Pani Anna, mohli by ste našim čitateľom priblížiť vašu cestu do spomínaných kultov? Čo bolo rozhodujúce vo vašom nasmerovaní?

Človeka v živote postretnú mnohé udalosti, s ktorými sa síce vie vyrovnať, ale môžu na ňom zanechať stopy. Vieme, že s pribúdajúcim vekom sa objavia choroby, starosti o rodinu, pridružujú sa stresy a oslabuje psychika. Tak to bolo aj v mojom prípade. Roku 1995 sa v Trenčíne, kde som bývala, konal kurz Silvovej metódy. Prezentovali ho pod mottom: Chceš si zharmonizovať svoj život, pomôcť sebe aj druhým? Navštív náš kurz! Mala som dobrý úmysel pomôcť sebe i svojej rodine, a tak som sa pre ponúkaný kurz rozhodla. Veľmi ma oslovila myšlienka uzdravovať ľudí prostredníctvom týchto praktík a cvičení.

 

Medzi účastníkmi ste zrejme stretli aj mnohých kresťanov. Mýlim sa?

Na kurze sa zúčastnilo asi dvesto uchádzačov v rozmanitom veku. Samozrejme, stretla som tam i kresťanov, ktorých som poznala z našej farnosti. V priateľskom rozhovore sme málo spomínali Boha, ale domnievam sa, že poväčšine sme v neho verili. Na prednáškach sa však spomínala akási vyššia inteligencia, ktorá bola považovaná za Boha. O kresťanstve sa tam nevravelo.

 

Mali ste nejaké informácie o kultoch pred vstupom do nich? Ak áno, odkiaľ pochádzali?

O Silvovej metóde sa veľa písalo v časopisoch, boli uverejnené svedectvá o vyliečení rakoviny. V meste boli vylepené propagačné plagáty. Vtedy som pracovala s kolegyňou, ktorá kurz už absolvovala a vrelo mi ho odporúčala. Postupne som sa utvrdila v myšlienke, že mi to pomôže, keď sa niečomu dobrému priučím. Silvovu metódu navyše odporúčala aj istá lekárka z trenčianskej nemocnice, veľká silvistka, reikistka a neviem, čo ešte.

 

Silvova metóda je kontrolou a ovládaním mozgovej činnosti. Jej ťažisko je v meditácii. Ako ďaleko ste sa dostali v duchovných cvičeniach?

Spočiatku som bola zo Silvovej metódy nesmierne nadšená. Prednášky sa niesli v duchu vedeckého výkladu o mozgovej činnosti a jeho kapacite. Naučili nás prichádzať do hladiny alfa a v nej i pracovať. Činnosť spočívala v programovaní samého seba, vo vysielaní energie iným, mysľou prenášať druhých ľudí do obrazu, v ňom určovať choroby, výzor, povahové vlastnosti a iné. Cvičenia boli v mojom prípade úspešné asi na 80 percent. Čoraz väčšmi ma však viedli k úvahám, aké vplyvy pri tom cvičení pôsobia. Postupne som si uvedomovala, že sú to praktiky vniknutia do mysle druhého, jeho ovládania a že celá silvovka je postavená na parapsychológii, na pôsobení prostredníctvom zlých duchovných síl a otváraní sa ich vplyvom. Zároveň som bývala veľmi nervózna, psychicky nevyvážená, prežívala som strach a duševné depresie. Pomoc som žiadala u lektorky kurzu, ktorá ma odporučila k psychiatrovi z Bratislavy. Potvrdilo sa mi, že aj odborníci pracujú pomocou týchto metód. Predpísal mi nejaký liek, avšak bez účinku.

 

Táto metóda patrí do širokej škály samospasiteľných metód. Myslím si, že nejde o niečo duchovne indiferentné, ale naopak, o niečo, čo je nebezpečné. Aký je váš terajší pohľad?

Keď na túto skúsenosť hľadím s odstupom času, viem, že žiadna z okultných metód nepomôže skutočnému psychickému vyrovnaniu. Vedú iba do hlbokej priepasti a nešťastia. Preto apelujem na všetkých ľudí, veriacich i neveriacich, a predovšetkým na kresťanov, ktorí sa zapodievajú týmto duchovným marazmom, aby to zanechali. Pokoj a vyrovnanie duše môže dať iba viera v Boha, na ktorého som sa obrátila v ťažkých chvíľach vnútorného nepokoja. On ma prostredníctvom svojho Syna Ježiša Krista zachránil, vlial pokoj do mojej duše. Hlbokým omylom je myslieť si, že sa človek spasí sám - to sú myšlienky od diabla, ktorý odvádza duše od Boha, a to aj spomínanou metódou. Naša spása je v Božom Synovi, ktorý prišiel na tento svet, aby nás zachránil. Táto myšlienka bola mojou záchrannou kotvou.

 

Neskoršie ste zamierili do kurzov šambaly. Prečo? Metóda Josého Silvu nesplnila vaše očakávania?

Metóda J. Silvu ma priviedla do veľkého duševného nepokoja. Hľadala som síce záchranu, ale ešte nie v Bohu. Myslela som na ľudskú záchranu. Vtedy som veľmi dôverovala svojej kolegyni, ktorú som zároveň v duchu obdivovala za jej psychotronické schopnosti. Týkali sa prútkarstva, sebaovládania, hlbokých meditácií spojených s nadprirodzenými zážitkami. O týchto schopnostiach mi často rozprávala. Zverila som sa jej so svojím stavom a ona ma spoločne s mojím kolegom priviedla do kurzu šambaly. Kurz som vnímala veľmi zdržanlivo. Prednáška a niektoré výroky ma usvedčili, že som vnikla do sekty, ktorá Boha i Pána Ježiša síce letmo spomenula, ale Cirkev a duchovných predstavených vrátane pápeža vykresľovali ako brzdu duchovného rastu, ako tých, ktorí manipulujú myslením veriacich. Keďže tento kurz sme z bývalého pracoviska absolvovali štyria, stali sme sa malým spoločenstvom na čele so spomínanou kolegyňou.

Raz mi v rozhovore povedala, že našou úlohou je odvádzať ľudí od Cirkvi, ktorá vraj neplní svoju úlohu. Vnímala som, že duchovné sily, ktoré sa udomácnili na našom pracovisku, na ostatných vplývali zle - najmä na veriacich pracovníkov. Mnohých som na to upozornila, ale neverili mi. Napokon ich počínanie, vnikanie do myslenia iných a ich ovládanie ma presvedčili, že táto cesta a jej praktiky sú diabolské, zakryté klamlivou láskou, ktorú sa usilovali ukazovať. Odísť od nich bolo pre mňa ťažké, nemala som dostatok síl, ale cez modlitby a prosby ma Boh priviedol do spoločenstva kresťanov, ktoré sa za mňa modlilo.

Navštevovala som duchovné cvičenia, čítala kresťanskú literatúru a čo je najhlavnejšie, moja čistá pravá cesta ku Kristovi viedla cez Božie slovo a sviatosť zmierenia. Po celoživotnej spovedi mi Boh dal milosť ako márnotratnej dcére prinavrátiť sa do jeho náručia. Tak som definitívne zabuchla dvere zlu a prijala som Božiu lásku.

 

V našej republike je tento kult pomerne neznámy. Ako by ste v krátkosti opísali svoju skúsenosť s ním?

Áno, je pravda, že tento kult je pomerne neznámy. Keď som hľadala informácie o ňom, žiadne neboli - zväčša sa mi dostali iba kusé ústne odporúčania, akoby všetko malo ostať v tajnosti. Kurz bol založený na čakrových meditáciách, kde sme vstupy do čakier mali roztáčať svojou mysľou, a tak sme mali byť uvedení do stavu harmónie. Meditácia mala pôsobiť upokojujúco, avšak na mňa mala opačný účinok. Mali sme pritom vzývať svojho duchovného učiteľa a tak sa naučiť s ním duchovne žiť. Základom tohto kultu je viera v reinkarnáciu, čo sa prieči kresťanskému učeniu. Vtedy som zistila, že to nie je cesta pre kresťana, ale zlepenec všetkého možného, len nie Božieho.

 

Pri našom prvom stretnutí ste mi povedali, že až tu nastalo vaše pravé duchovné precitnutie, že duch lži bol vo vašom prípade navždy usvedčený...

Na tomto kurze som sa presvedčila, že duch klamstva tu pôsobí veľmi rafinovaným spôsobom.

 

Kde je podľa vás hlavný problém, že i veriaci padnú do osídel okultnej eufórie?

Už v začiatkoch našej demokracie sa na knižnom trhu objavovalo veľa okultnej literatúry. Čitateľovi sa všemožne zdôvodňoval jej vedecký základ. Bola to rozličná psychotronická literatúra, zameraná na ovládanie mysle, telepatické schopnosti, hypnózu a mnohé ďalšie parapsychologické javy. Tieto schopnosti sa dajú cvičením ľahko získať. Človek sa tak stáva výnimočný, cíti v sebe nadprirodzené schopnosti. Ak sa mu začne v ich praktizovaní dariť, je sebavedomejší a ustavične chce napredovať. Tak som to prežívala i ja po absolvovaní kurzov Silvovej metódy, mysliac si, že budem ľuďom pomáhať v životných problémoch a liečiť ich z chorôb.

A kedy je tá vhodná chvíľa na spadnutie do okultnej eufórie? Pre kresťana je hlavným nebezpečenstvom jeho vlažná viera a povrchná znalosť Božieho slova. Pre neveriacich sú to životné problémy rozličného charakteru.

 

Čo by ste odkázali všetkým, ktorí hľadajú v mútnych vodách okultizmu?

Všetkým, ktorí sa zapodievajú okultnými praktikami, odkazujem, aby sa čím skôr spamätali, skončili s duchovným zlom a pretrhli s ním akúkoľvek spojitosť. Boh je spravodlivý. Jeho slovo je živé a prehovára do každej situácie. Je aj nekonečne milosrdný - odpustí a prijme každého späť do svojho náručia, do Božej lásky, ba čo viac, duchovne i odmení za úprimné vyznanie a oľutovanie hriechov.

Kresťan nemôže slúžiť dvom pánom, nie je možné praktizovať okultizmus a hlásiť sa k viere. Preto nech každý zanechá spomínané zlo a vyznáva z celého srdca Boha a nášho Pána, Ježiša Krista. Všemohúci Boh je naša záchrana, on svojou láskou uzdravuje duševne i telesne, on je najväčší a pravý lekár všetkých ľudských sŕdc. Moje posledné slová tohto vyznania preto sú: Život s Bohom je prekrásny, jemu patrí chvála a vďaka za všetko, čo konal a koná vo mne i v mojej rodine.

 

Ďakujem za rozhovor.

 

Šambala

Slovo šambala je sanskritského pôvodu a má niekoľko významov. Podľa učenia budhistickej tantrickej tradície označuje mýtickú ríšu v Tibete situovanú do okolia posvätnej hory Kailas, v ktorej vládne ľudská múdrosť. Ak by sa ľudstvu podarilo do nej duchovne preniknúť, vyriešili by sa mnohé svetové problémy. Pôvod tejto múdrosti je univerzálny, nepatrí výlučne žiadnej kultúre ani náboženstvu.

Šambala je teda kráľovstvo rozumu. Jej prvým správcom bol kráľ Dawa Sangpa. Práve jemu odovzdal Šakjamuni Budha pokročilé tantrické učenie, ktoré sa zachovalo pod názvom kalačakra tantra. Po oboznámení s ním sa údajne mnohí ľudia v kráľovstve rozhodli nastúpiť cestu meditácie a stali sa vyspelými a láskavými.

Znovuobjavenie tejto cesty sa označuje tým istým výrazom - šambala. Podľa jedných jej vyznávačov vedie do reálnej ríše, ktorej centrom je palác Kalapa, ležiaci v blízkosti hory Kailas, ale sú i takí, ktorí veria, že táto ríša prekročila rovinu pozemského bytia, transcendovala a jej obyvatelia nás pozemských pútnikov sledujú, aby v pravej chvíli prišli a zachránili ľudstvo pred skazou. Cesta do tajomnej ríše sa otvára iba pre človeka, ktorý sa necháva viesť šambalou - posvätnou cestou bojovníka. Ten v sebe objaví koreň bdelosti a zdravia, ktorý leží v každom z nás ako obrovský duchovný potenciál. Toto presvedčenie v sebe ukrýva druhý význam tohto slova.

Slovo bojovník je odvodené od tibetského slova pawo (dosl. „ten, ktorý je statočný"). Nemá v sebe štipku agresivity a pocit osobnej slobody sa mu dostáva vďaka trénovaniu jemnosti, odvahy a sebapoznávania. Podľa už zosnulého protagonistu šambaly Trungpa Ringpočeho, japonskí samurajovia, bojovníci Tibetu, rytieri stredovekej Európy a bojovníci domorodých amerických kmeňov sú jednými z mála príkladov tejto univerzálnej tradície múdrosti.

Programové heslo statočnosti je jednoduché nebáť sa samého seba. Iba takíto bojovníci, ktorými sa môžu stať rovnako muži ako ženy, zachránia svet, pričom vytvoria osvietenú spoločnosť. Podľa šambaly takúto duchovnú vyspelosť dosiahnu prostredníctvom meditačných cvičení synchronizujúcich myseľ a telo. Pomocou nich sa človek naučí pracovať s duchovnými energiami, ktoré pôsobia okolo neho. Podobne ako v joge, aj tu sa kladie veľký dôraz na dýchanie. Meditačnými cvičeniami odbúravame strach, čím v sebe pestujeme nebojácnosť spočívajúcu v jednoduchom postoji „ísť za strach", prekročiť ho. Vyzbrojený duchovnou silou potom takýto bojovník preniká do mýtickej ríše a zároveň nachádza posvätný rozmer v každodennom živote.

Významným propagátorom šambaly na Západe bol Chogyam Trungpa. Roku 1970 prišiel do USA, kde intenzívne vyučoval. Popritom hodne cestoval a založil viac ako sto meditačných centier v USA, Kanade a v Európe. Medzinárodná organizácia Vajradhatu (v súčasnosti nesie názov Šambala), ktorú roku 1973 založil, doteraz koordinuje činnosť ostatných centier. Trungpa založil aj známu univerzitu Naropa Institut (v meste Boulder, USA), kde sa kombinujú kontemplatívne štúdiá so západným humanistickým vzdelávaním. Zaujímavosťou je, že princípy šambaly sa uplatňujú i vo východných disciplínach, ako je ikebana (aranžovanie kvetov) a kjudo (lukostreľba).

 

Silvova metóda

Základom učenia, ktorého autorom je José Silva, je poznatok, že v našom mozgu pulzuje elektrická energia. V bdelom stave vysiela mozog približne 20 elektrických impulzov za sekundu, nachádza sa v tzv. hladine beta. Keď frekvencia impulzov klesne na 7 až 14 kmitov za sekundu, mozog pracuje v hladine alfa. V tejto hladine sa prebúdzame a zaspávame. Cieľom frekventantov Silvovej metódy (SM) je naučiť sa samovoľne vchádzať do hladiny alfa, v ktorej vraj náš mozog pracuje výkonnejšie než v hladine beta. Je to údajne spôsobené tým, že oproti bdelému stavu, keď používame takmer výhradne ľavú mozgovú hemisféru, v hladine alfa zapájame do činnosti aj pravú polovicu, čím sa výkon nášho mozgu zvyšuje (ľavá polovica hemisféry sa spája s logickým myslením a skúsenosťami získanými prostredníctvom zmyslov, pravá sa zameriava na intuíciu, obrazotvornosť a predstavivosť).

O José Silvovi je známe, že sa považuje za člena Rímskokatolíckej cirkvi, a práve táto skutočnosť pomýlila už mnohých kresťanov natoľko, že si dali prostredníctvom SM „nainštalovať" do svojho života duchovného sprievodcu. Ten sa prostredníctvom meditácie a okultnej vizualizácie stáva ich najvnútornejším spoločníkom, ktorý ich môže sprevádzať celým životom. Vizualizáciou možno vnímať duchovných sprievodcov, akými sú napríklad dramatik William Shakespear, kráľ Henrich VIII., umelci Marylin Monroe, Elvis Presley, americkí prezidenti Thomas Jefferson či George Washington. Vyvolávanie duchovného sprievodcu je však praktický špiritizmus. Uvedené osoby a mnohé ďalšie, ktoré SM využíva, sú len krycím manévrom na vstup nečistých bytostí. Tie zoberú na seba akúkoľvek podobu, vykonajú, ak treba, nejaký zázrak uzdravenia, len aby nás zaujali a presvedčili o svojej pomoci a o svojom dobrom úmysle s nami.

Kresťanská autorka Johana Michaelsonová píše vo svojom diele The Beautiful Side of Evil o svojej osobnej skúsenosti so SM. Učiteľ a duchovný vodca, ktorého si vizualizovala, bol Ježiš, avšak v tejto vnútornej vízii v ňom rozpoznala falošného Ježiša, jeho duchovný plagiát, ktorý sa javil ako milujúci a súcitiaci, vzápätí však ukázal svoju pravú tvár. Johana vo vizualizovanom Ježišovi rozpoznala ducha - démona, ktorý ju chcel dostať do závislosti. Duchovné osídla včas rozpoznala a nedala sa zviesť z pravej cesty.

Analógia tejto skúsenosti a toho, čo nám predkladá Božie slovo, je zjavná. Apoštol Pavol varuje i nás kresťanov 21. storočia slovami: „Bojím sa však, aby sa vaše zmýšľanie neodvrátilo od úprimnosti a čistoty voči Kristovi tak, ako zviedol had Evu svojou prefíkanosťou. Lebo keď k vám niekto príde a zvestuje vám iného Krista, než sme vám my hlásali, alebo keď prijímate iného ducha a iné evanjelium, než aké ste dostali, vy to pekne znášate" (2 Kor 11, 3-4).