V znamení Dávidovej hviezdy

O vplyve Židov na chod americkej spoločnosti od politiky, ekonomiky až po Hollywood sa napísali celé stovky článkov a kníh, ktoré viac alebo menej pravdivo informovali o tomto etniku hľadajúcom novú slobodnú vlasť. Málokto však vie, že prví židia, ktorí utekali z Európy pred náboženským útlakom, boli na lodiach Krištofa Kolumbusa koncom 15. storočia. Napriek tomu, že v Španielsku a Portugalsku boli násilne pokrstení, čo im umožnilo prežiť, rozhodli sa realizovať a hľadať svoju náboženskú slobodu a odišli do Nového sveta. Z Brazílie, kde sa prví sefardskí židia usadili, boli Portugalcami vyhnaní, a preto ďalej hľadali domov a slobodu až v novozaloženej holandskej kolónii New Amsterdam pod kontrolou miestodržiteľa Petra Stuyvesanta.

V priebehu dejín sa sformovali tri základné skupiny amerického židovstva. Reformná vetva bola výrazne ovplyvnená európskym osvietenstvom a konceptom liberalizmu, dokonca umožňovala zaujať post rabínov ženám a určovala židovský pôvod aj z otcovej strany. V opozícii k reformným židom stála ortodoxná časť tvorená predovšetkým emigrantmi z Poľska, Ruska a Rumunska. Ortodoxní židia odmietli učenie a liberalizmus reformnej vetvy vrátane oddeľovania národnej od náboženskej identity židovstva. V strede týchto dvoch smerov stálo konzervatívne židovstvo tvoriace prienik uvedených učení. Konzervatívne židovstvo sa stalo dominantným v 20. storočí.

V súčasnosti žije v USA približne 6 miliónov židov. Najväčšia časť žije na severovýchode krajiny, predovšetkým v New Yorku a potom v Chicagu. Počet amerických židov tak prevyšuje počet židov v samotnom Izraeli. V Los Angeles sme sa zúčastnili na piatkových bohoslužbách a obradoch konzervatívnych židov v synagóge Sinai Temple, ktorá bola určená strednej spoločenskej triede. V obrovskej miestnosti privítal asi 1 600 veriacich mladý charizmatický rabín David Wolpe. Rabína sprevádzala skupina hudobníkov, ktorá vytvorila spoločným spevom s ľuďmi neuveriteľnú atmosféru naplnenú emóciami a energiou. Tieto piatkové stretnutia sú nielen náboženskou, ale i veľkou spoločenskou a kultúrnou udalosťou, na ktorej sa vo veľkej miere zúčastňujú mladí židia. Tým umožňujú nielen náboženské a duchovné vyžitie, ale ponúkajú im aj jedinečnú možnosť nájsť si životného partnera rovnakej viery a spoločenského postavenia.

 

Salt Lake City – mekka mormónov

V rámci našich poznávacích ciest sme navštívili aj mestá Salt Lake City a Provo v štáte Utah. Hlavné mesto Utahu nie je známe len ako dejisko zimných olympijských hier v roku 2002, ale najmä ako stredisko majoritnej Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní. Jej veriaci sú známejší pod názvom mormóni, čo je odvodené od mena anjela Moroniho, ktorý podľa mormónskej tradície v polovici 19. storočia v zjavení ukázal Josephovi Smithovi miesto, kde pred stáročiami ukryl zlaté doštičky opisujúce históriu prapôvodných obyvateľov amerického kontinentu. Smith ich obsah napísaný „reformovanými egyptskými hieroglyfmi" preložil a tento preklad s názvom Kniha Mormon roku 1830 vydal. Odvtedy sa píše história cirkvi, ktorá bola oficiálne založená 6. apríla 1830 v mestečku Fayette (štát New York).

Salt Lake City je mesto situované vo vyprahnutej púšti neďaleko Veľkého soľného jazera, kde sa prví Smithovi nasledovníci (už po jeho smrti) usadili po strastiplnej ceste naprieč nehostinnou krajinou a vybudovali prosperujúce mesto s typickými širokými ulicami a murovanými domami ako symbolmi bezpečia a trvanlivosti. Vďaka dômyselnému systému zavlažovania sa im podarilo zúrodniť tento extrémne suchý región. Stal sa materiálnou a personálnou základňou cirkvi.

Mormóni sú so svojimi 12 miliónmi členov a 61 tisícami misionárov vo viac ako 162 krajinách sveta považovaní za jednu z najrýchlejšie rastúcich cirkví na svete. Svoju základnú vieroučnú Knihu Mormon preložili do 93 svetových jazykov. Mimo hlavného mesta mormóni tvoria 70 % obyvateľstva štátu Utah, ale vďaka prisťahovalcom klesol ich počet v Salt Lake City na 50 %. Napriek tomu v Salt Lake City pôsobí duch mormónskej viery na návštevníkov z každej drobnosti. Napríklad v širšom centre mesta je až nemožné nájsť reštauráciu, v ktorej by podávali alkohol. Súvisí to so striktným odmietaním alkoholu, fajčenia a kávy, ktorým by sa mormóni mali vyhýbať.

Centrum mesta pôsobí úplne neamericky, pretože je celé venované histórii a súčasnosti cirkvi. Je tu rozľahlé námestie Temple Square s hlavným chrámom cirkvi (prístupný len mormónom), ústrednou budovou cirkvi, ako aj Konferenčným centrom s kapacitou 22-tisíc miest na sedenie, kde sa dvakrát do roka konajú zasadnutia cirkvi, alebo tu vystupuje známy spevácky zbor Tabernacle Choire.

Mali sme možnosť navštíviť aj Univerzitu Brighama Younga s tréningovým centrom pre mladých misionárov, ktorých tu školia pred odchodom na misie. Centrum okrem iného vyzbrojí misionára počas 6 týždňov aj potrebnou jazykovou výbavou. Mali sme možnosť diskutovať so skupinou mladých misionárov pred ich odchodom do Rumunska. Ich jazykovú pripravenosť hodnotil náš rumunský kolega celkom dobre, ale pokiaľ išlo o reálie a znalosti rumunskej kultúry či histórie, ktoré sú zrejme nevyhnutné pri misionárskej práci, už taký dobrý dojem nemal. Tak ako na mňa, aj na ostatných mojich kolegov hlboko zapôsobila priam vojenská disciplína, ako aj obrovská odhodlanosť týchto mladých ľudí šíriť svoje presvedčenie v úplne odlišnom prostredí, než na aké sú zvyknutí. V priemere 18-ročný mormónsky misionár počas dvoch rokov na vlastné náklady šíri mormónsku vierouku vo vybranej krajine, pričom nesmie udržovať telefonický kontakt s rodinou a odporúča sa mu len dvakrát do roka napísať domov list.

Utah nebol ako cieľ jednej z našich ciest vybraný náhodne. Usporiadatelia seminára nám totiž práve tu chceli ukázať americký náboženský pluralizmus a toleranciu v praxi. Preto sme navštívili i baptistický cirkevný zbor či grécky pravoslávny chrám, kde nám ich kazatelia rozprávali o skúsenostiach s väčšinovou cirkvou. Bohužiaľ, nemohol som sa zbaviť dojmu, že v prítomnosti našich mormónskych sprievodcov títo ľudia neboli až takí otvorení.

V Salt Lake City sme sa so záujmom zoznámili aj s netradičným náboženským hnutím Summum. Toto učenie je zmesou ezoteriky, gnosticizmu a starovekého náboženského učenia Egyptu, vrátane praxe mumifikácie. Jeho prívrženci si na predmestí mesta postavili plechovú pyramídu. Zakladateľom hnutia je bývalý mormón Claude Rex Nowell, ktorý sa teraz nazýva Amen Ra a dlhé roky bol šéfom mestskej márnice. Po stretnutí s „vysoko inteligentnými bytosťami" začal v 70. rokoch budovať svoje hnutie, ktoré je okrem iných „zaručených" právd presvedčené, že duša živého organizmu prežije po smrti len vtedy, keď je jej telo odborne mumifikované.

A práve takéto mumifikovanie na komerčnej báze koná Amen Ra a jeho sympatizanti. Pre prípadných záujemcov - za mumifikáciu človeka zaplatíte od 60-tisíc dolárov vyššie, mumifikácia mačky či psa je lacnejšia, od 5-tisíc dolárov, podľa veľkosti. Podľa slov Amen Ra, ktorý je okrem iného autorom publikácie Sexuálna extáza, má o mumifikáciu záujem veľké množstvo jeho prívržencov a objednávky mu vraj zabezpečili prácu na niekoľko rokov dopredu. V USA sa totiž vždy nájde dostatok ľudí ochotných investovať do svojej budúcnosti aj po vlastnej smrti...

Na tomto mieste bolo tiež veľmi zaujímavé sledovať reakcie mojich kolegov z islamských krajín, ktorí sa dušovali, že v ich krajine by vláda také niečo nikdy nedovolila. Naši americkí sprievodcovia naopak tvrdili, že fungovanie aj takýchto bizarných „náboženských spoločností" je dôkazom nezasahovania americkej demokracie do náboženských záležitostí. Tento systém poskytuje podmienky na pohodlné prežitie obrovského množstva siekt, ktoré vznikajú v krajine alebo prichádzajú zvonka. Vidieť Utah bol inšpirujúci zážitok, pretože nám umožnil vidieť časti systému, tvoriace štát v štáte s dokonale fungujúcou teokraciou, a navyše v USA. Ide o jedinečný fenomén, ktorý azda okrem baptistického juhu nemá v USA obdobu.

 

Čínska štvrť a malé Tokio

Ázijské náboženstvá majú v USA dlhú a neobyčajnú históriu, ktorá sa začala písať pred dvoma storočiami spolu s príchodom prvých ázijských imigrantov. Niektorí Američania reagovali na týchto „pohanských" novousadlíkov podráždene a odmietavo, iní zareagovali na príchod lámov z Tibetu, síkhov či jogových a zenových majstrov z Indie či Japonska so zvedavosťou. Podľa údajov z roku 2000 tvoria Ázijci 4% obyvateľov USA (10,2 miliónov), pričom najväčšia je čínska, filipínska, japonská a kórejská komunita.

Značný nárast sympatizantov hinduizmu a budhizmu medzi rodenými Američanmi je zaznamenaný predovšetkým od 60. rokov minulého storočia. Súvisel najmä s hnutím hippies, ktoré výrazne spopularizovalo východný spôsob života a kultúru v USA. A tak ako huby po daždi začali po celej Amerike vyrastať budhistické a hinduistické chrámy a meditačné centrá či síkhske gurdwary, ktoré často navštevujú aj rodení Američania. Najväčší počet prívržencov okrem rodených veriacich nachádzajú predovšetkým vo veľkých mestách na pobrežiach oceánov.

V rámci našej poznávacej cesty sme napríklad len v Los Angeles, kde je identifikovaných najmenej 600 rôznych náboženských smerov, navštívili okrem kresťanských denominácií aj thajský budhistický chrám, vietnamské budhistické centrum, čínsku štvrť (po San Franciscu druhú najväčšiu v USA), Malé Tokio, Bahai centrum, ako aj hnutie Soka Gakkai International. Ide o naozaj fascinujúcu prehliadku, kde v jednom meste možno vidieť duchovné centrá, chrámy, mešity či synagógy väčšiny najvýznamnejších a najznámejších náboženstiev a cirkví. Pozorovateľ môže sledovať život komunít, ktoré často neprejavujú veľké úsilie o prispôsobenie sa a preberanie kultúrnych hodnôt a vzorov novej vlasti. Naproti tomu však môže postrehnúť prelínanie a vzájomné ovplyvňovanie kultúrne a nábožensky odlišných filozofií. Príkladom môže byť nielen v USA veľmi spopularizované učenie Swámiho Prabhupádu, zakladateľa Hare Krišna hnutia (ISKCON) či Šrí Činmoja, ktorí upravili a prispôsobili pôvodnú hinduistickú filozofiu podmienkam západného sveta.

Na druhej strane je však evidentný vplyv východného učenia na kresťanov. Američania veľmi často hovoria o svojej dobrej karme, o kontrole svojho krvného tlaku prostredníctvom meditácie a o obľube meditačnej hudby. Náboženský synkretizmus ovplyvňuje aj bohoslužby, keď v niektorých kresťanských denomináciách zaviedli „čakanie na Boha v tichu", používajúc dýchacie meditačné techniky vyučované hinduistickými jogínmi.

Keďže náboženský a etnický pluralizmus prešiel v amerických podmienkach dlhým vývojom, nebol život emigrantov z Ázie vždy idylický. Zaujímavé dejiny odráža i expozícia Japonsko-amerického národného múzea. Múzeum približuje životné osudy prvých japonských vysťahovalcov na západnom pobreží USA, vrátane ich postavenia počas druhej svetovej vojny. Väčšina z nich sa usadila na západnom pobreží v Kalifornii. Po japonskom útoku na americkú základňu v Pearl Harbor v decembri 1941 sa títo Japonci, vrátane tých, ktorí prežili väčšinu života v USA, dostali do nezávideniahodnej situácie. Americká administratíva považovala týchto ľudí za nepriateľské obyvateľstvo na vlastnom území, a tak s odôvodnením, že ich chce chrániť proti narastajúcim útokom civilistov, nariadila ich zoskupenie a následný kompletný presun do koncentračného tábora (tento výraz používal kurátor výstavy) na severe štátu Wyoming. Týmto americkým Japoncom, ktorých bolo asi stotisíc, skonfiškovali všetok majetok a z minimálnym množstvom osobných vecí ich na základe rozhodnutia prezidenta Roosewelta deportovali do nehostinného vnútrozemia, kde boli nútení v drevených táboroch žiť až do konca vojny. Internovaní Japonci, ako aj ich potomkovia, sa potom 20 rokov domáhali finančného odškodnenia zo strany štátu, ktoré im bolo nakoniec vyplatené v 80. rokoch.

 

Záver

„V rozmanitosti a rôznosti je naša sila." Tento okrídlený a známy výrok môžete v USA počuť veľmi často. Symbolizuje fakt, že Američania sú národom, ktorého základy položili vysťahovalci a emigranti zo všetkých končín sveta. Bolo by teda nemožné a pre budúcnosť krajiny aj veľmi nebezpečné zaviesť a uzákoniť supremáciu jednej skupiny založenej na rase, náboženstve či kultúre. To si uvedomovali už „otcovia zakladatelia" pri koncipovaní ústavy koncom 18. storočia. Obzvlášť náboženská diverzita je v krajine veľmi markantná a neprestáva zaujímať odborníkov na religiozitu, teológov, ale aj laickú verejnosť. Je to možno aj pre fakt, že sa s ňou môžete stretnúť bezprostredne na každom kroku, na uliciach, pri rozhovoroch, teda úplne všade.

Hoci je náboženský pluralizmus považovaný za „mantru", bolo by naivné si myslieť, že krajina nemá v tejto oblasti nijaké problémy. Tie sa vyostrili najmä po udalostiach 11. septembra 2001. Na rešpektovanie blížneho a toleranciu inej kultúry je však krajina doslova odsúdená.

Američania o sebe radi vyhlasujú, že sú najreligióznejšia a zároveň najsekulárnejšia krajina na svete. Faktom však ostáva, že keď nedávno jeden z najväčších časopisov v krajine uverejnil na svojej prvej strane otázku: „Je Boh mŕtvy?", väčšina pozorovateľov a znalcov pomerov odpovedala, že v Spojených štátoch amerických určite nie.´

 

Poznámka:

Medzinárodný letný seminár, na ktorom sa autor zúčastnil, sa konal v rámci programu americkej vlády The Fulbright American Studies Institute na Kalifornskej univerzite v Santa Barbare v USA.