Nové náboženské hnutia typu „odmietajúce svet"

Sektám tohto typu sa materiálny a spoločenský svet javí ako skazený, neduchovný, odpudzujúci. Najčastejšie majú náboženský charakter. Uctievajú nejakého boha alebo vodcu (guru), pre ktorého sa jeho členovia obetujú, zriekajú sa samých seba. Také hnutia uprednostňujú život v komunitách izolovaných od sveta. Klasickým príkladom sú náboženské skupiny ako Medzinárodná spoločnosť pre uvedomovanie si Krišnu či Božie deti.

Výskumy ukazujú, že do týchto siekt sa hrnú zvlášť mladí ľudia pochádzajúci zo strednej vrstvy. Medzi členmi Hare Krišna hnutia v Spojených štátoch až 85% má menej ako 26 rokov a len 3% nad 30 rokov. Do Hnutia Ježiš (tiež USA) vstupujú najviac ľudia vo veku od 14 do 24 rokov. Vo Veľkej Británii do Cirkvi zjednotenia (Munovej sekty) - najčastejšie vo veku medzi 19 a 30 rokmi.

Mládež, ktorá vstupuje do nových náboženských hnutí tohto typu, sa búri proti materializmu dnešnej kultúry, neosobnému zbyrokratizovaniu života, proti bolestnému prežívaniu odcudzenosti a nedostatku vzájomnosti, autentickosti a spontánnosti správania v spoločnosti, kde sa uprednostňuje vopred určená rola, ktorú treba zahrať, či je to v zamestnaní, v rodine alebo v oficiálnych náboženských inštitúciách. Inými slovami - títo mladí odmietajú autoritu spoločnosti, lebo obmedzuje ich slobodu, spontánnosť či autentickosť, avšak hneď ako sa stanú členmi sekty či nového hnutia, radikálne sa podriaďujú autorite charizmatického vodcu a bezhranične sa mu obetujú.

 

Nové náboženské hnutia typu „akceptujúce svet"

Adepti týchto hnutí sú obyčajne starší ako členovia hnutí odmietajúcich svet. Vekový priemer členov hnutia Ľudská potencia je 35 rokov. Účastníci hnutí tohto druhu v prevažnej miere pochádzajú zo strednej vrstvy, zámožnejšej ako v prípade siekt odmietajúcich svet. Mnohí z nich majú vysokú odbornú kvalifikáciu a stúpajú po rebríčku kariéry. Adeptom tejto skupiny sľubujú sebarealizáciu, zdokonaľovanie sa, dosiahnutie plnosti. Ponúkajú moc, postavenie, získanie sebadôvery, osobnú atraktívnosť a veľké kompetencie tým, ktorí pociťujú ich nedostatok alebo po nich túžia, pretože dávajú istú satisfakciu a zmysel života človeku v dnešnej kultúre. Netreba si myslieť, že cieľom týchto hnutí je svetový úspech jej členov. Sľubujú oveľa viac - osobnú integráciu, pocit dôležitosti a hodnoty, duchovný rast a využitie skrytých možností v človeku.

 

Nové náboženské hnutia typu „prispôsobujúce sa svetu"

Sú to hnutia tradičnej náboženskej orientácie, ale oveľa viac ako všetky cirkvi zdôrazňujú hodnotu jednotlivca, jeho vnútorného života, osobnej skúsenosti s Bohom, povedali by sme - na škodu spoločenského poriadku. V hnutiach tohto typu sa dôležité miesto pripisuje spoločnému rituálu, pričom sa nezabúda na potrebu vyjadriť osobnú náboženskú skúsenosť. Môžeme si všimnúť, že hnutia tohto druhu často vyrastajú z protestu proti oslabeniu ducha a vlastnej životaschopnosti náboženstva, z protestu proti štruktúram, inštitúciám a úradu, ktoré dominujú nad spontánnosťou, slobodou, a „osobným" stretnutím s božstvom. Dalo by sa povedať, že si zamilovali biblický citát „Duch veje, kam chce" a neobmedzujú sa na úradných a oficiálnych predstavených. Klasickým príkladom nových hnutí tohto typu sú tzv. letničné (turíčne) hnutia.

 

Nové a svetové

Fenomén siekt bol, samozrejme, známy už vo vzdialenej či bližšej minulosti, avšak bol to jav okrajový a zvyčajne veľmi účinne likvidovaný kresťanstvom. Skupiny, ktoré jestvovali v dejinách a ktoré by sme mohli z dnešného pohľadu viac-menej priliehavo označiť názvom sekta, po rýchlom a búrlivom rozkvete nakoniec prechádzali do podzemia a v ustavičnom prenasledovaní (ak pretrvali) viedli skrytý život malých skupín. Sekty sa stali viditeľným, citeľným a vplyvným javom až v posledných niečo vyše sto rokoch.

Tento jav nových náboženských hnutí sa zintenzívňuje nielen v zmysle počtu, ale aj priestoru - zasahuje totiž celý svet. Sekty vznikajú a zapúšťajú korene na všetkých kontinentoch, v každom kúte sveta nachádzajú živnú pôdu (s výnimkou islamských štátov, kde sa neuznáva právo slobody svedomia a vyznania). Nové náboženské hnutia v USA vznikli v minulom storočí, a to najmä v posledných 40 rokoch. Pochádzajú predovšetkým z protestantizmu, ale aj z východných náboženstiev, ako aj zo syntézy náboženstva a psychológie. Z USA sa preniesli do Južnej Ameriky, južnej Afriky, na Filipíny a do Európy.

Prudký a rýchly nárast siekt či nových náboženských hnutí po celom svete má veľa príčin. Chcem poukázať na jednu z nich, podľa môjho názoru zásadnú, ktorá až v budúcnosti ukáže svoju nebývalú moc: technologickú revolúciu, zdroj dnešného prudkého rozvoja masovokomunikačných prostriedkov.

Dnešné médiá, ktoré umožňujú prakticky okamžité odovzdávanie informácií po celej zemeguli, sú nielen zdrojom takýchto informácií o činnosti a doktríne - učení rozličných nových náboženských hnutí, ale aj, ak nie svojskou reklamou, tak aspoň inšpiráciou. Kto na svete by bez dnešných všadeprítomných a povedal by som dotieravých médií počul o jestvovaní sekty Hnutie za obnovenie desiatich prikázaní v nejakom zákutí Ugandy a o tragickej smrti jej členov v marci roku 2000? Táto sekta, do ktorej patrí len niekoľko tisíc členov, vyše mesiaca na seba sústreďovala pozornosť takmer celého sveta. Treba tu povedať, že z pohľadu všeobecne rozšírených noriem fungovania dnešných médií sú sekty mediálne veľmi atraktívny jav. Pre istú časť novinárov, ktorí veľa svojho pracovného času trávia hľadaním čo najsenzačnejších a najpikantnejších zaujímavostí, sú nové náboženské hnutia chutným sústom. Tento obraz dopĺňa skutočnosť, že redakcie za náboženskými záležitosťami vysielajú novinárov často bez dostatočných teologických či náboženských vedomostí.

Dôležitosť dnešných masovokomunikačných prostriedkov si uvedomili nové náboženské hnutia a urobili to oveľa skôr, než veľké cirkvi či tradičné náboženstvá. Veľa siekt má svoje časopisy s vysokým nákladom, vydavateľstvá, vysielacie rozhlasové stanice, televízne stanice, internetové stránky a servery. Svedkovia Jehovovi pri získavaní ľudí pre ich organizáciu, s ktorou sme všetci oboznámení, od začiatku svojej existencie kladú veľký dôraz na propagáciu pomocou rôznych masovokomunikačných prostriedkov. Filmové umenie bolo ešte len v plienkach a Svedkovia Jehovovi už vyprodukovali film Fotodráma Stvorenia, ktorý do roku 1914 videlo až 9 miliónov ľudí. Roku 1913 kázne jedného z ich vodcov boli určené 15 miliónom čitateľov. Roku 1933 disponovali 408 vysielacími rozhlasovými stanicami. V sedemdesiatych rokoch jedna z prioritných publikácií tohto náboženského hnutia Poznanie, ktoré vedie k večnému životu, bola vydaná v 117 jazykoch v celkovom náklade 107 miliónov exemplárov.

Už len tieto údaje ukazujú, akú obrovskú úlohu pri šírení nových náboženských hnutí majú dnešné médiá. V čase, keď veľké tradičné náboženstvá diskutovali, či sú masovokomunikačné prostriedky vhodné na prezentáciu ich doktríny, liturgie, tajomstiev atď., sekty ich už dômyselne využívali. Nedivme sa, že v Poľsku je dnes až 130 tisíc Svedkov Jehovových, ktorí do tejto krajiny prišli ani nie tak dávno, ale iba 550 tisíc pravoslávnych či 87 tisíc evanjelikov - denominácií, ktoré v Poľsku pôsobia už celé stáročia.

 

Spoločenské ohrozenie a ochrana

Sekty či nové náboženské hnutia viac-menej do sedemdesiatych rokov 20. storočia boli v podstate problémom (ohrozením) len pre veľké cirkvi. Dnes sa však stali záležitosťou a problémom aj svetskej spoločnosti, štátu a dokonca medzinárodných spoločenstiev.

Nové náboženské hnutia, ich veľkosť, rozsah a v prípade niektorých siekt (povedzme to opatrne) metódy pôsobenia sa nakoniec museli stať verejnou záležitosťou. A preto, lebo v našich kultúrnych kruhoch, ktoré však majú vplyv na celý svet, dominuje názor, že náboženstvo je súkromná záležitosť, prebudenie spoločnosti mohlo nastať až spolu s objavením sa negatívnych javov, generovaných aspoň časťou siekt, keď sa ukázalo, že sú reálnym ohrozením pre rodiny, spoločnosť či štát. Reakcie spoločnosti majú predovšetkým obranný charakter: rodiny sa odvolávajú na súdne inštancie, zakladajú obranné skupiny, vplývajú na legislatívnu činnosť vlád svojich štátov, vykonávajú osvetovú činnosť, vlády vydávajú vyhlásenia, vytvárajú špeciálne komisie, ktoré skúmajú ohrozenie zo strany siekt a navrhujú radikálne zásahy krajín voči nebezpečným sektám - pričom týmito návrhmi sa obyčajne všetko končí.

Doteraz nijaký štát neschválil špeciálne represívne zákony, uspokojujúc sa s používaním už jestvujúcich právnych predpisov. Objavuje sa rozpor medzi oficiálnymi deklaráciami a skutočnými, veľmi obmedzenými administratívnymi postupmi. Vlády radšej zvolávajú komisie pre výskum, informujú a vydávajú hlásenia. Deje sa tak preto - a nemôžeme sa tomu čudovať -, že sloboda svedomia a náboženská sloboda musia byť štátom uznané ako absolútne a neodlučiteľné právo, inak sa narušia ľudské práva alebo verejný poriadok. Európsky parlament roku 1992 vyhlásil: „Usudzujeme, že sloboda svedomia a vyznania zaručená článkom 9 Európskej deklarácie o ľudských právach neumožňuje vytvárať špeciálnu legislatívu v záležitosti siekt, lebo by vytvárala možnosť napadnúť základné práva, ako aj tradičné náboženstvá." Európsky parlament zopakoval toto stanovisko v Správe o sektách a kultoch z 22. júna 1999, odporúčajúc štátom „podporovať vytváranie národných alebo regionálnych centier informácií a mimovládnych organizácií, ktoré by pomáhali obetiam (alebo rodinám obetí) náboženských, ezoterických alebo duchovných skupín". Nakoniec vyzýva, aby sa „utvorilo európske observatórium, ktoré by národným centrám uľahčovalo výmenu informácií". Myslím si, že od štátnych či medzinárodných organizácií nemožno očakávať viac.

Na tomto mieste treba spomenúť posledný dokument francúzskej Medziministerskej misie na boj proti sektám (MILS) z februára 2000, ktorý francúzskej vláde navrhol, aby dve nové náboženské hnutia - Scientologickú cirkev a Chrám Rádu slnka - uznala za nelegálne. Diskusia, ktorá sa rozvinula v tejto krajine, ako aj medzinárodné reakcie na jej obsah a návrhy sa končia záverom, že akékoľvek pozbavenie legálnosti týchto hnutí neprichádza do úvahy, hoci šéf francúzskej vlády Lionel Jaspin vyhlásil, že nie je proti
použitiu zákonnej moci proti sektám, ktoré pokladá za nebezpečné, pri zachovaní príslušných postupov. Dokument MILS stojí za zmienku aj preto, že sa v dokumente tohto druhu po prvýkrát sa uvádza definícia sekty: „Spoločnosť s totalitnou štruktúrou, ktorá môže, ale nemusí, hlásať náboženské názory a ktorej činnosť a pôsobenie ohrozuje ľudskú dôstojnosť a spoločenský poriadok".

 

Kríza kultúry a sekty

Zo spoločensko-kultúrneho pohľadu fenomén siekt nemôžeme pochopiť bez toho, aby sme sa na to pozreli v kontexte s javom krízy novodobej kultúry a dnešnej spoločnosti.

Jav nových náboženských hnutí má dnes celosvetový dosah. Je zrejmé, že kríza kultúry a spoločnosti nemá rovnaký priebeh v rôznych častiach sveta či na rôznych kontinentoch. Zdá sa však, že na vznik a existenciu siekt má podstatný význam kríza kultúry Západu (Európa a Severná Amerika), charakterizovaná udivujúcou expanziou či schopnosťou dobývať priestor, čomu napomáha zväčšujúca sa závislosť človeka v dnešnom svete.

Kritické hodnotenie západnej kultúry, ktoré predstavujem, neznamená, že si neuvedomujem jej svetlejšie stránky. Budem sa však sústreďovať na temnejšie stránky, a to z jednoduchého dôvodu, že práve ony majú rozhodujúci význam pre jav vzniku a pôsobenia siekt.

Dnešná kultúra sa nezaoberá kategóriami dobra a zla, pravdy a klamstva - v reklame je každé klamstvo dovolené, len aby sa podarilo predať výrobok. Klamstvo neprináša postih, ale úspech. V takejto kultúre sa robí výber medzi jedným a druhým práškom na pranie, nie však medzi dobrom a zlom... Takúto kultúru tvoria nudné, ničím sa nezaoberajúce plytké ideológie, ktorých cieľom je - keď budem hovoriť čo najvšeobecnejšie - „môj vlastný dobrý vnútorný pocit". Prekvitá kult úspechu, mladého tela, blahobytu, chvíľkových emocionálnych zážitkov, príjemností atď. A všetko sa to deje v čase obrovských a prudkých civilizačných premien. Všetko sa dáva do pohybu šialeným tempom, nevidieť pevné oporné body, zdá sa, že hranice medzi dobrom a zlom sa stierajú. Ťažko sa teda diviť, že v ľuďoch (kto z nás to nezažil?) vzniká strach, nepokoj, pocit ohrozenia, straty, vnútorného stroskotania, vykorenenia, človeka sa zmocňuje pasivita, strašia ho tiene samoty, anonymity, hynie teplo spolupatričnosti a zaradenia sa do nejakej trvalej skupiny.

Všetko to znamená, že súčasná kultúra Západu má deštruktívnu silu, na druhej strane však vzbudzuje, prináša a živí nové potreby, túžby, ašpirácie, otázky, úsilie. Sú to potreby, túžby, ašpirácie a otázky, na ktoré svetská spoločnosť a - priznajme - veľké tradičné náboženstvá, ba ani kresťanstvo, nemôžu uspokojivo odpovedať; ktoré nič nedokáže naplniť či nasýtiť, aspoň u istej skupiny ľudí. Dosť veľa ľudí takéto odpovede, naplnenie či nasýtenie nachádza v tom, čo ponúkajú nové náboženské hnutia či sekty. Nech už budeme nové náboženské hnutia hodnotiť akokoľvek, ony skutočne dávajú ľuďom pocit spoločenstva a spolupatričnosti, blízkosti a prijatia, poskytujú obyčajne jasné a jednoduché odpovede na ťažké a dramatické otázky, dávajú pocit plnosti a vykúpenia, vytrhávajú z anonymity a pasivity, zahŕňajú aktivitou, vytvárajú v človeku pocit spolurozhodovania o najdôležitejších ľudských otázkach atď.

Na tomto mieste je dôležité spomenúť postreh vatikánskej Správy o sektách a nových náboženských hnutiach: „Ako sa zdá, veľmi málo osôb vstupuje do siekt z nízkych pohnútok. Pravdepodobne najväčšia výčitka, ktorú možno adresovať sektám je, že často zneužívajú dobré úmysly a túžby nespokojných osôb. V podstate najväčšie úspechy dosahujú vtedy, keď spoločnosť alebo Cirkev nedokáže odpovedať na tieto ich dobré úmysly a túžby."

Nové náboženské hnutia či sekty sú deťmi krízy súčasnej kultúry, a tiež veľkých náboženských tradícií, vrátane kresťanstva. Marylin Fergusonová, jedna z opôr hnutia či skôr náboženského prúdu New Age, v jednej z hlavných ideologických kníh hnutia Spiknutie Vodnára túto súvislosť vyjadrila veľmi jasne: „Naše patológie sú pre nás príležitosťou na zmenu." Je pravda, že niektoré sekty - nie všetky - sa živia krízou dnešnej kultúry, iné sa priam pričiňujú o jej prehĺbenie a ďalšie predstavujú - aj napriek mnohým deklaráciám - vážne ohrozenie spoločnosti a kultúry. Hoci je nevyhnutná okamžitá pomoc, prakticky každý zásah proti tejto deštruktívnej sile siekt je málo účinný - čo je nakoniec prirodzené. Prvoradou úlohou je preto nutnosť liečiť našu kultúru a predchádzať vzniku nových siekt.

 

Grzegorz Daroszewski – zástupca riaditeľa Gdanského centra informácií o sektách a nových náboženských hnutiach.