Vydavateľ: Vladimír Kvasnička & Vodnář, Praha 2003, s. 293

Josef Veselý je známy najmä čitateľom zaujímajúcim sa o okultizmus a mágiu ako autor kníh Slavné grimoáry minulosti, Mariánská zjevení z hlediska hermetizmu alebo rozsiahleho diela Magie. V knihe Satanismus sa v úsilí oboznámiť zainteresovanú čitateľskú verejnosť s „pozoruhodným kultúrnohistorickým javom satanizmu" usiluje zhrnúť jeho históriu, ideológiu a súčasnú prax, pričom zvláštnu pozornosť venuje českej satanistickej scéne. Zameriava sa predovšetkým na „najkultivovanejšie prejavy satanizmu" a hlási sa k úsiliu o čo najväčšiu mieru pravdivosti a objektivity pri úsilí rešpektovať súkromie žijúcich osôb.

Prvá kapitola knihy sa venuje histórii a autor sa v nej zaoberá najvýznamnejšími náboženskými predstavami ľudstva. Poukazuje na vznik predstavy diabla ako jednoznačne negatívnej duchovnej bytosti, stelesnenia zlého princípu antagonistického k dobrotivému Bohu v súvislosti s ideou monoteizmu. Popisuje chápanie zla, zlých bohov či duchovných bytostí vo védskom polyteizme a zoroastrizme a ponímanie a postavenie Satana v judaizme, kresťanstve a islame. Nechýbajú ani zmienky o údajných čiernych omšiach v období feudalizmu, prvkoch satanizmu v gnostických sektách, Gillesovi de Rais, abbé Guiborgovi a markíze de Montespan či o „kresťanských satanistoch" E. Vintrasovi a J. A. Boullanovi.

Zrod moderného satanizmu autor nachádza v 18. storočí v súvislosti s nástupom osvietenstva, ktoré prinieslo zásadný zlom v postoji človeka k náboženstvu. V druhej polovici 19. storočia tzv. francúzske magické obrodenie vzbudilo záujem o satanizmus, ktorý naplno ožil v 20. storočí, najmä v súvislosti s pôsobením nemeckého magika Gregora A. Gregoria (Eugen Grosche) a anglického hermetika Aleistera Crowleyho. Najvýznamnejšou modernou satanistickou organizáciou je First Church of Satan, ktorú roku 1966 v San Francisku založil Anton Szandor LaVey. Knižka prináša nielen LaVeyov životný príbeh, ale aj stručnú históriu cirkvi, vrátane opisu najvýznamnejších odštiepeneckých organizácií. Nechýbajú najdôležitejšie satanistické zásady a spisy, princípy satanskej mágie či základné schémy rituálov.

Autor o sebe v predhovore knihy čitateľovi prezrádza, že sa satanizmom zaoberal niekoľko rokov a získal celý rad informácií, ktoré sú iným českým autorom o satanizme neznáme. Čitateľ mu uzná za pravdu, najmä pri čítaní kapitoly venovanej českej satanistickej scéne. Pátrajúc po počiatkoch českého satanizmu Veselý upozorňuje na zmienku o satanistických aktivitách v období prvej republiky v samizdatovom vydaní Nakonečného Novodobého českého hermetizmu. Ozrejmuje, že československú vetvu, presnejšie Jaskyňu Cirkvi Satanovej založil, 1. októbra 1991 v Brne Jiří Valter, člen First Church of Satan, i keď ešte pred rokom 1991 existovali vo vtedajšom Československu laVeyovsky orientované skupiny satanistov.

V kapitole nechýbajú ani zmienky o ďalších ľuďoch stojacich pri vzniku Cirkvi Satanovej, jej aktivitách, či materiáloch z jej archívu. Zaujmú najmä dokumenty, ktoré satanizmus charakterizujú, satanský kľúč na rozoznávanie podvodníkov, rôzne vyhlásenia, program, štruktúra a členská základňa Cirkvi Satanovej, ktorá má v súčasnosti v Českej republike asi 200 registrovaných členov, ako aj nazretie do vnútorných záležitostí cirkvi a myšlienkového sveta jej popredných predstaviteľov. Čitateľa zaujmú iniciačné, sezónne, príležitostné či špeciálne obrady, ktorých kalendár i prepis rituálov kniha obsahuje. Rovnako nechýba ani stať o „divokých" satanistoch stojacich mimo hlavného prúdu, jednotlivcoch či malých skupinkách osôb, ktoré zastávajú pestrú paletu názorov a vyvíjajú množstvo rôznych aktivít. Autor prináša profily niekoľkých z nich, ako aj ukážky z ich literárnej tvorby. Tridsaťtristranová obrazová príloha obsahuje kópie novinových článkov, satanistických plagátov, kompozícií, kresieb, letákov, fotografie zachytávajúce niektoré satanistické obrady a fotografie popredných osobností českej satanistickej scény.

Hoci rozsahom ide o skutočne úctyhodné dielo, autor si nerobí nárok na úplnosť, pretože - ako sám priznáva - o štúdii „o poklesnutých podobách satanistického kultu", v ktorých je satanizmus odôvodnením kriminality, skupinového sexu a pod., sa zmieňuje iba okrajovo a danú oblasť prenecháva na skúmanie psychológom a sociológom. Škoda, čitateľ si tak nemôže urobiť úplný obraz a formulovať svoj postoj na základe všetkých aspektov. Zároveň však čitateľa seriózne sa zaujímajúceho o fenomén satanizmu toto autorovo upozornenie nabáda na štúdium ďalšej literatúry.

Treba oceniť, že Veselý netvrdí, že takéto javy neexistujú alebo sú len výmyslom antisatanistov, tvrdí však, že satanizmus je iba zásterkou na také konanie. Prísne rozlišuje medzi skutočnou satanistickou ideológiou a pravidlami a upozorňuje, že trestné činy páchajú sociálne neprispôsobiví jedinci alebo devianti, ktorí so satanistickými symbolmi voľne narábajú, často nepoznajú satanistickú ideológiu ani zásady a satanizmus si tak prisvojujú neoprávnene.