznámka:

1 Podľa komentára z filmu ide o „neutrálnu energiu, vznikajúcu medzi párom častíc nabitých opačným elektrickým nábojom, ktorý ich vyvažuje. Pretože je to neutrálna energia, nepôsobí na ňu odpor, a tak sa môže pohybovať 27-krát vyššou rýchlosťou, ako je rýchlosť svetla. Je to energia myslenia a vibruje vysokou frekvenciou lásky. Túto energiu využíval aj Ježiš, keď konal svoje veľkolepé činy, ktoré označujeme za zázraky. Dokázal, že vibrovaním na vysokej frekvencii lásky dokáže myseľ vytvoriť tachyónovú energiu - energiu mysle..."