Hneď na úvod si treba uvedomiť, že o satanizme nemožno uvažovať ako o organizovanom jednotnom hnutí. Bližšie zoznámenie s týmto javom vyvoláva údiv nad širokým spektrom názorov, teórií a praktík. Satanizmus je dnes kompiláciou synkreticky rôznorodých pohľadov. Možno prekvapujúco znie tvrdenie, že na prvom mieste tu nestojí ani tak satan, ako sebazbožštenie človeka, ktorý je mierou všetkých vecí.

Otázky spojené so satanizmom vystúpili do popredia u nás po tom, ako sa v malej obci pri Trnave upálil 22-ročný muž, ktorý sa údajne intenzívne venoval satanizmu, a keď skupina mužov z rôznych častí Slovenska hlásiacich sa k tejto orientácii napadla a zbila kostolníka jednej z bratislavských farností.

Kde hľadať príčinu vzniku satanizmu? Možno povedať, že ide o krajný prejav okultizmu, v ktorom chce človek byť ako Boh, o úplné odmietnutie transcendentného pohľadu na svet, najmä kresťanského pohľadu na život. V neposlednom rade satanizmus ponúka rituálne priľnutie k antimorálnej a násilnej „kultúre", ktorá je ustavične prítomná v našej spoločnosti.

V satanizme sa môžeme stretnúť s ľuďmi, pre ktorých je to čisto komerčná záležitosť, rovnako ako s nezávislými intelektuálmi, ktorí vo svojom racionálnom satanizme vidia vrcholné štádium humanizmu, či s dospievajúcou mládežou so sklonom k exhibicionizmu, pre ktorú sa účasť na satanistických podujatiach a nosenie jeho znakov stáva odreagovaním či nástrojom protestu proti rodičom a spoločnosti. Nemožno si tiež nevšimnúť jeho výrazné deviácie, ako sú účasť na kriminalite, zločinoch a vraždách.

Okrem racionalistických satanistov sa väčšina skupín či jednotlivcov nezaoberá vytváraním nejakej ideológie. Často ide o jednotlivcov alebo skupiny, sekty, ktoré vo viac alebo menej organizovanej forme vzývajú satana a uctievajú ho.

Na upresnenie uvediem definíciu jedného z popredných odborníkov na satanizmus, sociológa prof. Massima Introvigneho1: „Satanizmus z historického a sociologického pohľadu môže byť definovaný ako klaňanie sa alebo uctievanie bytosti nazývanej v Biblii satan alebo diabol, ktoré uskutočňujú skupiny organizované vo forme hnutia, pomocou opakovaných praktík kultového alebo liturgického charakteru."2

Z metodologického hľadiska môže byť užitočné upresnenie, ktoré pomáha rozlišovať posadnutosť a satanizmus: „Aj keď navštevovanie satanistických skupín môže - podľa niektorých exorcistov - otvoriť dvere problémom diabolského pôvodu, nemožno miešať posadnutosť a satanizmus. Nie všetky osoby vyrušované zlým duchom prešli satanizmom (niektorí sú dobrí kresťania) a nie všetci satanisti zažívajú príznaky posadnutosti alebo diabolského trýznenia."3

Možno konštatovať, že zatiaľ čo satanista hľadá diabla, posadnutý je vyhľadávaný diablom, ktorý ho „vyrušuje" na úrovni telesnej, psychickej a duchovnej. Teda nie všetci satanisti sú „posadnutí", ako ani nie všetci „posadnutí" sú satanisti. Dokonca v živote mnohých svätých a blahoslavených vidíme skutočné (zdokumentované) chvíle, keď ich zlý duch „vyrušoval" a „trýznil". Medzi nimi môžeme spomenúť pátra Calabriu a sestru Máriu od ukrižovaného Ježiša (ktorých blahoslavil Ján Pavol II.). Satanizmus a posadnutosť sú dva úplne odlišné a nie nevyhnutne spojené javy, hoci vykonávanie okultných praktík - ako je mágia, špiritizmus a samotný satanizmus - môžu vytvárať vhodnú prístupovú cestu pre problémy súvisiace s posadnutosťou.

 

Stručné dejiny satanizmu

Najstaršiu formu satanizmu predstavuje satanizmus náboženský. Jeho korene vychádzajú z pohanstva a v priebehu stredoveku sa prejavoval ako jeden z inšpirujúcich zdrojov ľudového čarodejníctva. Vtedy sa formoval ako hnutie vzbury proti krutým sociálnym podmienkam, ako nenávisť voči tomu, čo reprezentovalo daný spoločenský poriadok. Tí, ktorí sú označovaní za tzv. skutočných satanistov, nikdy neuctievali satana ako reálne existujúcu duchovnú bytosť. Na svojich zhromaždeniach na opustených a spustnutých miestach, tzv. sabatoch, oslavovali svoj život a konali rituály.

Dejiny tzv. písaného satanizmu ako intelektuálskej ideológie sa však začínajú až v 17. storočí. Hlavne v západnej Európe to bolo obdobie nastupujúceho spoločenského neporiadku a rozkladu, obdobie úpadku náboženskej viery a jej nahrádzania vedou a pohanskou mágiou. Vo vtedajšom Francúzsku zorganizovala Katarína Deshayesová, parížska čarodejnica, rozsiahle sprisahanie, ktorého cieľom bolo udržať pre markízu de Montespan, milenku kráľa Ľudovíta XIV., jeho trvalú priazeň.

Ako však upadala náboženská viera, stávali sa satanistické aktivity čoraz viac len hrou na pobavenie, priťahujúcou sadomasochistov a iných sexuálnych deviantov, ktorých hlavným motívom nebola životná filozofia, ale sexualita spájaná s niektorými obradmi. Také to bolo na začiatku 18. storočia aj v anglickom Hellfire Club (Klube pekelného ohňa), kde sa pod vedením sira Francise Dashwooda usporadúvali pre spoločenskú smotánku karnevalové obrady, počas ktorých sa praktizoval masový sex.

Satanizmus zmiešaný s prvkami slobodomurárskeho učenia hral ústrednú úlohu aj v magickej koncepcii najväčšieho satanistu 20. storočia, Angličana Aleistera Crowleyho (1875 - 1947). Okrem neho ďalšou dôležitou postavou minulého storočia bol Anton Szandor LaVey (1930 - 1997), známy najmä ako zakladateľ Satanovej cirkvi (Church of Satan).

Svojrázny kult diabla spojený so sexuálnou mágiou praktizovala aj Cirkev posledného súdu (Church of Final Judgement), založená roku 1967 Robertom DeGrimstonom a jeho ženou Mary Anne, bývalou prostitútkou. Táto cirkev pochádzajúca z Anglicka núti svojich členov ku krvavým rituálom. Preslávila sa pochodmi s cvičenými bielymi vlčiakmi ulicami San Francisca a Los Angeles a aj tým, že priaznivcom tejto skupiny sa stal Charles Manson, človek vyhlasujúci sa za Satana aj Krista v jednej osobe, ktorý je známy vraždou hollywoodskej herečky Sharon Tateovej a jej priateľov 9. augusta 1969. Zároveň však treba objektívne dodať, že krvavé obety dnešní satanisti odmietajú.

Poslednou významnou skupinou náboženského prúdu satanizmu bol v USA Séthov chrám Michaela Aquina a jeho ženy Lilith Sinclairovej. Tento kult vznikol roku 1975 a ako hlavný pilier jeho chrámového učenia bolo okrem odmietania krvavých obiet vyhlásenie prijatia Sétha, čiže Satana, ako osoby. Aquino hlásal, že anjel Aiwass, ktorý sa údajne Crowleymu zjavil roku 1904 v Káhire, bol v skutočnosti boh smrti Séth. Ten vraj obdaroval človeka inteligenciou a umožnil mu stať sa bytosťou podobnou Bohu. Aby to dosiahol, musí sa však človek najprv zbaviť „spánku", ktorý je jeho normálnym funkčným stavom, a taktiež musí dosiahnuť „sebauvedomenie" pomocou procesu nazvaného xepering. Ten pozostáva z čítania, prijímania vedomostí a konania rituálov. V časoch najväčšieho rozmachu mala Aquinova cirkev asi sto členov, ale v druhej polovici osemdesiatych rokov sa prakticky rozpadla.

Výrazný protiklad k týmto skupinám predstavuje už spomenutá kalifornská Satanova cirkev a jej početné menšie organizácie. Tieto „cirkvi" reprezentujú celkovú väčšinu súčasných satanistických organizácií. Zakazujú rituálne obety ľudí a zvierat a odradzujú svojich členov od účasti na akejkoľvek ilegálnej činnosti. Protestujú však proti kresťanskej morálke a morálke ostatných náboženstiev, ktorú považujú za pokryteckú, slabošskú a škodlivú. Vyhlasujú narcistickú vieru v človeka, ktorý nie je spútaný žiadnymi obmedzeniami, žije voľne a je mu všetko dovolené. Proti solidarite stavajú egoizmus, proti odpusteniu odplatu, proti súcitu boj. Satan nie je chápaný ako reálne existujúca duchovná bytosť, ale ako symbol moci, pravdy, osvietenia, voľnosti, pokroku a radosti.4

 

Ideologickí inšpirátori satanizmu

Všeobecne sa za otca moderného satanizmu pokladá Aleister Crowley, pritom to bol jednoznačne neveriaci človek. Nielenže neveril v existenciu Boha, ale ani satana a ústredné motto jeho života znelo: „Rob, čo chceš, to nech je tvoj celý zákon". Medzi jeho najdôležitejšie záujmy patrili drogy a sexuálna mágia - praktiky spájajúce erotiku a ezoteriku. Veľa cestoval a zakladal vlastné centrá. Zomrel roku 1947 úplne zničený drogami a hýrivým životom.

Odpoveď mnohých, že sloboda znamená „môcť si robiť, čo chcem" sa až nápadne podobá na Crowleyho motto - žiť bez akýchkoľvek obmedzení, pravidiel, cítiť sa ako boh. A presne toto je sama podstata satanizmu. Crowley v knihe Liber Oz píše: „Nejestvuje nijaký iný boh okrem človeka. Človek má právo žiť podľa svojich vlastných zákonov." V dôsledku takejto filozofie je pre jej vyznávačov všetko dovolené: droga, násilie, nenávisť, pomsta, nadvláda silných nad slabými. Crowleyho motto je silným pokušením pre človeka, aby sa postavil na miesto Boha a stanovoval si zákony, ktoré budú uspokojovať jeho pohodlie a záujmy. Ak sa pristavíme pri posolstvách a ponukách, ktoré dostávajú mladí prostredníctvom určitých hudobných štýlov, filmov či zábavných programov, neujde nám, že spoločným znakom je práve toto: „Ty si sám sebe pánom, a tak si môžeš robiť, čo chceš."

O Crowleym sa dnes vedie široká diskusia. Hoci, ako som spomenul, je považovaný za otca moderného satanizmu, ak sa na jeho život a činnosť pozrieme z hľadiska prísne sociologického a historického, je to okultista. Bol to agnostik. Sám sa považoval skôr za antikrista, mága a „Beštiu 666", ako za uctievača diabla. Ťažko ho teda možno považovať za reálneho satanistu, skôr za okultistu, ktorý na sklonku svojho života prišiel o rozum. A predsa jeho spisy značne ovplyvnili vývoj súčasného satanizmu. Vyznával ateistickú filozofiu a jeho základnou myšlienkou bol už uvedený thelemický zákon (gr. thelema - vôľa): „Rob, čo chceš, to nech je tvoj celý zákon", čo však sprevádzal používaním typicky satanistických symbolov. Crowley a jeho spisy sa stali vzorom pre všetkých, ktorí chceli objaviť satanizmus v jeho rôznych formách.

Podľa dnešných nasledovníkov bol Crowley5 básnik, spisovateľ a člen okultistickej spoločnosti Ordre Hermeneutic of Golden Dawn. Roku 1904, počas cesty do Egypta, bol spolu so svojou ženou zatiahnutý do udalostí, na základe ktorých sa on sám vyhlásil za ohlasovateľa a proroka nového veku evolúcie človeka. V apríli 1904 v stave tranzu napísal podľa diktovania Aiwassa - svojho „svätého anjela démona strážcu" - tri kapitoly s 22 veršami, ktoré sa stali knihou Liber Al vel Legis. V tomto texte sa ohlasovalo: „Slovo zákona je Thelema".

Crowley prežil zvyšok svojho života v rozvíjaní filozofie tohto anarchistického zákona a všetky jeho ostatné spisy sú v podstate iba komentármi na toto jeho základné dielo. Roku 1912 bol uvedený do hermetického rádu O. T. O. (Ordo Templi Orientis - Rád východného chrámu) a po niekoľkých rokoch sa stal hlavou jeho britskej organizácie.

Tento rád mal niekoľko pobočiek na celom svete. Jednou z nich bola aj Thelemická cirkev v Kalifornii. V jej čele stál odborník na raketové motory Jack Parsons. Thelemická cirkev sa stala slávnou, keď sa Parsons pokúšal priviesť na zem z hviezdnych sfér „mesačné dieťa" a vteliť ho do maternice žijúcej ženy. Prvé tri marcové dni roku 1946 mal raketový vedec pohlavný styk s jednou svojou obdivovateľkou - „babylonskou dievkou" - a pomocou zariekavaní sa ju pokúšal priviesť do iného stavu. Keď sa mu to nepodarilo, ušla mu kandidátka na spomínanú „dievku" s desaťtisíc dolármi vo vrecku so spisovateľom sci-fi literatúry Ronom Hubbardom, ktorý robil sexuálne vyčerpanému mágovi pomocníka.

„Úplne šaliem, keď sa musím pozerať na idiotstvo takých nepodarkov," napísal o tomto pokuse Crowley predstaviteľom O. T. O. v USA. Sám Parsons bol roztrhaný pri výbuchu vo svojom podzemnom chemickom laboratóriu v Pasadene roku 1952 a približne v tom istom čase si druhý z týchto „nepodarkov", Hubbard, založil vlastnú vysoko prosperujúcu náboženskú organizáciu - Scientologickú cirkev. Ordo Templi Orientis je dnes rád zjednocujúci najtvrdšiu satanistickú scénu a vykonávajúci Crowleyho rituály.

Roku 1920 sa Crowley s malou skupinkou nasledovníkov odsťahoval na Sicíliu, kde založil opátstvo Thelema, aby odtiaľ šíril svoje nové „evanjelium" do celého sveta. O rok neskôr dokonca prinútil capa, aby sa páril s jeho stálou družkou Leah Hirsigovou, ale šírenie nového náboženstva po svete aj napriek tomu zlyhalo. Navyše, keď jeden člen opátstva zomrel, pretože počas magického rituálu vypil krv chorej mačky, Mussolliniho úradníci skupinu z Talianska vyhnali.6

 

Anton Szandor LaVey a Satanova cirkev

Druhou významnou postavou satanizmu bol Anton Szandor LaVey (1930 - 1997). Dôvodom, prečo mu venujeme pozornosť, je fakt, že okrem toho, že roku 1966 založil v San Franciscu celostvetovo známu Satanovu cirkev, inšpiruje svojou tvorbou väčšinu prúdov moderného satanizmu.

LaVey sa narodil tridsať rokov po smrti Nietzscheho, ktorý sa mu neskôr stal i filozofickým vzorom. Bol potomkom gruzínskych, rumunských a alsaských prarodičov. Na strednej škole ho považovali za geniálne dieťa. Venoval sa hudbe a už ako pätnásťročný sa stal druhým hobojistom v San Francisco Ballet Symphony Orchestra. Škola ho nudila, opustil ju, ušiel z domu a údajne pracoval v cirkuse ako pomocný krotiteľ šeliem, potom ako púťový hypnotizér a nakoniec ako hráč na parný organ. Keď sa roku 1951 oženil, prihlásil sa na štúdium kriminalistiky v San Franciscu a súčasne si privyrábal ako policajný fotograf.

Znechutený násilím, ktoré okolo seba videl, začal študovať okultné vedy a vo svojom dome usporadúval ezoterické prednášky. Počas tzv. Valpurginej noci z 30. apríla na 1. mája 1966 si vyholil hlavu a vyhlásil sa za veľkňaza Satanovej cirkvi. Tento rok (rok založenia Satanovej cirkvi) súvisí s Bibliou inšpirovaným presvedčením, že číslica 6 symbolizuje knieža temnôt. LaVey vysvetľuje: „Použil som termín cirkev predovšetkým preto, lebo mi to umožnilo držať sa magického vzorca, podľa ktorého k úspechu treba jednu desatinu pohoršenia a deväť desatín spoločenského uznania."

LaVey je autorom troch kníh, v ktorých zhrnul základné učenie Satanovej cirkvi. Sú to Satanská biblia (The Satanic Bible), Dokonalá čarodejnica (The Complead Witch) a Satanské rituály (The Satanic Rituals). Stretávame sa v nich s prvkami prevzatými z mágie, okultizmu, čarodejníctva (wicca), špiritizmu a z mnohých iných smerov. Satan sa tu racionalisticky chápe ako duch pokroku, ktorý je pôvodcom všetkých veľkých pohybov a zmien, ktoré prispeli k vývoju civilizácie a zdokonaľovaniu ľudstva. Je duchom vzbury, ktorá má ľudstvo priviesť k slobode personifikáciou všetkého kacírstva, ktoré slúži na oslobodenie človeka spod ťarchy dogiem. Je temnou, skrytou silou v prírode, ktorá usmerňuje chod pozemských udalostí, silou, pre ktorú veda ani náboženstvo nemajú vraj vysvetlenie (nechápe ho ako antropomorfného čerta).

LaVey si získal slávu predovšetkým Satanskou bibliou, ktorá sa stala satanistickým bestsellerom. Zrozumiteľným spôsobom v nej opisuje svoju životnú filozofiu - egoteizmus, ktorý charakterizoval ako ideológiu oslobodenia sa od pút konvencie a slabošskej morálky, zbožštenie seba samého, niečo na hranici medzi psychoterapiou a náboženstvom. Známy je jeho výrok: „Ja je boh a to jediné je naozaj satanské".

Vďaka LaVeyovi sa Satanova cirkev stala najrozšírenejšou satanistickou organizáciou na svete s asi 1 miliónom členov v Amerike a mnohými pobočkami po celom svete - grottoes. Po jeho smrti roku 1998 sa Karla LaVeyová vyhlásila za veľkňažku a založila Prvú Satanovu cirkev (First Church of Satan).7

LaVeyovský softsatanizmus sa stal výnosným obchodom a jeho knihy bestsellermi. Tento trend dobre vystihujú slová veľkňaza Cirkvi Satanovej v ČR, Jiřího „Big Bossa" Valtra: „Kto nedokáže zo satanizmu vytrieskať prachy, je blbec".

LaVey čerpal svoje myšlienky zo základných téz nemeckého filozofa a básnika Friedricha Nietzscheho (1844 - 1900), ktorý dával prednosť tajomným silám a aforistickému a mýtickému vyjadrovaniu. Alfou a omegou La Veyovho satanizmu je hlásanie návratu k pôvodnej prirodzenosti človeka, najmä v oblasti sexu. Satanisti takto programovo zavrhujú akékoľvek dogmy. Zdôrazňujú nenahraditeľnosť vlastného poznania, ktoré by vždy malo byť sprevádzané pochybnosťami. Je de facto akýmsi antikresťanstvom. Za jeho symbol bol zvolený obrátený kríž a tiež prevrátený päťuholník v kruhu - pentagram. Zvláštnou kapitolou je tu číselná symbolika.8

 

Satanistické devätoro9

1. satan znamená ukájanie chúťok, nie odriekanie!

2. satan znamená živú existenciu, nie vymyslené spirituálne drísty!

3. satan znamená nepoškvrnenú múdrosť, nie pokrytecký sebaklam!

4. satan znamená láskavosť k tým, ktorí si ju zaslúžia, nie lásku vyplytvanú na nevďačníkov!

5. satan znamená pomstu, nie nastavenie druhého líca!

6. satan znamená zodpovednosť voči zodpovedným, nie starosť o psychických upírov!

7. satan znamená človeka ako obyčajné zviera, niekedy lepšieho, omnoho častejšie však horšieho než tie, čo chodia po štyroch, človeka, ktorý sa vďaka „božskému duchovnému a intelektuálnemu vývoju" stal najskazenejším zvieraťom!

8. satan znamená všetky takzvané hriechy, pretože vedú k fyzickému, mentálnemu alebo citovému uspokojeniu!

9. satan je najlepším priateľom, akého kedy cirkev mala, pretože ju po celé tie roky pomáhal udržiavať v chode!

 

Druhy satanizmu

Pohľad na satanizmus ako širokospektrálne hnutie, ktoré je veľmi rozmanité, sa líši, a preto ponúkam viacero členení podľa rôznych autorov. V rovine ideologickej možno rozlišovať dva hlavné prúdy satanizmu:

1. neosobný satanizmus - Možno ho definovať ako racionalistický a materialistický; satana nepovažuje za reálne existujúcu bytosť a ponúka vzburu človeka proti Bohu, resp. človeka reálne stavia proti viere v Boha, proti morálke, proti každej autorite a obmedzeniu;10

2. osobnostný satanizmus - Je definovaný tiež ako okultný; človeku ponúka šťastie prostredníctvom uctievania satana ako duchovnej bytosti, z čoho potom vyplýva existencia kultu prejavujúceho sa obetami a najmä čiernou omšou, ktorá je v základe rúhavou paródiou na katolícku svätú omšu. Nahé telo ženy slúži ako oltár, na ktorý je položený kalich. V ňom sa rozpúšťa Eucharistia ukradnutá z katolíckych kostolov. Takisto sa uskutočňujú rituálne orgie, ktoré poukazujú na fakt, že sexuálny prvok zohráva v satanizme dominantnú rolu, pretože opakovanie styku oddeleného od plodenia satanisti vysvetľujú v magickom zmysle. Má dať osobe dušu, lebo podľa tejto ideológie nie všetci majú nesmrteľnú dušu, ale iba tí, ktorí sú schopní si ju postupne „vybudovať" pomocou príslušných techník a obradov.11

Správy o týchto obradoch a rituáloch sa v zahraničí často oznamujú v televíznych novinách alebo v kronike rôznych denníkov. Často však môžu byť obrady okultného osobnostného satanizmu zhodné s rituálmi neosobného satanizmu, avšak dôležité je, že rozdielny je význam, ktorý sa im pripisuje. Pre okultných satanistov liturgia ich kultu znamená skutočné uctievanie satana, zatiaľ čo pre racionálnych a materialistických satanistov je to jednoducho len spôsob bohatý na symboly, spôsob, ako oslobodiť ľudí od praktizovania toho, čo oni nazývajú „náboženské povery".

Jedným z podstatných prvkov satanistických obradov sú obradné zneužitia. Ide o telesné či sexuálne a psychické zneužitia, ktoré vykonáva jedna alebo viac osôb v sekte (vo všeobecnosti veľkňaz či jeho pomocník), ktorých cieľom je vytvárať počas stretnutí magickú atmosféru zla, aby sa tak uľahčilo vzývanie zlého ducha. Treba brať do úvahy, že väčšina skupín len simuluje niektoré zneužitia bez toho, aby ich aj reálne konali.

Podľa M. Introvigneho možno rozlíšiť štyri vetvy satanizmu, ku ktorým prináležia rôzne skupiny, no faktom je, že prakticky rozdiely medzi nimi nie sú navonok až také veľké:12

1. racionalistický satanizmus - Satan je jednoducho symbolom zla, je prejavom antikresťanského, hedonistického a nemorálneho videnia sveta;

2. okultný satanizmus - Prijíma pohľad na svet opísaný Bibliou (stvorenie, vyhnanie vzbúrených anjelov z neba), pričom sa stavia na stranu padlých anjelov a do ich služby;

3. kyslý (tvrdý) satanizmus - Obrady sa viažu na používanie omamných látok, sexuálne orgie a psychické i sexuálne zneužitia. Uctievanie diabla je skôr ospravedlnením výstrelkov a zvráteností;

4. luciferizmus - Luciferské skupiny, ktoré sú manichejského alebo gnostického smeru, pozerajú na Lucifera (satana) ako na základ vzbury voči Bohu, ktorý je zlý a predstavuje sa ako „dedič" dobrých pohanských božstiev. Lucifer a satan sú predmetom úcty v rámci pohľadu na svet, ktorý z nich robí pozitívny prvok svojho vzniku a vývoja. Z luciferských skupín na severe Talianska pôsobia skupiny ako Gruppo di Thelema, Figli di Samael, Jod Inoxs, Troth, Rosse di Astarte (čisto ženská skupina). Každá z nich má svoje rituály, oblečenia, kňazov a kňažky. Niektoré skupiny praktizujú červenú mágiu (sexuálnu), iné čiernu.

Čierne omše sú pomerne časté, niekedy na nich zabíjajú zvieratá alebo zneucťujú cintoríny a hroby. Počas obradov sa pije z kalicha, o ktorého obsahu je lepšie radšej pomlčať, alebo sa je chlieb, ktorý obsahuje podobné „prímesi". Je to satanizmus gnostického smeru.

 

Poznámky:

1 Prof. Massimo Introvigne je vedecký riaditeľ CESNUR-u (Centro Studi sulle nuove Religioni) v Taliansku.

2 Introvigne, M.: Indagine sul satanismo. Satanisti e antisatanisti dal seicento ai nostri giorni. Mondadori, Milano 1994, s. 12

3 tamže, s. 9-13

4 http://www.duna.sk/archa/odborne/satanizmus.php

5 http://www.arcadiaesoterica.it/thelema1.htm

6 http://www.duna.sk/archa/odborne/satanizmus.php

7 Tamže

8 http://sweb.cz/vit.p/streva/satanizm.html

9 Satanistické devätoro podľa LaVeya – pozri http://www.fantomas.sk/satan

10 Príklad jeho definície možno nájsť napr. na http://www.duna.sk/archa/odborne/satanizmus.php; resp. http://sweb.cz/vit.p/streva/satanizm.html

11 Klasickou webovou stránkou okultného satanizmu je http://mujweb.atlas.cz/www/saitan

12 http://www.astori.it/religione/Sette/dossier/mappasatanismo.html

 

ThDr. Ing. Anton Solčiansky, PhD. (* 1961) – absolvent Lesníckej fakulty VŠLD vo Zvolene (špecializácia v odbore ekológia poľnohospodárskej krajiny). V roku 1994 ukončil štúdium teológie na Lateránskej pápežskej univerzite, o tri roky neskôr aj špecializáciu v odbore Biblická teológia na Gregorovej pápežskej univerzite v Ríme. Je odborným asistentom Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty UK v Bratislave, kde prednáša Starý zákon. V súčasnosti je administrátorom farnosti Bratislava-Záhorská Bystrica. Roku 2003 ho poverili službou exorcistu pre Bratislavsko-trnavskú arcidiecézu.