Rudolf Steiner (1861 - 1925) vytvoril nový filozofický smer - antropozofiu, ktorú sám nazýval „duchovnou vedou". Mala byť cestou poznania, ktorá vyvedie „duchovný obsah človeka k duchovnu vesmíru" a ktorá sa na rozdiel od prírodných vied mala zaoberať tým, čo nemožno vnímať zmyslami. Antropozofia je však väčšmi náboženstvom než filozofiou či dokonca vedou. Z nej Steiner odvodil nové princípy pre azda všetky stránky života spoločnosti. Navrhoval politicko-hospodárske reformy a chcel zasahovať aj do matematických a prírodných vied. V týchto oblastiach príliš neuspel, ale podarilo sa mu ovplyvniť aspoň výtvarné a dramatické umenie. Najväčší úspech mal so založením troch nových praktických smerov, a to v poľnohospodárstve, medicíne a školstve. Založil nový typ škôl - tzv. waldorfské školy (WŠ).

Prvú WŠ založil Steiner pre robotnícke deti v tabakovej firme Emila Moltsa Waldorf-Astoria v Stuttgarte roku 1919. Založenie školy pokladal za významný akt svetových dejín v „piatej postatlantskej vývojovej epoche".

Steiner sa tu dovoláva karmy a podpory vyšších duchovných mocností. Hovorí jasne, že to nebude vedecké poznanie, ktoré by do duší žiakov vštepovala WŠ: „Ako viete, dnes sa učiteľ, ktorý má v budúcnosti spoluvytvárať človeka, uvádza do názorov a spôsobu uvažovania súčasnej vedy... Ale (...) nebude možné, aby to, čo pochádza zo súčasného vedeckého a duchovného myslenia, s úžitkom prechádzalo do vychovávateľského a vyučovacieho umenia... Tu musí do vývoja ľudstva zasiahnuť nový duch, práve duch, ktorého hľadáme našou duchovnou vedou..." (R. Steiner, 1996, s. 182 - 183).

Zo svojej antropozofie a nadzmyslovou cestou získaných „poznatkov" Steiner odvodil množstvo špecifických pedagogických zásad, ktorými sa WŠ líši od tradičnej školy. Svoje pedagogické zásady predniesol najmenej v 200 prednáškach, ktoré v troch zväzkoch nazvaných Erziehungkunst vydal v Dornachu.

Steiner vychádzal z predstavy o vývoji dieťaťa v sedemročných etapách. Vyučovanie základných predmetov prebieha v blokoch, tzv. epochách, v ktorých sa určitý predmet niekoľko týždňov preberá vždy z iného hľadiska; čítať sa deti učia až po dosiahnutí siedmeho roka; typická je absencia učebníc a obmedzené používanie audiovizuálnych pomôcok; žiaci sa neklasifikujú známkami a neprepadávajú; značná pozornosť sa venuje praktickej, manuálnej výchove, zvýraznená je umelecká výchova, pestuje sa eurytmia; po celý čas základnej školskej dochádzky žiaka sprevádza jeden učiteľ, ktorý sa mu individuálne venuje s prihliadnutím na jeho temperament; tesnejší je kontakt s rodičmi.

Tento nový typ základnej školy spočiatku nemal veľký úspech a pomaly sa rozvíjal len v krajinách strednej Európy, v Nemecku, Rakúsku a vo Švajčiarsku. Ešte roku 1955 bolo na celom svete len asi 40 WŠ. Až v posledných zhruba tridsiatich rokoch sa ich stav prudko rozšíril. Roku 1990 dosahoval počet WŠ takmer 500, v súčasnosti je ich 845 v 52 krajinách sveta. Príčinou takého rýchleho rozvoja, podľa môjho názoru, nie sú hrubé nedostatky štátnych škôl - veď ich absolventi vytvorili súčasnú úspešnú a čoraz rýchlejšie sa rozvíjajúcu civilizáciu -, ale príčinu treba hľadať v novej, postmodernej filozofii s jej relativizmom, antiscientizmom a príklonom k tzv. duchovným hodnotám.

Okrem základného školstva sa princípy WŠ uplatňujú aj v materských školách, ktorých je vo svetovom meradle ešte viac než základných WŠ. V ostatných rokoch sa zástancovia tohto pedagogického smeru usilujú ovplyvňovať vývoj dieťaťa i v prvých troch rokoch jeho života, teda v najcitlivejšom období vývoja nervovej sústavy a imprintingu, ktorý určuje smer celého ďalšieho rozvoja jednotlivca. V Sacramente (USA) roku 1998 prebehla medzinárodná konferencia stúpencov WŠ, aby prediskutovali možnosti, ako ovplyvniť rodičov i deti v tomto období.

V Českej republike sa situácia vyvíjala analogicky. Do roku 1990 tu waldorfské školstvo nebolo známe. Prvých šesť škôl z dnešných siedmich vzniklo v rozpätí rokov 1990 - 1992. Popri nich v ČR existuje šesť waldorfských materských škôl, roku 2003 bola zriadená Stredná odborná škola waldorfská so vzdelávacím programom Waldorfské lýceum a pripravujú sa ďalšie školy.

Roku 2002 bolo ukončené šesťročné pokusné overovanie WŠ a v súčasnosti - v súvislosti s prípravou nového školského zákona - prebiehajú diskusie o ďalšom osude WŠ. Podľa návrhu ministerstva školstva, mládeže a telovýchovy by mali byť zaradené do tzv. rámcového vzdelávacieho programu, s čím však zástancovia WŠ nesúhlasia a žiadajú schválenie WŠ ako úplne samostatného typu školstva. Nielenže vyvolali rozsiahlu verejnú diskusiu, ale petíciami i nátlakovou spamovou, e-mailovou akciou sa obrátili na ministerstvo, dokonca sa vyhrážali, že problém predložia Európskemu parlamentu. Pod týmto tlakom ministerstvo čiastočne zmenilo stanoviská, umožnilo, aby existujúce WŠ vyučovali v dočasnom režime a zriadilo špeciálnu odbornú komisiu, ktorá teraz skúma program Českého združenia pre waldorfskú pedagogiku. Do záverečného verdiktu sa však ďalšie WŠ nesmú zriaďovať.

Ani waldorfská pedagogika nie je bez problémov; od samého začiatku narážala na odpor. V západnej Európe sa dostala do centra kritiky aj v polovici 80. rokov a opäť v súčasnosti. Námietky sa predkladajú v Holandsku a v Belgicku vzhľadom na rasistické prvky v Steinerovej filozofii, v USA sa nedávno ozvali protesty v súvislosti s prenikaním waldorfskej pedagogiky do štátnych škôl. WŠ sa totiž v USA považujú za školy náboženského charakteru a prijatie ich osnov do štátnych škôl je v rozpore so zákonmi USA o odluke cirkvi a štátu, resp. s prvým dodatkom k americkej ústave. Proti WŠ vystupuje v USA predovšetkým významná organizácia PLANS (People for Legal and Non-Sectarian Schools - pozri www. waldorfcritics.org), v Nemecku združenie IzAK (Initiative zur Anthroposophiekritik), ateistický časopis MIZ (Materialien und Informationen zu Zeit) a nakladateľstvá Alibri, kde vyšli dve významné kritické publikácie bratov G. a M. Grandtovcov Schwarzbuch Anthroposophie a Waldorf Connection.

Centrom kritiky WŠ zostáva predovšetkým Steinerova antropozofia, ktorá je východiskom jeho pedagogiky. V tomto článku sa však podrobnou analýzou antropozofie a z nej odvodených odborov a ani jeho kurióznou interpretáciou kresťanstva nebudem zaoberať, pretože to všetko bolo predmetom už spomenutého príspevku Dr. E. Orbanovej. Chcem len uviesť, ako sa dnes hodnotí Steinerovo učenie.

Steinerove predstavy nezodpovedajú realite a sú v rozpore s bezpečne overenými vedeckými poznatkami. Jeho „duchovná veda" - antropozofia, samozrejme, žiadnou vedou nie je. Veda a jej metódy sú schopné zapodievať sa len materiálnym svetom. Duchovné javy nemožno testovať ani falzifikovať. Dnes vieme, že meditáciou, intuíciou, resp. jasnozrivosťou nemožno dospieť (okrem náhody) k objektívnemu poznaniu. Steinerova metóda duchovného, nadzmyslového poznávania je preto neschodná. Chybné a priam absurdné sú Steinerove názory na evolúciu, antropogenézu, fyziku, biológiu, poľnohospodárstvo i medicínu. Všetky Steinerove názory sú len produktom fantázie, podľa niektorých autorov ide o prejavy vysoko chorobnej, schizoidnej, patologickej osobnosti.

 

Kritické výhrady k waldorfskému školstvu:

 

1. Vývojové etapy človeka

Podľa Steinera možno vývoj dieťaťa rozdeliť na sedemročné etapy: V prvých siedmich rokoch sa rozvíja len fyzické telo a v dieťati sa prejavuje reinkarnovaný duch, ktorý zostúpil z duchovného sveta do pozemského tela. S výmenou chrupu okolo siedmeho roka sa dieťa mení na pozemskú bytosť a svoju samostatnú činnosť začína éterické telo dieťaťa. Až po štrnástom roku sa uplatňuje jeho astrálne telo, teda duša, a rozvíja sa racionalita. Toto delenie je základným vodidlom pre spôsob výučby vo WŠ a vyplýva z neho, že v prvom období sa dieťa rozvíja len napodobovaním, v druhom citovo a až po štrnástom roku ho možno viesť ku kritickému mysleniu a k logike.

To je však zásadný a hrubý omyl. Predovšetkým delenie na fyzické, éterické a astrálne telo nemá žiadnu podporu v modernej anatómii, vo fyziológii alebo v psychológii. Fyzické i psychické vlastnosti a schopnosti sa vyvíjajú súčasne, a to natrvalo, s určitou retardáciou súvisiacou so začiatkom školskej dochádzky a s akceleráciou v čase puberty. Začiatok prerezávania zubov nie je žiadnou hranicou vo fyzickom alebo v duševnom vývoji dieťaťa. Preto nie je najmenší dôvod odmietať terajšiu výchovu k racionalite a logike. Prekonaný je i Steinerov názor, že učiteľ by mal dieťa vychovávať podľa jeho hippokratovského typu (cholerik, flegmatik, melancholik a sangvinik).

 

2. Karma a reinkarnácia

Predstava o karme a reinkarnácii nebola nikdy potvrdená a odporuje všeobecným zákonom biológie a evolúcie. Nepatrí ani ku kresťanskému názoru. Ide o typický prvok východných náboženstiev.

Steiner zaradil túto predstavu do svojej pedagogiky a odvodil z nej, že v prvých siedmich rokoch je úlohou učiteľa vybavovať u dieťaťa to, čo si zo svojej karmy prinieslo do novej reinkarnácie. Opäť ide o celkom neprijateľný názor, lebo do života si novorodenec neprináša karmu, ale genetické vlohy, ktoré dieťaťu umožňujú práve v prvých rokoch života prijímať mimoriadne množstvo nových vnemov z prostredia, ako aj od svojich rodičov a učiteľov. Práve tieto rané vnemy, ktoré sa hlboko vštepujú, nie však karmické spomienky, sú pre ďalší vývoj dieťaťa rozhodujúce.

 

3. Prítomnosť antropozofie vo WŠ

Zástancovia WŠ tvrdia, že Steinerova filozofia sa v školách nevyučuje ani nepropaguje. Skutočnosť je však iná. Duchom antropozofie je preniknutá výučba takmer v každom predmete. Podľa Steinera má byť cieľom WŠ vychovávať dorast pre antropozofické myšlienky. Dokazujú to napríklad tieto jeho citáty: „Waldorfská škola musí byť postavená na širokej základni a stať sa pilierom pre celé antropozofické hnutie."; „...vy, ktorí pracujete vo waldorfských školách, musíte pomáhať a podporiť celé hnutie" (R. Steiner, 1922, s. 59). Rovnakú požiadavku majú i súčasní predstavitelia WŠ: „Waldorfskí učitelia musia byť v prvom rade antropozofmi a až potom učiteľmi" (G. Childs, 1991, s. 166).

Kritici WŠ uvádzajú množstvo dokladov o tom, že deťom sa predkladajú údaje, ktoré sú v rozpore so skutočnosťou a zodpovedajú Steinerovej filozofii. Uvediem len niekoľko príkladov, ktoré zbierajú rodičia zo školských zošitov, keďže učebnice, ktoré by poskytli presný obraz o charaktere WŠ, neexistujú: Deti sa ponechávali v omyle, že Slnko sa krúti okolo Zeme. V 8. triede sa deti učili, aké vzťahy majú planéty k jednotlivým dňom v týždni, ku ktorému kovu, rastline a stromu sa viažu. Namiesto astronomickej ekliptiky im vykladali astrologický zverokruh. Opis živočíšnej ríše sa začína sépiou, pretože tá je údajne najpodobnejšia človeku. Atómové modely sa odmietajú. Deti sa priúčajú aj zásadám antropozofickej medicíny a biodynamickému poľnohospodárstvu.

 

4. Náboženský, duchovný charakter WŠ

Väčšina kritikov považuje antropozofiu za formu náboženstva a WŠ za náboženské školy. Aj vyučovanie všetkých predmetov obsahuje v sebe náboženské prvky. Podľa odborníka na problematiku siekt a náboženských smerov Zdeňka Vojtíška si väčšiu náboženskú či spirituálnu pedagogiku ako waldorfskú nemožno ani predstaviť. V západných štátoch sú preto WŠ verejnými, nie štátnymi školami.

Náboženský charakter WŠ nie je na prvý pohľad zrejmý, lebo učitelia týchto škôl ho zámerne zamlčujú. Ranná modlitba sa v škole nemala nazývať modlitbou, ale len „veršami, ktorými sa začína vyučovanie". Pôvodné modlitby sa tu zachovávali, avšak namiesto slova Boh sa používa slovo slnko, ktoré sa často zobrazuje aj nad školskou tabuľou. Predstavuje však Boha slnko. Toľko zahraniční kritici.

Nejde len o náboženstvo, ale o jednoznačné zameranie WŠ na duchovnú stránku osobnosti. Podľa kritikov je v súčasnosti, keď žijeme uprostred technickej civilizácie, nemožné, aby človek nepoznal materiálnu podstatu vecí a síl, nerozumel kauzálnym vzťahom, a teda nechápal moderný svet. Spiritualita je len jednou stránkou osobnosti. Takú istú významnú úlohu v živote, a teda i vo výchove, musí hrať racionalita a kritické, logické myslenie.

 

5. Zakrývanie podstaty WŠ

Zakrývanie skutočného stavu vecí je charakteristické i pre naše waldorfské školy. Napríklad v brožúre Svet waldorfských škôl, určenej zrejme na informáciu pre rodičov, je o R. Steinerovi a antropozofii jediná veta, ktorá hovorí, že waldorfská pedagogika vychádza z antropozofickej antropológie bez toho, aby bola akokoľvek definovaná. Zdôrazňuje sa, že cieľom školy nie je formovať dieťa do určitej podoby, ale že „učitelia sa usilujú vychovávať slobodných ľudí" a nevštepovať im určitý svetový názor. Opak je však pravda.

O podstate WŠ rodičia nie sú dostatočne informovaní. Platí to tak u nás, ako aj v zahraničí. Potvrdili to ankety, ktoré medzi rodičmi zorganizovali niektorí autori, napríklad Dan Dugan, zakladateľ organizácie PLAN. Väčšina rodičov netušila, čo je to antropozofia.

 

6. Dogmatizmus, nedostatok kritickosti a skresľovanie výsledkov WŠ

Spoločnosť sa počas 20. storočia nesmierne zmenila a zmenili sa i nároky na obsah a spôsob vzdelávania. Klasická škola sa týmto požiadavkám usiluje s menšími či väčšími úspechmi plynulo prispôsobovať. Naproti tomu waldorfská pedagogika je nemenná a čo povedal Steiner, je sväté. Jeho učenie sa stalo dogmou, čo je už v princípe v rozpore s prudkou dynamikou kultúrneho vývoja spoločnosti. Ani dnešní zástancovia WŠ nie sú schopní akejkoľvek revízie jeho názorov a nedokážu oddeliť zrno od pliev. Odmietajú diskusiu a proti svojim kritikom vystupujú netolerantne, až agresívne.

Zdôrazňujú sa len prednosti WŠ a výsledky sa preceňujú. Ich zástancovia uvádzajú, že WŠ majú lepšie výsledky než klasické školy a že napríklad na stredné školy sa prijíma väčšie množstvo absolventov WŠ než je celoštátny priemer. V zahraničí, napríklad vo Švajčiarsku, to neplatí. WŠ tam vyhľadávajú prevažne majetní rodičia menej nadaných detí. Preto i výsledky prijímania na vyšší stupeň škôl sú zreteľne horšie. V Česku je toto tvrdenie skreslené tým, že sa do WŠ hlásia väčšinou deti vzdelanejších rodičov, humanitne orientovaných, ktorí sa navyše deťom viac venujú, než je to u priemernej populácie.

Z výskumu, ktorý sa konal počas českého experimentu, naopak plynie, že deti z WŠ majú nižšiu schopnosť logického a kritického myslenia. Ani Česká školská inšpekcia roku 2003 podľa vyjadrenia ústrednej školskej inšpektorky nepreukázala, že by deti z WŠ akokoľvek vynikali nad priemer. Zástancovia WŠ sa pri propagácii týchto škôl tiež často opierajú o tvrdenie, že v živote sú absolventi WŠ samostatnejší, komunikatívnejší a úspešnejší. Objektívne doklady takého tvrdenia však chýbajú.

 

7. Waldorfskej pedagogike chýba overenie ďalších špecifík

Waldorfská pedagogika má množstvo ďalších nezvyčajných prvkov, ktoré Steiner buď odvodil z antropozofie, alebo navrhol intuitívne. O ich vhodnosti však možno diskutovať.

Otázne je, či je vhodné, aby dieťa počas celej základnej školskej dochádzky viedol len jeden učiteľ. Zdôrazňovanie jeho absolútnej autority a nevyhnutnej oddanosti žiakov svedčí podľa kritikov o určitej nedemokratickosti WŠ. To síce hovorí o individuálnom prístupe k deťom, ale v niektorých predmetoch (napríklad vo výtvarnej výchove) ide väčšmi o výchovu k uniformite. Kladie sa tiež príliš veľký dôraz na individuálny prístup učiteľov, čo nie je v súlade s požiadavkou, aby sa všetkým žiakom odovzdalo rovnaké základné penzum vedenia. Nie je isté, či je vhodné oneskorené vyučovanie čítania. Podobne nebolo overené, či je výhodnejšie rozloženie vyučovania do epoch a dvojhodín. Diskutabilná je aj absencia učebníc a obmedzené používanie audiovizuálnych pomôcok. Hudobná výchova a rytmickosť sú dôležitým prvkom vo výchove, ale je sporné, či astrológiou a mystikou zaťažená eurytmia je tým najlepším prostriedkom.

O všetkých jednotlivých prvkoch by mala pedagogická veda diskutovať a separátne ich overovať. Nevhodné prvky by sa mali odmietnuť, vhodné by sa mohli eventuálne zaraďovať aj do vyučovania štandardných škôl. To sa však zatiaľ nedeje a o také overovanie sa neusiluje ani waldorfská pedagogika.

 

8. Indoktrinácia učiteľov WŠ

Najväčším problémom WŠ je indoktrinácia učiteľov antropozofiou. Na vyučovanie na WŠ totiž nestačí štandardné pedagogické vzdelanie na českých vysokých školách. České združenie pre waldorfskú pedagogiku preto organizuje semináre waldorfskej pedagogiky pre učiteľky materských škôl i pre triednych učiteľov základných a stredných škôl. Na vyučovaní sa popri českých pedagogických fakultách vysokých škôl podieľa i Slobodná vysoká škola v Stuttgarte. Obsahom vyučovania je predovšetkým Steinerovo učenie v celej jeho šírke. Takisto je to v zahraničí, ako to dokumentujú podrobné osnovy školení waldorfských učiteľov na školiacich centrách v USA. Napríklad žiadateľ o prijatie do školiaceho centra pre učiteľov na Rudolf Steiner College vo Fair Oaks musí vopred preukázať svoj pozitívny vzťah k antropozofii, musí ho odporučiť člen antropozofickej komunity, musí preukázať predbežné znalosti z piatich základných Steinerových kníh a dokumentovať svoje skúsenosti s eurytmiou. V Nemecku je náplňou školení nielen antropozofia, ale i nemecká mytológia a Goetheova „naturfilozofia".

Ako silno sú učitelia indoktrinovaní, ukazujú i názory Jana Piňosa, ktorý študuje v postgraduálnom seminári waldorfskej pedagogiky: „Steiner a jeho žiaci už vtedy (r. 1921) rozpoznali v materializme a sociálnom darvinizme ohrozenie života." Antropozofia je „zložitá veda o duchovnej podstate človeka (...)", „...pracuje s niektorými pojmami a javmi, ktoré rigidná západná veda popiera (...)," „...ide o prenikavé uchopenie zasunutej reality, počínajúc medicínou... a končiac výkladom dejín." „Človek v živote prechádza sedemročnými vývojovými cyklami, v ktorých sa opakujú všeobecné dejiny vesmíru a ľudstva." „Druhé obdobie sa odohráva v znamení zrodenia éterického tela, (...) v treťom období sa rodí astrálne telo."

Taktiež E. M. Kranich vo svojej knihe Waldorfské školy preloženej z nemčiny pre českých učiteľov úplne súhlasí so Steinerovými protivedeckými názormi: „Vzdelanie, ktoré budúci učiteľ získa na vysokej škole pedagogickej alebo na univerzite, je pre WŠ v mnohom nevyužiteľné. (...) Základom je dôkladné štúdium antropozofickej antropológie." „Až takému nazeraniu, ktoré preniká do duchovných súvislostí, sa stávajú prístupné celkovo pedagogické dimenzie jednotlivých učebných odborov." „...výučba vychádzajúca z pozitivistického vedeckého zmýšľania (...) brzdí duševný a duchovný rozvoj." „Waldorfské školy sú presvedčené, že výučba bez náboženstva je neúplná" (s. 25-28).

Tieto názory sú, pravda, v rozpore s českou legislatívou. Podľa Zákona č. 29/84, § 5, ods. 1 musia školy rozumovo vychovávať v zmysle vedeckého poznania, kým vyučovanie náboženstva sa má umožniť v nepovinných predmetoch. Učitelia s takými názormi môžu len ťažko pripraviť deti pre modernú spoločnosť založenú na vedeckých poznatkoch.

 

Záver

V štátnych školách by sa podľa môjho názoru malo vyučovať podľa zásad, ktoré vypracovala pedagogická veda. Nemožno akceptovať systém, ktorý je založený na Steinerovej antropozofii, jeho nevedeckých názoroch a jeho sporných pedagogických zásadách. Niektoré Steinerove princípy sú však napriek svojmu pôvodu v antropozofii nesporne inšpiratívne. Množstvo z nich už štandardná škola akceptovala, ďalšie by sa mohli postupne po overení preberať. Rozhodne však nie je nevyhnutné zriaďovať špeciálne štátne waldorfské školy.

 

Prof. MUDr. Jiří Heřt, DrSc. (* 1928) – absolvent Lekárskej fakulty Karlovej univerzity v Prahe. Profesor anatómie na Lekárskej fakulte UK v Plzni. Dva roky pracoval ako expert v Alžírsku, v rokoch 1970 - 1989 pôsobil ako závodný lekár v ťažkom priemysle v Chomutove. Ako anatóm sa zaoberal stavbou, vývojom a rastom pohybovej sústavy a funkčnou adaptáciou kostí - autor 70 publikácií z tejto oblasti. Od 80. rokov sa kriticky zaoberá alternatívnou medicínou. Je autorom niekoľkých kníh a zborníkov, člen Českého klubu skeptikov Sisyfos, počas štyroch rokov pôsobil aj vo funkcii jeho predsedu.