Keby obyčajný človek chcel získať informáciu od niektorého člena cirkvi o otázke peňazí, najpravdepodobnejšie by dostal odpoveď veľmi podobnú tejto: „Systém financovania scientológie je najspravodlivejší na svete. Platia iba tí, ktorí niečo študujú. Správne by bolo, keby všetky služby boli zadarmo. Keď si však uvedomíme, že cirkev vlastní nejaké budovy a pozemky a jej zamestnanci musia jesť, tak nutnosť platiť je hneď jasná."

S takouto odpoveďou by mohol byť celkom spokojný. Bohužiaľ, táto odpoveď bola nacvičená a s realitou nemá veľa spoločného. Pokúsim sa to ukázať v nasledujúcom texte.

Pozrime sa najprv na to, akým spôsobom je cirkev vnútorne organizovaná. Vlastná organizácia je usporiadaná ako tzv. školiace stredisko. Poskytuje jednotlivé platené školenia (kurzy) a poradenstvá (auditing). Dvanásť a pol hodiny auditingu (konzultácií) stojí približne 5000 Kč pre začiatočníkov a 30000 pre pokročilých. Ceny základných kurzov sa pohybujú od 600 do 2 500 Kč, kurzy pre pokročilých sú asi za 20000 Kč. Ceny sú iba približné, lebo aktuálny cenník nie je verejnosti k dispozícii.

Existuje veľmi komplikovaný systém zliav. Na Vianoce sa dá kúpiť niektorá služba lacnejšie. Počas celého štúdia možno raz získať jednu či viac služieb za 50 % ich nominálnej ceny. Existujú aj kvantitatívne zľavy. Na tom všetkom ešte stále nie je nič zlé.

O prihlasovanie ľudí na kurzy sa stará registrátor. Jeho úlohou je robiť tzv. tvrdý predaj - to znamená použiť na človeka akékoľvek formy nátlaku, aby si službu kúpil. Pre neinformovaného je situácia o to horšia, že registrátor bol na túto činnosť dlhodobo špeciálne školený.

Rozhovor o predaji sa väčšinou začína tým, že registrátor si s vami chce o „niečom" pohovoriť, potrebuje „niečo" objasniť, chce poradiť či pomôcť, preto vás pozve do kancelárie. Ak vás napriek tomu zaujíma, o čo konkrétne ide, dostanete vyhýbavú odpoveď.

V praxi predaj vyzerá tak, že registrátor pred vami žongluje s cenami, ustavične vytvára nové a lepšie ponuky. Ďalej vám ukazuje citácie z textov L. Rona Hubbarda, vytrhnuté z kontextu. Keď nemáte peniaze, navrhne vám mesačné splátky napríklad po 500 korunách a až si takto nasporíte, službu dostanete. Prvú splátku chce väčšinou hneď. Pokročilejším študentom, u ktorých nie je riziko, že na cirkev zakrátko rezignujú, navrhuje, že môžu predať auto, dom atď. Keď nechcete kúpiť službu hneď, núti vás podpísať dohodu, že si službu kúpite do určitého dátumu.

Chcel by som upozorniť, že konkrétny scenár predaja sa nemusí úplne zhodovať s tým, ktorý som opísal. Do určitej miery závisí aj od samotnej osoby registrátora.

Zaujímavé je, že zaplatenie služby ešte neznamená, že danú službu automaticky dostanete. Často sa vynorí problém, ktorého zvládnutie vyžaduje novú službu, ktorú, samozrejme, musíte dodatočne zaplatiť. Niekedy zistíte, že ste si síce službu kúpili, ale treba ju doplatiť. Aby som bol konkrétnejší: pri očisťovaní tela v saune (tzv. „purife") zistíte, že ste nezaplatili za vitamíny (asi 2500 Kč), pri študijnej technike „objasňovanie slov" zase potrebujete vlastný E-meter (20000 Kč).

Keď už máte E-meter, za niekoľko tisíc ho musíte každoročne posielať na nastavenie, inak nie je v cirkvi použiteľný. Ak máte dosť peňazí, navrhnú vám vlastníctvo dvoch E-metrov.

Pri auditingoch sa pravidelne stáva, že treba omnoho viac hodín, ako ste si kúpili. Tieto dodatočné hodiny musíte, samozrejme, doplatiť. O týchto skutočnostiach vás registrátor vopred vôbec neinformuje.

Ak ste v cirkvi dlhší čas, budete iste potrebovať služby pre pokročilých, ktoré sa u nás neposkytujú. Ich ceny sú pre našinca takmer astronomické. Citujem interný časopis Scientologickej cirkvi Source č. 133: intenziv (12,5 hodiny) vo Flagu stojí 8 700 dolárov, príprava na OT (Operujúceho tethana) 8 470 dolárov.

Najrozsiahlejší kurz SHSBC si možno v základnej cene zohnať za 364 532 DKr (podľa časopisu The auditor issue č. 289). Ide o veľmi rozsiahly kurz s priemernou dĺžkou štúdia 1 rok. Tento kurz sa môže zjednodušene prezentovať ako „vysvätenie za kňaza" a je určený iba pre veľmi pokročilých scientológov. Ponechám na čitateľov, či je v prepočte vyše 1 milióna Kč za rok štúdia veľa, alebo málo.

Niekedy sa predáva aj tzv. členstvo v Scientologickej cirkvi. Ročné členstvo stojí okolo 8000 Kč a celoživotné 125000 Kč.

Zaujímavá situácia nastane, keď už máte zaplatené a „nemôžete" daný kurz dostať, lebo predtým potrebujete inú službu. Podľa vyjadrenia právnika tým cirkev napĺňa skutkovú podstatu trestného činu podvodu. Realita je však trochu iná.

Od registrátora väčšinou dostanete iba potvrdenie o zaplatení. Podľa nášho právneho systému sú kurzy na úrovni služieb a nemôžu sa vymáhať, kým sa nevyhotoví dodatočná zmluva. Taktiež vám môžu kurz dodať hoci až za 10 rokov a všetko je v poriadku.

V zásade sú tri možnosti, čo v takej situácii robiť: 1) obrátiť sa na občianskoprávny súd; 2) požiadať cirkev o vrátenie peňazí za nedodané služby (pričom vás poriadne ošklbe!); 3) zaplatiť niekoľko stotisíc korún za odporúčaný kurz a naštudovať si ho.

Prvé dve možnosti vás celkom vylúčia z cirkvi, a preto väčšina členov si vyberie tretiu možnosť. Niekedy po čase zistíte, že ten výnimočne drahý kurz ani nebol potrebný.

Možno sa spýtate, ako je to so zamestnancami takej organizácie. Zamestnanci podpisujú kontrakty na dva roky, na päť rokov a doživotne. Zaviazali sa, že budú pracovať päť dní v týždni. Šiesty deň by mali mať vyhradený na vlastné štúdium. Majú právo študovať kurzy zadarmo až po zvládnutie pomerne rozsiahleho kurzu SS2 (úroveň zamestnanca 2).

Realita je však niekedy taká, že pracujú sedem dní v týždni a na svoje vlastné štúdium už nemajú mnoho času. Niektorí z nich si museli (skôr ako sa stali zamestnancami) zaplatiť kurzy v hodnote niekoľkých desiatok tisíc korún. Iným sa navrhne 50 % zľava na kurzy, kým sa stanú zamestnancami úrovne 2. Im to však neprekáža, lebo sú presvedčení, že robia tú najužitočnejšiu vec na svete...

Možno by bolo dobré trochu upraviť náš právny systém, ktorý na podobné spôsoby konania nie je pripravený. Nakoniec prajem všetkým scientológom, aby za svoje peniaze dostali tie služby, ktoré si zaplatili a ktoré ich duchovne najväčšmi pozdvihnú. Ako som však v úvode podotkol, ich hodnotenie prenechávam radšej iným.

 

Poznámka:

Autor tohto svedectva si želal zostať v anonymite; redakcii Dingiru je známy.