Francúzsko

Už roku 1981 francúzska právna komisia vytvorila Informačnú misiu o kultoch, ktorá na žiadosť premiéra v rokoch 1982 - 1983 vypracovala správu Kulty vo Francúzsku: Vyjadrenie morálnej slobody alebo faktory manipulácie. Potom záujem o túto problematiku zo strany oficiálnych inštitúcií a predstaviteľov poklesol, až ho opäť vyvolala tragédia, ktorá sa udiala v Ráde Chrámu Slnka (1994 - 1995) a plynový útok v tokijskom metre organizovaný kultom Óm Šinrikjó (1995). Vo Francúzsku považovali situáciu za natoľko vážnu, že zriadili parlamentnú komisiu zaoberajúcu sa skúmaním kultov a NNH. Jej úlohou bolo informovať o škodlivosti kultov a usilovať sa obmedziť ich vplyv (aktivity), ako aj koordinovať antikultové aktivity tých inštitúcií, ktoré s touto problematikou prichádzajú do styku.

V správe tejto komisie z roku 1996 sa uvádza, že vo francúzskom zákonodarstve pojem sekta úplne absentuje. Je to nezvyčajný prístup, keď vláda v podstate podporuje antikultové skupiny. Aby ochránila ľudí pred psychologickou a finančnou ujmou od obchodníkov s vierou, rozhodla sa francúzska vláda vsadiť na edukáciu. Už 1. októbra 1996 sa začala kampaň ministra mládeže a športu, ktorej cieľom bolo povedať mladým ľuďom, čo sú sektárske organizácie, ako fungujú, čím sa mal sťažiť ich nábor. Na túto záslužnú prácu bolo vyčlenených 6 500 ľudí (organizátorov športových akcií, predstaviteľov klubov, trénerov) a po celej krajine sa mládež v 1 300 centrách mohla dozvedieť o sektárskych organizáciách a ich pôsobení. V rezortoch ako školstvo, mládež a telesná výchova či sociálne veci boli vyčlenení pracovníci poverení touto agendou. Vytvorená komisia však bola roku 1998 pre neefektívnosť rozpustená a nahradená Medzirezortnou misiou na boj proti sektám (MILS). K jej úlohám o. i. patrilo: analyzovať fenomén siekt; iniciovať vhodné opatrenia, aby sa rešpektovala sloboda prejavu; predvídať akcie siekt a bojovať proti tým akciám, ktoré znásilňujú ľudskú dôstojnosť alebo rušia verejný poriadok; informovať relevantné civilné služby; informovať a trénovať reprezentantov verejnosti v metódach boja proti sektám. Roku 1998 MILS vypracovala tzv. Guyardovu správu, ktorá uvádzala i zoznam 172 škodlivých sektárskych organizácií.

O tom, že vo Francúzsku sa tejto problematike pravidelne venujú na najvyššej úrovni svedčí i fakt, že francúzsky parlament vydal 10. júna 1999 správu zaoberajúcu sa finančnou situáciou kultov. Správa Kulty a peniaze má 322 strán a pozostáva z troch častí. Prvá hovorí o súčasnej situácii a organizácii kultov. Upozorňuje na nebezpečné výhody tých škodlivých sektárskych organizácií, ktoré sú medzinárodne registrované ako neštátne. V druhej časti sa konštatuje, že škodlivé sektárske organizácie zarábajú prostredníctvom vzdelávania, zdravotníckej starostlivosti a organizovaním seminárov ponúkaných firmám. Správa navrhuje zaviesť 60 % daň z členských zbierok (napr. u Svedkov Jehovových). Záverečná časť sa venuje možným trestným činom, ktoré súvisia s financiami (podvod, sprenevera, neplatenie daní). Správa odporučila zvýšiť aktivitu MILS, rovnako i spoluprácu s antikultovými hnutiami a špeciálnymi rezortnými odbormi.

Francúzsky parlament 30. mája 2001 prijal nový zákon zameraný na zintenzívnenie prevencie a potlačenie sektárskych hnutí obmedzujúcich ľudské práva a základné slobody.1 Tento zákon umožňuje okrem iného i rozpustiť sektársku organizáciu. Zákon definuje trestnoprávnu kategóriu zneužívania vplyvu na iné osoby, namiesto pôvodne navrhovaného kontroverzného pojmu mentálna manipulácia však zavádza miernejší pojem - zneužitie slabosti, za ktorý je možné vymerať trest až tri roky väzenia a pokutu 2,5 milióna frankov (dnes ekvivalent v eurách).

Za tento zákon sa na Francúzsko zniesla spŕška domácej i zahraničnej kritiky. Pokiaľ ide o ohlas, ktorý vyvolal zákon v jednotlivých krajinách EÚ, očakávalo sa, že ďalšie krajiny ho budú nasledovať, dokonca existovala i iniciatíva, ktorá by mala viesť k tomu, že podobným zákonom sa mal zaoberať i európsky parlament.2 Medzi prvých kritikov zákona patrili USA a ešte pred prijatím kritizovalo francúzsky prístup i Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZRE), v ktorom proti Francúzsku hlasovali (iste z nevedomosti) i naši zástupcovia Irena Belohorská a Arpád Duka-Zólyomi. Prijatiu zákona predchádzala rozsiahla mediálna kampaň vedená najmä Scientologickou cirkvou (SC), ktorá označila zákon za dielo hŕstky extrémistov, snažiacich sa nastoliť štátny ateizmus. SC zorganizovala demonštráciu svojich členov proti zákonu a podala žalobu na Európsky súdny dvor pre ľudské práva v Štrasburgu. Žiadala jeho stiahnutie, pretože podľa nej porušuje základné práva na slobodu názoru, svedomia a náboženstva. SC vyhlásila, že zákon povedie k tomu, že vo Francúzsku budú existovať väzni svedomia a veriaci sa budú trestať pokutami a väzením.3

Jednou z posledných aktivít MILS bolo zvolanie medzinárodného stretnutia s názvom Ilegálne aktivity siekt v Európe. Akcia sa konala v Paríži v dňoch 14. - 15. júna 2001 na francúzskom Ministerstve zahraničných vecí a zúčastnili sa na nej zástupcovia z 24 krajín Európy (Francúzsko, Nemecko, Belgicko, Rakúsko, Slovensko, Česko, Slovinsko a i.). Zástupcovia jednotlivých štátov opísali aktuálnu situáciu v svojej krajine. Príspevky smerovali k možnej spolupráci a pomoci medzi jednotlivými krajinami s problémami vychádzajúcimi zo stretu so skupinami sektárskeho charakteru. Účastníci na záver dvojdňového rokovania schválili návrh, aby sa také stretnutia konali každoročne a vždy v inej krajine.

Po zmene vládnej garnitúry 18. júna 2002 však bola skupina MILS rozpustená. Francúzska vláda napriek tomu neupustila od protisektárskej politiky, len zmenila taktiku. Už 28. novembra 2002 na základe dekrétu č. 2002/1392 založila Medzirezortnú misiu na ostražitosť a boj proti sektárskym úchylkám (MIVILUDES) s trojstupňovou štruktúrou. Prvá sa skladá zo stáleho tímu desiatich ľudí na čele s generálnym tajomníkom so súdnou právomocou. Členovia sú zástupcovia z jednotlivých rezortov. Druhý stupeň (exekutívny výbor) tvoria tiež predstavitelia rezortov (vnútro, spravodlivosť, financie, školstvo, zahraničné veci, sociálne veci) a schádza sa raz za dva mesiace. Posledný stupeň (poradná rada) tvoria zástupcovia rôznych politických strán, predstavitelia rodičovských organizácií a organizácií bojujúcich proti sektárskym úchylkám, ďalej odborníci (psychológovia, sociológovia, historici) a napokon predstavitelia ekonomických a sociálnych rád. Poslaním poradnej rady je predovšetkým pomáhať prezidentovi MIVILUDES, ktorý je prezidentom všetkých troch orgánov.

MIVILUDES teda nebude bojovať proti sektárskym hnutiam samotným, ale len voči sektárskym úchylkám. Nebude to ľahké, keďže vo francúzskej legislatíve stále neexistuje definícia sektárskej organizácie ani sektárskej úchylky. MIVILUDES zorganizoval 5. mája 2003 medzinárodné pracovné stretnutie zainteresovaných predstaviteľov štátnych orgánov, kde predstavil svoju koncepciu a prácu.

Prioritou MIVILUDES je ochrana mladistvých a pomoc obetiam. MIVILUDES neposkytuje svoju pomoc jednotlivcom priamo, ale len sprostredkovane cez jednotlivé rezorty. V januári 2004 vydala prvú správu o svojej činnosti za rok 2003.4 Správa konštatuje, že situácia v oblasti siekt vo Francúzsku sa v posledných desiatich rokoch stabilizovala. Objavili sa však rôzne malopočetné skupiny, ktoré netreba podceňovať. Správa zvlášť zdôrazňuje rozmanité hnutia „liečiteľov", ktoré sa usilujú získať najmä psychicky labilných, alebo ľudí nespokojných s klasickou medicínou. Prezentujú sa ako psychobiológia, psychogenealógia, psychobiogenealógia. Aktívne sú aj skupiny New Age.

Proti tým, ktorí porušia zákon, štát postupuje nekompromisne. Za všetky prípady hodno spomenúť vynesenie rozsudku 15 rokov odňatia slobody proti zakladateľovi hnutia Inštinktoterapia Guy Claude Burgerovi za zneužívanie mladistvých či odsúdenie štyroch členov raeliánskeho hnutia za rovnaký trestný čin. MIVILUDES sa domnieva, že pre tento typ hnutí by sa v oblasti predpisov o porušení zákona mala sprísniť legislatíva. Zmena legislatívy by mala chrániť najmä maloletých. Dnes sa môžu tieto zákony aplikovať až po dosiahnutí dospelosti dieťaťa, s odkladom 5 rokov pre delikty a 20 rokov pre trestné činy. V prípade obetí „v stave psychickej alebo fyzickej slabosti" sa táto lehota neaplikuje, kým nie sú schopní podať sťažnosť.

Ako môžeme sledovať, posledný vývoj vo Francúzsku začína dávať za pravdu kritikom, ktorí upozorňovali na to, že pod rúškom boja proti sektárskym organizáciám sa skrýva boj proti akejkoľvek forme náboženstva a jeho prejavom.5 Pri presadzovaní sekulárneho štátu však nejde o náboženskú neutralitu, ale o slobodomurársky princíp, ktorý je vlastný niektorým vysokým francúzskym štátnym činiteľom.

 

Rakúsko

Rakúska vláda si už v sedemdesiatych rokoch 20. storočia uvedomila, že deštruktívne kulty môžu byť nebezpečné (najmä pre mládež) a zriadila medzirezortnú komisiu. Na základe inšpirácie nemeckým spolkovým snemom, kde sa v septembri 1991 uskutočnil hearing na tému kulty, sa podobný podarilo uskutočniť 27. januára 1993 i v rakúskom parlamente. Na otázky poslancov a verejných činiteľov, ktorí sa zúčastnili na zasadaní, odpovedalo päť odborníkov (dvaja psychiatri, jeden psychológ a zástupcovia z katolíckej a protestantskej cirkvi).

U prítomných to vyvolalo značný ohlas a v dôsledku toho parlamentný výbor pre rodinu sformuloval rezolúciu, ktorú v júli 1994 jednomyseľne prijala Národná rada (prvá komora parlamentu). Rezolúcia vyzvala vládu, aby zriadila medzirezortnú komisiu, vydala brožúru, podporovala vzdelávanie dospelých v tejto oblasti, rovnako aj existujúce svojpomocné skupiny, a preskúmala relevantné zákony.

Dňa 6. novembra 1996 vyšla pod záštitou Ministerstva pre životné prostredie, mládež a rodinu brožúra Sekten - Wissen schützt! (Sekty - poznanie chráni!), ktorá zaznamenala veľký ohlas. Druhé vydanie vyšlo roku 1999 v náklade až 400 000 výtlačkov. Brožúra informuje o metódach, praktikách siekt a krátko charakterizuje 23 najrozšírenejších siekt v Rakúsku. Uverejňuje aj zoznam miest, kde môže záujemca v prípade potreby nájsť odbornú radu alebo pomoc. Postupne boli v jednotlivých krajinských oblastiach založené poradenské centrá pre záležitosti siekt a kultov.

Na základe zákona bol roku 1998 založený Spolkový úrad pre sekty a kulty (Spolkový úrad). Tento úrad je oprávnený zbierať a analyzovať informácie o nebezpečenstvách, ktoré môžu pochádzať zo siekt, kultov alebo podobných organizácií. Poskytuje tiež poradenstvo ľuďom, ktorí majú problémy s nejakou sektou alebo kultom. Úrad spolupracuje s podobne zameranými zahraničnými inštitúciami a podieľa sa na výskumných projektoch. Každoročne vydáva správu o svojej činnosti.6

Do preventívnych aktivít sa zapojilo aj ministerstvo školstva, ktoré iniciovalo založenie skupiny, skladajúcej sa z predstaviteľov cirkví, štátnych zamestnancov rôznych odborov, ako aj príbuzných obetí kultov. Výsledkom ich diskusie bol leták Nebezpečné spoločenstvá (Gemeinschaft kann gefährlich werden),7 ktorý sa rozdával školákom spolu s podporným materiálom pre učiteľov a knihou s príznačným názvom - Svet nie je len čierno-biely.

Po zmene rakúskej vlády vo februári 2000 nenastali podstatné zmeny v jej prístupe k ochrane proti kultom. Hlavnú zodpovednosť za túto problematiku prevzalo nové Spolkové ministerstvo pre sociálnu bezpečnosť a generácie. Roku 2002 prvýkrát zasadala medzirezortná komisia zaoberajúca sa problematikou kultov. Jeho členmi sú len štátni zamestnanci. Doteraz nevydala žiadnu oficiálnu správu. Po rekonštrukcii rakúskej vlády v apríli 2003 prevzala za túto problematiku priamu zodpovednosť ministerka zahraničných vecí.

Z uvedeného by sa zdalo, že v Rakúsku - keďže tu existuje určitá „protisektárska" oficiálna politika - už nemajú s týmto fenoménom väčšie problémy. Nie je to celkom tak, pretože médiá i viaceré súkromné osoby prehrali súdne spory, v ktorých prišli o veľké peniaze, záujem o túto problematiku ustúpil do úzadia. Dôležité je pripomenúť, že najmenej informovaní o danej problematike sú sudcovia a prokurátori, z čoho vyplýva ich tendencia skôr ochraňovať minoritné skupiny, ako ich kritikov. Okrem toho Spolkový úrad, ako aj ďalší zainteresovaní štátni zamestnanci sa musia správať neutrálne, pravdepodobne aj preto, aby sa vyhli kritikám zo strany zahraničných predstaviteľov. Napriek tomu štát zatiaľ stále finančne podporuje súkromné organizácie venujúce sa prevencii pred závislosťou od sektárskych organizácií, ale je tu určité riziko, že v budúcnosti by to tak nemuselo byť.

Ako sme mohli vidieť, na celoeurópskej úrovni i na úrovni jednotlivých členov EÚ existujú určité predstavy, ako riešiť náročnú problematiku sektárskych organizácií. V EÚ sú však aj krajiny, ktoré vôbec nepovažujú za potrebné zaoberať sa týmto fenoménom. Akúkoľvek snahu po regulácii v tejto oblasti považujú za porušovanie ľudských práv a ostro kritizujú tie krajiny, ktoré majú oficiálnu „protisektársku" politiku. Pri iných problémoch, spätých najmä s rozšírením EÚ, sa zdajú tieto menej podstatné, ale je dôležité ich nepodceniť a dospieť pri ich riešení ku konsenzu, ktorý môže prospieť nielen obom stranám, ale i budúcej zjednotenej Európe.

 

Poznámky:

1 Pozri: www.duch.sk/slov/francuzsky.htm

2 Zatiaľ sa tak nestalo.

3 Tlačová správa Scientologickej cirkvi z 10. 8. 2001.

4 http://www.miviludes.gouv.fr

5 Posledné aktivity francúzskej vlády útočia na intímnu oblasť náboženstva a zakazujú nosiť na verejnosti (v školách, v úradoch) moslimskú šatku, židovskú jarmulku alebo kresťanský kríž.

6 V správe za rok 2002 sa uvádza, že úrad vybavil viac ako 1 000 žiadostí týkajúcich sa 20 okruhov (pod niektorými sa skrýva aj viac skupín v závislosti od ich pozadia).

7 Na základe oficiálneho povolenia rakúskych orgánov vydal leták pod týmto názvom Ústav pre vzťahy štátu a cirkví a distribuoval ho poradensko-psychologickým centrám, policajným preventistom, jednotlivcom na prednáškach a i.