M. G. Gómez, emeritný profesor dejín náboženstva na Teologickej fakulte v Burgose na severe Španielska, pre agentúru Veritas povedal, že do chrámov scientológov „ľudia neprichádzajú preto, aby sa modlili k Bohu, ale aby podstúpili auditing, uvedomovali si techniky, ktoré majú k dispozícii a plánovali spoločné aktivity". Samotná Scientologická cirkev zdôrazňuje, že „ide o náboženstvo, ktoré nevyžaduje ani vieru, ani krédo. Niet tu nič také, čomu treba veriť, ale je tu čosi, čo treba robiť. A preto ide o aplikovanú náboženskú filozofiu. Prostredníctvom mysle získavame dôveru v seba samých a stávame sa ‚nadľuďmi‘".

Ako profesor ďalej uviedol, „scientológia verí, že človek sa môže zachrániť prostredníctvom rozvoja skrytých síl alebo okultných schopností ľudskej mysle. Zaujímavé je, že pritom používa kresťanskú terminológiu, výrazy, ktoré sú však vyprázdnené od svojho skutočného významu, ako napríklad ‚cirkev‘, ‚cirkevná hierarchia‘, ‚kaplán‘, ‚veriaci‘...

Podľa M. G. Gómeza majú zasvätenci Scientologickej cirkvi „osobitné obrady uzatvárania manželstva, pohrebné obrady, obrad prijatia mena, týždenné stretnutia, slávenie nedele atď. Zvyčajne si obliekajú kňazskú košeľu a počas ceremónií používajú oblečenie podobné reverende, len o čosi kratšie, ozdobené predmetom, ktorý sa podobá na pektorál. Práve pre tieto symboly dezorientujú ľudí, keď sa prezentujú ako blízki kresťanstvu, avšak nie je to tak".

Pri vstupe do Scientologickej cirkvi „sa praktizuje auditing, čiže akýsi druh rozhovoru, ktorého cieľom je analyzovať kandidáta prostredníctvom dialógu, no predovšetkým pomocou prístroja, akéhosi detektora lži - E-metra. Pretože sa celý rozhovor nahráva, môže byť kedykoľvek zneužitý, použitý v neprospech človeka, napríklad v okamihoch krízy, keď chce opustiť spoločenstvo", zdôrazňuje expert na sekty.

Následne je potrebné zúčastniť sa na rozličných kurzoch a tie sú čoraz drahšie a drahšie. Vo Francúzsku sa vyskytol prípad samovraždy muža, ktorý sa pre svoju angažovanosť v scientológii dostal do nepriaznivej ekonomickej situácie a veľkých dlhov, ktorých ťarchu nedokázal uniesť. Jeho manželka Nelly Vicová roku 1996 obžalovala Jeana J. Mazieera, lídra scientológie v Lyone, ktorý bol odsúdený na 18 mesiacov väzenia.

Podľa M. G. Gómeza je Scientologická cirkev sektou, pretože „sekta je svojbytná a fanaticky prozelytická skupina, vyzdvihujúca osobné úsilie človeka, od ktorého očakáva veľkolepú premenu ľudstva a jednotlivca. Táto úžasná, fantastická premena jednotlivca spočíva - v prípade scientológie - v predpoklade, že človek prejde zo štádia človeka do štádia ‚nadčloveka‘. To všetko je prikrášlené takmer mystickým závojom. Podľa scientologického učenia totiž človek nie je zložený iba z tela a duše, ale z tela, mysle a thetana, akéhosi energetického, éterického, či astrálneho tela. Cieľom scientologických cvičení je oddelenie tohto predpokladaného ‚energetického či astrálneho‘ tela od tela fyzického", vysvetlil páter Guerra.

Medzi názory scientológie, ktoré sú „nezlučiteľné s kresťanskou vierou, patrí i skutočnosť, že jej členovia veria v reinkarnáciu duší. Ďalej je to i tvrdenie, že duša sa musí očistiť prostredníctvom osobného úsilia". Profesor Gómez taktiež vysvetľuje, že boh, v ktorého veria scientológovia, „nepôsobí ani na život človeka, ani na históriu národov".

Dôvody príťažlivosti a úspešnosti scientológie medzi americkými hercami vidí páter Guerra „v stresovom živote, ktorý umelci vedú. Scientológia im prostredníctvom dianetiky ponúka ďalšie metódy rozvoja ľudských schopností a nadobudnutia domnelej sebakontroly a sebadôvery. Sú to metódy, ktoré majú bezprostredný účinok a nevyžadujú si nijaký morálny kompromis. A keďže boh, v ktorého veria, nezasahuje do osobného života človeka, ba ani do ľudskej histórie, môžu mať taký morálny kódex, aký si želajú", konštatuje profesor.

Tento kódex obsahuje 21 príkazov, napríklad: „budeš sa ovládať", „nezabiješ", „snaž sa, aby si iným nerobil to, čo nechceš, aby robili tebe". „Ide o utilitárne, pragmatické krédo, ktorého mottom je prospešnosť - čo nie je pre osobu užitočné, nemá zmysel. V tejto filozofii je zreteľný vplyv čínskeho pragmatizmu. Zakladateľ scientológie Ron Hubbard sa totiž počas svojej návštevy Číny venoval aj štúdiu budhizmu," dodáva M. G. Gómez.

Činnosť Scientologickej cirkvi bola doteraz explicitne zakázaná v Nemecku, vo Francúzsku a v Grécku. „Záporný postoj k scientológii v Nemecku sa začal bojkotom filmu Neskutočná misia, keď časť príjmov z filmu putovala do pokladní Scientologickej cirkvi." Nemecká vláda v roku 1996 definovala hnutie ako „‚veľmi nebezpečné s tendenciou k totalitarizmu‘. Naproti tomu roku 1993 vláda USA priznala Scientologickej cirkvi tie isté práva a zákonné podmienky ako ostatným tradičným náboženstvám a cirkvám".