Európska únia sa prostredníctvom svojich najvyšších inštitúcií, ako sú Európsky parlament (EP) a Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZRE), zaoberá aj problematikou siekt a nových náboženských hnutí. Už roku 1992 PZRE vydalo odporúčanie č. 1178 Sekty a nové náboženské hnutia, v ktorom vyzýva členské štáty Rady Európy, aby prijali okrem iných i tieto opatrenia: zabezpečiť informovanie širokej verejnosti o aktivitách siekt, ako aj nových náboženských hnutí; využívať existujúcu legislatívu týkajúcu sa ochrany detí (tam, kde nie je, treba iniciovať jej vznik): tie deti, ktoré žijú v sektách, musia byť informované o svojom práve kedykoľvek z nich odísť; zabezpečiť, aby členovia a zamestnanci siekt mali garantované sociálne zabezpečenie, čo sa týka i tých, ktorí sa rozhodli z nich odísť.

V súvislosti so známou tragédiou v skupine Rád Chrámu Slnka2 a na základe uvedeného odporučenia sa EP 29. 2. 1996 rozhodol prijať Rezolúciu o sektách v Európe.3 Okrem iného v nej členské štáty vyzýva, aby neudeľovali štatút náboženskej spoločnosti automaticky. V prípade sektárskych organizácii, ktoré sa podieľajú na ilegálnych a kriminálnych aktivitách, treba zvážiť jeho zrušenie, lebo im prepožičiava daňové zvýhodnenia a určitú právnu ochranu. Ďalej EP vyzýva k najvyššej miere ostražitosti, aby sa zabránilo podpore ilegálnych sektárskych organizácií zo strany spoločnosti.

O vážnosti problematiky svedčí i fakt, že sa jej v EP opäť venovali hneď nasledujúci rok. Výbor pre občianske slobody a vnútorné záležitosti EP sprístupnil 22. 12. 1997 text Rezolúcie o kultoch v Európskej únii. Pôvodne mal byť tento text schválený počas zasadania EP 12. - 16. 1. 1998. Bol však odmietnutý, pretože antikultovému hnutiu sa zdal byť príliš slabý a aktivisti za náboženskú slobodu tvrdili, že touto problematikou sa EP nemá zaoberať. Text sa preto vrátil komisii na dopracovanie a ďalší jeho osud nie je známy. Hoci text rezolúcie EP zatiaľ neschválil, pokúsim sa priblížiť jej podstatné odporúčania:

Európsky parlament v tomto závažnom dokumente vyzýva členské štáty a európske inštitúcie, aby zasiahli len pri problematických aktivitách kultov v spojení s ich špecifickými aktivitami, a to vtedy, keď majú vplyv na fyzickú a mentálnu integritu alebo sociálne či finančné postavenie. A takisto vtedy, keď sa také správanie vyskytne aj v iných typoch organizácií (náboženských či nenáboženských).

EP ďalej vyzýva použiť tresty pre členov kultov len vo vzťahu k ich ilegálnym individuálnym aktivitám, avšak veľký dôraz kladie na prevenciu, tzn. predovšetkým na poskytnutie prístupu k objektívnym informáciám, vzdelaniu a poradenským službám najmä pre mladých ľudí, rodiny, a tak umožniť jednotlivcovi slobodne si zvoliť zdroj informácie. Takisto treba sprístupniť podporné štruktúry pre tých, ktorí si želajú opustiť kulty, ako aj ich rodinám.

V rezolúcii sa členské štáty EÚ vyzývajú, aby používali legálne prostriedky a zistili, či existujú dostatočné legislatívne ustanovenia, najmä vo vzťahu k zákonu o asociáciách a obchodné, daňové, sociálne či trestné zákony, ktoré majú verejnosť chrániť pred nezákonnými aktivitami a zaistiť, aby maloletí, ktorých rodičia sú členmi kultu, neboli zbavení vzdelania a sociálneho zabezpečenia.

Členské štáty by takisto mali zistiť, či zákazníci potrebujú ochranu pred zneužitím v spojitosti s komerčnými službami, ktoré kulty môžu ponúknuť na trhu psychologických služieb, a urgentne zaplniť medzery v legislatíve. EP žiada členské štáty EÚ aj o to, aby poskytli pomoc štátom strednej a východnej Európy prostredníctvom programov PHARE a TACIS, aby si mohli založiť inštitúcie poskytujúce informácie a poradenstvo, ktoré sa týka problematiky kultov a nových náboženských hnutí (NNH). Mimovládne organizácie by zase podľa EP mali podporiť také informačné a poradenské aktivity, ktoré by každému záujemcovi umožnili voľný vstup do náboženského kultu či NNH, alebo výstup z neho.

 

Výzvy a odporúčania PZRE

Posledné aktivity PZRE týkajúce sa siekt a NNH vyústili 22. 6. 1999 do prijatia odporúčania č. 1412 (z r. 1999) O ilegálnych aktivitách siekt.4 PZRE v ňom vlády členských štátov EÚ vyzýva: zriadiť alebo podporovať nezávislé národné alebo regionálne informačné strediská o skupinách náboženskej, ezoterickej alebo spirituálnej povahy; začleniť informácie o vývoji a filozofii významných myšlienkových a náboženských učení do školských osnov; aplikovať všedné procedúry trestného a občianskeho práva proti ilegálnym praktikám vykonávaným v mene skupín náboženskej, ezoterickej alebo spirituálnej povahy; zabezpečiť, aby sa prísne aplikoval zákon o povinnom zápise detí do škôl a aby príslušné orgány zasiahli pri jeho nedodržaní.

Tam, kde je to potrebné, treba tiež podporovať zriadenie mimovládnych organizácií pre obete alebo rodiny obetí náboženských, ezoterických alebo spirituálnych skupín, najmä v krajinách východnej a strednej Európy. Zároveň však treba podporiť prístup k náboženským skupinám vedúcim k porozumeniu, tolerancii a riešeniu konfliktov a vykonať rozhodné kroky proti akejkoľvek činnosti, ktorá diskriminuje alebo marginalizuje náboženské alebo spirituálne menšinové skupiny.

Výboru ministrov PZRE odporúča: tam, kde je to potrebné, zabezpečiť zvláštnu podporu zriadením informačných stredísk o skupinách náboženskej, ezoterickej alebo spirituálnej povahy v krajinách strednej a východnej Európy vo svojich programoch pomoci týmto krajinám a zriadiť európske observatórium o skupinách náboženskej, ezoterickej alebo spirituálnej povahy, aby sa uľahčila výmena informácií medzi jednotlivými národnými strediskami.

Na toto odporúčanie reagoval výbor ministrov odpoveďou z 21. septembra 2001. V stanovisku sa okrem iného uvádza:5

Výbor bezvýhradne súhlasí s PZRE v tom, že je podstatné zaistiť, aby aktivity týchto skupín (náboženskej, ezoterickej alebo spirituálnej povahy) boli v súlade s princípmi našich demokratických spoločností. Výbor ďalej zdôraznil, že jednotlivé vlády sú povinné v zaobchádzaní s takýmito skupinami dodržiavať všetky opatrenia Európskej konvencie o ľudských právach a využívať ďalšie významné nástroje na ochranu dôstojnosti vlastnej všetkým ľuďom a ich rovnakých a neodňateľných práv. Z toho okrem iného vyplýva povinnosť rešpektovať princípy náboženskej slobody a nediskriminovania.

Výbor si uvedomuje, že hlavným cieľom tohto odporúčania je chrániť ľudskú dôstojnosť a najzraniteľnejších ľudí, najmä deti osôb patriacich do skupín náboženskej, ezoterickej alebo spirituálnej povahy, a v rámci tohto odporúčania prikladá veľký význam poskytovaniu informácií o takýchto skupinách verejnosti. V tejto súvislosti vyjadruje všeobecný súhlas s myšlienkami a výzvou vládam členských štátov.

Výbor ďalej berie na vedomie, že niekoľko členských štátov v reakcii na odporúčanie už zriadilo nezávislé informačné centrá alebo sú v štádiu ich zriaďovania. Pokiaľ ide o odporúčanie výboru zriadiť európske observatórium o skupinách náboženskej, ezoterickej alebo spirituálnej povahy, aby sa národným centrám uľahčila výmena informácií, Výbor si uvedomuje, že z hľadiska svojich zdrojov nie je schopný pristúpiť na tento návrh. Na zabezpečenie spoľahlivosti a objektívnosti zhromažďovaných a vymieňaných informácií by totiž takáto inštitúcia vyžadovala značné ľudské a finančné zdroje. Výbor ministrov však nevylučuje možnosť, že by Rada Európy mohla v prípade dostupných rozpočtových zdrojov zohrať pomocnú úlohu pri podpore vytvárania siete a výmeny informácií medzi jestvujúcimi národnými informačnými centrami. Podobne je to s pomocou krajinám strednej a východnej Európy.

Pre úplnosť treba ešte spomenúť ostatnú aktivitu EP, ktorý 15. januára 2003 schválil rezolúciu o situácii v oblasti základných práv v EÚ. V kapitole s názvom Slobody (sloboda myslenia, svedomia a náboženstva) sa vo viacerých bodoch dotýka aj problematiky náboženstva a siekt:

V bode č. 46 vyzýva členské štáty a EÚ, aby zaručili náboženský pluralizmus a rovnaký prístup ku všetkým náboženstvám a zabezpečili rovnakú akceptáciu náboženských a sekulárnych názorov. V bode č. 47 odporúča členským štátom bojovať proti nezákonným aktivitám tzv. siekt, ktoré ohrozujú fyzickú i psychickú integritu jednotlivcov, a tak podporovať právny poriadok a aplikovať zvyčajné postupy trestného a občianskeho práva v súlade s názormi vyjadrenými PZRE. V bode č. 48 sa domnieva, že za základnú slobodu by sa mala považovať sloboda nebyť viac stúpencom náboženstva a ideológie, alebo opustiť príslušné spoločenstvo. Ak je to potrebné, malo by sa toto právo vlády i aktívne chrániť.6

Hoci k tejto problematike už bolo prijatých viacero rezolúcií a deklarácií, musíme, žiaľ, konštatovať, že tam, kde sa nevedia rozhýbať veľké inštitúcie, štáty aj napriek výzvam volajúcim po účinnom postupe proti sektárskym organizáciám, a nie sú schopné nájsť prostriedky na osvetu, prichádza k slovu druhá strana, intenzívne lobujúca najmä v krajinách bývalého sovietskeho bloku. Výsledky sa dostavili čoskoro. Schovávajúc sa za združenia na ochranu ľudských práv, prípadne bojujúc proti drogovej závislosti, ponúkajú sektárske organizácie svoj program na schválenie dokonca aj predstaviteľom PZRE.

Dňa 30. januára 2003 sa podarilo poslancovi Azerbajdžanu v PZRE presvedčiť svojich 23 kolegov (boli medzi nimi aj dvaja slovenskí zástupcovia7), aby podpísali deklaráciu propagujúcu protidrogový program Narconon8. Dokument zaväzuje len tých, ktorí ho podpísali, a čoskoro bol neutralizovaný deklaráciou z 2. apríla 2003, ktorú podpísalo 24 poslancov PZRE. Táto deklarácia kritizuje Narconon a hovorí, že v konečnom dôsledku nahradí drogovú závislosť závislosťou od scientológie.9 Môžeme povedať, že boj o to, kto má pravdu (sektárske organizácie, alebo ich kritici), sa presunul z konferencií, časopisov a elektronických médií do parlamentných kuloárov. Teraz si v krátkosti priblížime, ako sa s nimi vyrovnali parlamenty Belgicka, Francúzska a Rakúska.

 

Belgicko

Podobne ako v iných krajinách aj tu sa vážnou situáciou súvisiacou so sektárskymi organizáciami štát začal zaoberať až potom, keď sa stala známa katastrofa s medzinárodnými dôsledkami, súvisiacimi so skupinou Rád Chrámu Slnka. Ako vieme, na viacerých miestach sveta (Francúzsko, Kanada, Švajčiarsko) v rokoch 1994 a 1995 tragicky zahynulo 74 ľudí. Pretože jedným z vodcov skupiny bol aj belgický občan, Dr. Luc Jouret, rozhodli sa predstavitelia belgickej štátnej moci, že musia ochrániť svojich občanov pred nebezpečenstvom spojeným s podobnými radikálnymi náboženskými skupinami. Už roku 1996 vznikla Parlamentná vyšetrovacia komisia, ktorej cieľom bolo preskúmať sektárske organizácie a NNH v Belgicku. Dňa 28. 4. 1997 vydala správu, ktorú následne schválil parlament, avšak neakceptoval jej doplnok, tvoriaci zoznam 189 sektárskych organizácií. Okrem iného sa v nej navrhovalo: zaviesť dohľad nad statusom neziskových asociácií, zaviesť do zákonodarstva nové trestné činy, ako sú zneužívanie ľudí vo vypätých situáciách a aktívna provokácia na spáchanie samovraždy.

Na základe tejto správy bolo zákonom z 2. júna 1998 zriadené Informačné a poradenské centrum zaoberajúce sa škodlivými sektárskymi organizáciami10 (Centrum, CIAOSN). Centrum má 12 aktívnych členov a 12 náhradníkov, ktorí pochádzajú z akademických, politických, právnych a im príbuzných kruhov. Navrhuje ich vláda a schvaľuje parlament. Spolu s Centrom vznikla aj Administratívna agentúra na koordináciu boja proti škodlivým sektárskym organizáciám (Agentúra, CACLCOSN). Centrum má najmä výskumný, zatiaľ čo agentúra skôr operatívny charakter. Centrum je napojené na ministerstvo spravodlivosti.

Centrum nebojuje proti fenoménu siekt, ale ho skúma, analyzuje, a tak si vytvára vlastný objektívny a kritický názor. Nemá právomoc zasahovať vo sfére verejného poriadku, má však právo oboznamovať politické orgány so svojimi zisteniami, ktoré sa týkajú problému sektárskych odchýlok. Je nezávislé tak, ako mu to vyplýva zo zákona, čo je aj najlepšou zárukou jeho objektivity. Hlavnými úlohami sú: štúdovať fenomén škodlivých sektárskych organizácií a ich medzinárodné spojenia; prevádzkovať dokumentačné centrum prístupné pre verejnosť; poskytovať konzultácie (z vlastnej iniciatívy alebo na požiadanie) pre štátne orgány; zabezpečiť prístup verejnosti k Centru a jeho materiálom a informovať všetkých, ktorí o to prejavia záujem, o otázke ich práv a o spôsoboch ich uplatňovania. Centrum má aj určité obmedzenia. Nie je oprávnené poskytovať psychologické poradenstvo (môže jednotlivcov odkázať na špecializované služby), nemôže nikoho zažalovať, podať podnet na súd alebo vystaviť NNH certifikát o dobrom správaní.

Centrum vybudovalo vlastnú knižnicu obsahujúcu špecializované diela a periodiká, vrátane počítačového a audiovizuálneho vybavenia. Knižnica bola zriadená s cieľom vytvoriť referenčné centrum pre výskumných pracovníkov a odborníkov, ktorí vzdelávajú pedagógov, budúcich učiteľov a tým aj verejnosť ako celok. Knižnica i dokumentácia sú priamo dostupné verejnosti, aby si ľudia mohli vytvárať kritické názory založené na širokom spektre relevantných údajov. Centrum publikovalo aj letáky poskytujúce objektívne informácie o NNH, ako aj o problémoch, ktoré sa môžu vzťahovať na niektoré z týchto skupín.

Aby bolo Centrum čo najobjektívnejšie, jeho pracovníci sa usilujú vybudovať kontaktnú sieť so všetkými zúčastnenými stranami. Kontakty zahŕňajú širokú verejnosť vrátane rodičov alebo priateľov členov NNH, oficiálnych predstaviteľov pôsobiacich v Belgicku či v zahraničí, Administratívnu koordinačnú agentúru, vysokoškolskú inteligenciu (reprezentujúcu rozmanité prístupy), oficiálne centrá podobného zamerania v zahraničí, predmetné NNH, skupiny sledujúce činnosť NNH, skupiny zaoberajúce sa ľudskými právami a médiá. Centrum berie do úvahy všetky názory a je presvedčené, že žiaden z nich neobsahuje úplnú pravdu.

Ako môžeme vidieť, belgický model je zaujímavý a originálny. Belgicko sa netvári, že sektárske organizácie nie sú problém, ale ani neorganizuje proti nim radikálny boj. Nezastáva ani názor, že všetko nové a nezvyčajné v oblasti náboženstva je nebezpečné a škodlivé. Účelom ich politiky je poskytovať dostatok informácií verejnosti a umožniť jej urobiť si vlastný kritický úsudok o rozličných škodlivých sektárskych organizáciách.

 

Poznámky

1 Podrobnejšie pozri: Lojda, M. (Ed.): Európa a nové náboženské hnutia. Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, Bratislava 2003

2 Pozri Lojda, M.: Tragické čaro apokalypsy, Rozmer 2/2000, s. 6-9

3 Podľa www.duch.sk/slov/rezolucie.htm

4 Tamže

5 Tamže

6 http://europa.eu.int/eur-lex/pri/en/oj/dat/2004/ce038/ce03820040212en02470262.pdf

7 http://assembly.coe.int/Documents/WorkingDocs/Doc03/_ftn1

8 V deklarácii č. 342 sa uvádza, že Narconon zachraňuje drogovo závislých pomocou Rehabilitačnej techniky Rona Hubbarda.

9 Pozri F. Koch: Európska lobby. In: L´Express, 26. 6. 2003

10 Všetkými skupinami, ktoré majú filozofické alebo náboženské poslanie, alebo to o sebe tvrdia, a ktoré sa svojou štruktúrou alebo praxou angažujú v škodlivých, ilegálnych aktivitách, poškodzujú jednotlivcov či spoločnosť alebo znevažujú ľudskú dôstojnosť. Škodlivý charakter sektárskych organizácií sa preveruje na základe princípov obsiahnutých v ústave, zákonoch, nariadeniach, smerniciach a medzinárodných dohodách o ochrane ľudských práv ratifikovaných Belgickom. Pozri Denaux, A.: Belgické úrady a nové náboženské hnutia In: Lojda, M. (Ed.): Európa a nové náboženské hnutia. Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, Bratislava 2003