Feng-šuej

Feng-šuej uvádza do života staroveký čínsky spôsob nazerania na svet, ktorý sa vyznačuje tým, že svet je jednotný živý organizmus, v ktorom je všetko poprepájané spoločne zdieľanými rytmami a rezonanciami - mohli by sme to prirovnať rezonancii nástrojov v symfonickom orchestri. Toto čínske umenie usporiadania ľudského života v súlade so silami vesmíru je staré najmenej 7 tisíc rokov a možno i viac. Je to kreatívne a intuitívne umenie s prvkami vedy, používa diagnostické pomôcky, matematické vzorce a špeciálnu terminológiu. Toto umenie je spojené s neobyčajnou citlivosťou na prírodu a odráža sa v dvoch čínskych ideogramoch (znakoch), ktoré tvoria jeho názov: feng-šuej. Doslovný význam týchto slov je vietor a voda.

Vietor a voda sú základnými formami životnej energie, no vo feng-šuej majú tieto ideogramy ešte širší význam, pretože symbolizujú prejavy pohybu energie. Pretože pozorovanie a skúmanie prirodzeného sveta a vesmíru sa vyvinulo v Číne, prevádzali majstri feng-šuej stále detailnejšie objavy, tak metafyzicko-filozofickej povahy, ako i praktickej. Títo majstri dokázali zistiť, ako sa chová prirodzená energia a na základe týchto informácií dokázali nájsť priaznivé miesto odpočinku predkov či miesto pre ľudské obydlie umožňujúce zdravý a harmonický život. Keď sa feng-šuej objavilo ako dokonalý a konzistentný systém, tak spojilo osem myšlienkových prúdov a praktík: uprostred feng-šuej však stál konštantný faktor individuálnej bytosti - človeka, a tak sa počet prvkov dostáva k číslu deväť - deväť aspektov feng-šuej.

Nad ôsmimi prvkami vládnu ešte dva princípy: jin a jang, ktoré môžeme vidieť vo všetkom okolo nás. Ak dopadá priame svetlo na nejaký predmet, objavuje sa ako osvetlenie, ale i ako tieň. Čínske znaky pre jin a jang zobrazujú pôsobenie svetla na kopec: jedna strana je zaliata svetlom a druhá je v tieni. Oba znaky majú viac zložiek. Jin sa skladá z kopca, mraku na oblohe a ľudí zhromaždených pod jednou strechou. Jang zas zahŕňa kopec, vedľa neho je slnko a dojem energie v pohybe. Z týchto metafor vyplýva, že všeobecne pokladáme jin za tmu a jang za svetlo. Teória jinu a jangu však nie je statická ako západoeurópske substanciálne systémy, ale je modelom konštantného procesu zmeny: v každom okamihu, ktorý prežívame, rozoznávame prchavú a premenlivú vlastnosť jinu a jangu. Samo osebe však nič na svete nie je len jin alebo jang, lebo vo vesmíru neexistuje nič oddelené od jeho zvyšku. A aj keby sme niečo mohli prípadne oddeliť, nemôžeme zabrániť tomu, aby sa to nemenilo.

Jin a jang preto dávajú vzniknúť nekonečnému množstvu druhov existencie a tieto zmeny je možné mapovať: čínski učenci ich zhrnuli v Knihe premien (I-ťing). Centrom tejto knihy, ktorá má 64 kapitol, je teória jinu a jangu. Charakteristiky zmeny a ich následky sú v tejto knihe analyzované pomocou naoko jednoduchej sady ôsmich obrazcov zložených z troch čiar - trigramov. Prerušená čiara predstavuje silu jinu (ženský princíp) a neprerušená čiara symbolizuje jang (mužský princíp). Všetky kombinácie ôsmich vytvoria 64 párov trigramov - 64 hexagramov I-ťingu a z ich vzájomného pôsobenia vzniká rozmanitosť „desaťtisíc vecí" ako obraz neustálej fenomenálnej premeny celého sveta. Opisovať tento systém tu na tomto obmedzenom priestore pre jeho zložitosť je nemožné, podobne ako ďalšie prvky feng-šuej: numerológiu s čínskou číselnou tabuľkou, časovými cyklami, ktoré sú odlišné od európskeho chápania času, či čínsky kalendár, no princípy jin a jang sú dôležité pre celé čínske myslenie.

Pre teóriu feng-šuej je dôležité aspoň stručne spomenúť, že čínske myslenie narába s číslom päť a nie štyri (v západoeurópskej tradícii máme štyri svetové strany a štyri klasické antické prvky - zem, oheň, vzduch, voda, no u Číňanov sa všetko vzťahuje k číslu päť - päť svetových strán, päť základných prvkov, atď.); a tak Číňania majú svoju slávnu „teóriu piatich prvkov", ktorými sú: drevo, oheň, zem, kov a vodu, päť svetových strán, ročných období, chutí, smerov, čísiel, farieb, vôní a ľudských orgánov. Tieto prvky sú prejavmi čchi, „životnej sily" či „energie", aby spôsobovala (v európskej tradícii bola príčinou alebo životným princípom) vo vnútri živého systému všetky zmeny, pôsobila v jeho vnútri a aby vytvárala všetko, čo je tu na svete (živé i neživé).

Čo je však dôležité pre feng-šuej v súvislosti s teóriou piatich prvkov je, že miesta a budovy majú svoju farbu a tvar. Aj každý z nás má intuitívnu reakciu na farby. Podobne aj tvary majú vo feng-šuej rôznu kvalitu: každý z nás inak vníma guľatosť a inak hranatosť. A tak podľa teórie piatich prvkov je dôležité, akú farbu na náter alebo stavebný materiál použijeme pri budovaní nášho obydlia, aby bola zaistená celková harmónia rôznych energií. Podobne je dôležité nájsť správne miesto pre dom, orientácia v priestore atď. Všetky veľké diela v Číne - napríklad Zakázané mesto alebo Veľký čínsky múr - boli postavené podľa učenia feng-šuej.

Veľkým zlomom bolo obdobie tzv. Maovej veľkej „kultúrnej" revolúcie (1966 - 1976), keď bolo toto umenie prísne zakázané, pretože ide o systém založený na poverách. Tradícia prežila iba vďaka niektorým pár majstrom, ktorí ušli do zahraničia - do Hongkongu, Singapuru, USA či západnej Európy. Ako prvé uviedli toto umenie na Západ nadnárodné koncerny, poisťovne a banky. Aby si urobili náskok pred konkurenciou a vyhli sa povesti, že používajú „nevedecké metódy", tak všetko realizovali tajne. Tieto podniky chceli zlepšiť pracovnú atmosféru v budove, pretože stresujúce prostredie vyvoláva napätie a zdravotné ťažkosti. No a kde sa človek cíti dobre, stúpa motivácia a výkonnosť. Preto začali poprední podnikatelia najprv harmonizovať najprv pracoviská a neskôr aj súkromné byty svojich zamestnancov.

Mnohé z toho, čo je obsiahnuté vo feng-šuej, bolo a je známe i našim starovekým európskym architektom. Gréci, Kelti a aj Germáni vyhľadávali pre svoje kultové stavby zvláštne miesta, podobne ako stredoveké cechy pri stavbe kostolov, katedrál, kláštorov či kalvárií. Dodnes o tom svedčia rôzne ľudové pranostiky a skúsenosti predkov, no na rozdiel od Číny sú predávané iba ústne a zapadajú prachom.

Negatívnou stránkou prenikania feng-šuej je jeho komercionalizácia na Západe, ktorá na rôznych ezoterických festivaloch (napr. aj v Bratislave) prezentuje rozličné produkty feng-šuej ako magicky pôsobiace talizmany harmonizujúce človeka s jeho životným prostredím, pričom s autentickým učením feng-šuej nemajú veľa spoločného.

 

Čchi-kung

Čchi-kung, inak nazývaný aj nej-kung (nej - vnútorná, kung - sila) je súbor cvičení, ktoré Číňania používajú už tisíce rokov pre udržanie zdravia alebo vylepšenie bojových schopností. Kung v čínštine znamená prácu a čchi znamená energiu, ktorá prúdi v tele. Spojenie čchi-kung teda znamená rozvinutie prúdenia energie tela, buď aby vzrástla, alebo aby bola lepšie ovládaná.

O tom, či energia čchi naozaj existuje, pochybuje mnoho ľudí i v Číne, podobne ako i o praxi čchi-kungu. Do polovice 20. storočia bola totiž väčšina odborných cvičiteľov ochotná učiť toto umenie kvôli utajeniu techniky iba vlastných synov. Ani budhistickí alebo taoistickí mnísi nechceli celé stáročia šíriť toto umenie mimo priestor svojich kláštorov.

Pre pochopenie čchi-kungu je dôležitá teória súvisiaca s niekoľko tisícročným čínskym lekárstvom. Najdôležitejšími knihami, ktoré opisujú čchi a jej prúdenie sú Čchi-chua-lun (Teória o variáciách čchi) opisujúca vzťah medzi čchi a prírodou a Ťing-luo-lun (Teória kanálov a vetiev čchi) opisujúca prúdenie čchi po celom ľudskom tele. Slovo ťing znamená kanál a slovom luo sa označujú menšie odbočujúce kanály, ktorými prúdi energia čchi po celom tele. Existuje dvanásť hlavných kanálov. Popri týchto kanáloch sa nachádzajú dutiny (süe), ktoré sú dôležité ako akupunktúrne body. Čchi-kung súvisí s vyššie spomínanými teóriami jin a jang a piatich prvkov.

V rámci praxe čchi-kungu sa prelínajú štyri smery: konfuciánsky, liečiteľský, budhistický a taoistický, ktoré sa navzájom nevylučujú, akurát jemne akcentujú niektorú zložku tejto praxe: konfuciáni kladú dôraz skôr na fungovanie spoločnosti ako celku a prispôsobovanie sa jednotlivca spoločnosti, lekárom šlo o rovnováhu čchi, budhistom skôr o vnútorný a meditatívny rozmer a taoistom o odlúčenie sa od spoločnosti a získanie nesmrteľnosti.

Pre pochopenie čchi-kungu je nevyhnutné pochopiť niektoré kľúčové pojmy. Na prvom mieste z nich je čchi. Čchi je základom čínskej lekárskej teórie a zároveň i čchi-kungu. Neexistuje žiadny západný ekvivalent pre tento pojem, pokladá sa skôr za silu a tok energie vo všetkom živom. Ak sa prúdenie čchi zastaví, človek alebo zviera ochorie alebo úplne zomrie. Ďalej je potrebné vedieť, že čchi cez telo prúdi systémom kanálov podobným systému nervov alebo tepien. V ľudskom tele je dvanásť hlavných kanálov a dvojica veľkých ciest. Tieto kanály sú vo vzťahu k rôznym vnútorným orgánom tela a ak čchi stagnuje v niektorom kanále, funkcia príslušného organu je narušená. S tým súvisí i prax čínskej akupunktúry - ihlou sa stimuluje tok čchi v príslušnom kanále a uvedie postihnutý orgán znovu do rovnováhy. Pod príslušnými kanálmi sú v tele akupunktúrne „dutiny" (süe), ktoré možno nahmatať ako malé priehlbiny alebo jamky pod povrchom tela a ktoré sú citlivejšie ako iné miesta. Akupunktúra ako základ čínskeho lekárstva rozoznáva okolo 700 dutín, bojové umenie však využíva iba 108 z nich. Použitie sily voči niektorej z týchto 108 dutín môže vyvolať bolesť, strnulosť časti tela, poškodenie niektorého z vnútorného orgánov, bezvedomie alebo dokonca i smrť. Tridsaťšesť z týchto 108 dutín sú dutinami smrti - jediný úder na toto miesto je smrteľný.

Pri tréningu čchi-kungu myseľ riadi tok energie čchi podobne, ako riadi iné telesné funkcie - kľúčom k úspechu je sústredenie sa. Ak sústredíme pozornosť mysle na brucho a prevedieme určité cvičenia, vznikne čchi a prúdi telom. Toto prúdenie vedie k vzniku dodatočnej energie, ktorá umožňuje bojovníkovi udrieť ohromnou silou a klásť odpor preniknutiu protivníkovej sily do svojho tela.

Existuje niekoľko spôsobov, ako zvýšiť čchi na vyššiu úroveň energie: waj-tan, nej-tan, akupunktúra a masáž. My sa v súvise s čchi-kungom budeme zaoberať veľmi stručne prvými dvomi, lebo posledné dve súvisia skôr s liečiteľstvom. Podrobnejší opis by zabral oveľa viac priestoru.

Pri prvom spôsobe waj-tan (elixír života u čínskych alchymistov) je čchi stimulovaná na určitom mieste v tele trvalým svalovým úsilím spojeným so sústredením. Napríklad, ak niekto drží svoje ramená natiahnuté v nejakej pozícii, jeho ramená sa následkom hromadenia čchi zahrejú. Keď sa napätie povolí, vyššia energia potečie k miestam s nižšou energiou. Tento druh cvičení sa používa v Číne už po celé stáročia a rozvinuli ho najmä budhistickí šaolinskí mnísi.

Druhým spôsobom, ako zvýšiť prúdenie čchi v tele, sa nazýva nej-tan (doslovne „vnútorný elixír"). Touto metódou sa čchi nahromadí v tan-tchiene - oblasti asi 5 centimetrov pod pupkom, a keď sa nahromadí dostatočne, použije sa myseľ, aby primäla čchi prúdiť po celom tele prostredníctvom hore spomínaných dvanástich hlavných kanálov a dvojice veľkých ciest (žen-maj - cesta počatia; tu-maj - riadiaca cesta). Túto metódu používajú zasvätenci tchaj-ťi-čchüanu od 13. storočia.

Ak niekto, kto cvičí waj-tan, prešiel aj tréningom nej-tanu, môže pomocou dýchania a koncentrácie nahromadiť energiu čchi do oblasti, ktorá je najviac namáhaná, aby sa zvýšila cirkulácia energie čchi. Táto zmes waj-tanu a nej-tanu predstavuje špecifický druh tréningu tchaj-ťi-čchüanu.

 

Tchaj-ťi-čchüan (tai-či)

Tchaj-ťi znamená „Veľký vrchol" a súvisí s čínskymi pojmami jin a jang. Slovo čchüan znamená „päsť", „boxovanie" alebo „štýl". Tento štýl čchi-kungu sa vyznačuje pomalými, uvoľnenými bojovými pohybmi, ktoré nezainteresovanému pozorovateľovi pripomínajú skôr tanec než akékoľvek známe bojové umenie. Tchaj-ťi-čchüan je známy aj pod názvom š'-san š' - trinásť pozícií; mien-čchüan - mäkká sekvencia alebo čchang-čchüan - dlhá sekvencia. Trinásť pozícií zodpovedá trinástim technickým spôsobom cvičenia tchaj-ťi-čchüanu; mäkká sekvencia súvisí s uvoľneným a jemným spôsobom, ktorým sú jednotlivé formy prevádzané a dlhá sekvencia označuje skutočnosť, že ručné pohyby tchaj-ťi-čchüanu vyžadujú na svoje prevedenie oveľa viac času ako väčšina iných bojových štýlov.

I keď je málo písomných dokladov o tom, kto je zakladateľom tchaj-ťi-čchüanu, zvyčajne sa uvádza, že jeho pôvodcom bol Čang San-feng, ktorý ho vytvoril za dynastie Sung na hore Wu-tang na základe spôsobov boja hada a žeriava v kombinácii s vnútornou silou čchi. Do polovice 19. storočia bol štýl tchaj-ťi-čchüan prísne stráženým tajomstvom rodiny Čchen. Nato sa Jang Lu-šan (1780 - 1873) naučil tchaj-ťi-čchüan od Čchen Čchang-singa, veľmajstra tých čias. Jang Lu-šan sa odobral do Pekingu a stal sa slávnym učiteľom bojových umení a tento systém odovzdal svojim synom, ktorí ho postupne spopularizovali na verejnosti. Jang Lu-šanov druhý syn Jang Pa-chou (1837 - 1890) naučil tento štýl celý rad ľudí vrátane Wu Čchüan-joua. Jeho syn Wu Ťien-čchüan štýl ďalej upravil a zdokonalil a položil tak základy Wuovho štýlu tchaj-ťi-čchüanu, ktorý je rozšírený najmä v Hongkongu, Singapúre a Malajzii. Jang Čcheng-fu (1883 - 1935), Jang Lu-šanov vnuk, vypracoval charakteristické rysy toho, čo sa dnes nazýva Jangov štýl tchaj-ťi-čchüanu. Takto postupne vznikli tri najznámejšie štýly tchaj-ťi-čchüanu: Čchenov, Jangov a Wuov. Každý z týchto štýlov má ďalšie „podštýly", ktoré zdôrazňujú rôzne pozície a rôzne použitia v praxi.

Tchaj-ťi-čchüan, ako bolo spomenuté v závere časti o čchi-kungu, má dve stránky. Waj-tanová je meditácia s pohybom, ktorá pozostáva zo 72 až 128 bojových foriem podľa štýlu a spôsobu počítania, ktoré sa cvičia pomalými pohybmi. Počas cvičenia telo relaxuje a vnútornou koncentráciou vytvorené čchi je vôľou vedené k tomu, aby cirkulovalo po celom tele. Nej-tanová stránka zas pozostáva z meditácie v kľude a ide o jednu z foriem taoistickej meditácie.

Okrem na Západe populárneho tchaj-ťi-čchüanu existujú i ďalšie štýly tréningu čchi-kungu: Pa-kua-čchüan a Sing-i. Aspoň stručne tu možno spomenúť, že pa-kua-čchüan (Päsť ôsmich trigramov), bol vytvorený v Pekingu pomerne nedávno medzi rokmi 1866 až 1880 Tung Chaj-čchuanom a je kombináciou najlepších rysov bojového umenia šaolinského (budhistického) a wutangského (taoistického). Pa-kua-čchüan kladie dôraz na použitie dlaňových techník a krúživých pohybov, na stabilitu a konsolidáciu postoja a na ohybnosť pásu. Sing-i (v prekl. použiť myseľ k určeniu tvaru) vytvoril pravdepodobne Jüe Fej niekedy v rokoch 1103 - 1141 a adepti tohto bojového umenia boli celé stáročia najímaní ako strážcovia karaván. Sing-i sa skladá zo súboru rýchlych pästných úderov, ktoré sa prevádzajú s uvoľnenými svalmi a ten, kto ich cvičí, postupuje veľmi rýchlo vpred po priamej čiare.

 

Falun Gong

Falun Gong (nazývaný aj Falun Dafa) možno tiež priradiť k čchi-kungu a predstavuje jeden zo systémov čínskych energetických cvičení (blízkym skôr nej-tanu), ktoré slúžia na upevňovanie zdravia a dosiahnutie vnútornej harmónie a celistvosti. Falun Gong nie je súčasťou nejakého vyhraneného duchovného smeru či náboženstva, hoci niektoré pojmy a ciele sú podobné ako v budhizme. (U nás ho dokonca niekedy v médiách mylne označili za čínsku kresťanskú sektu). Všeobecne sa Falun Gong považuje za sektu, no samotní stúpenci namietajú, že ide skôr o prostriedok k udržaniu fyzickej kondície ako o náboženstvo. Tvrdia, že Falun Gong sa praktizuje uprostred bežnej spoločnosti, nemá nejaké špecifické či pre nečlenov tajné učenie, nemá nejaké náboženské rituály ani uctievanie Majstra (či vodcu), nemá žiadnu organizačnú štruktúru ani formálne členstvo a jeho praktizovanie je voľbou jednotlivca (ide teda o voľné a otvorené združenie). V protiklade k tomuto tvrdeniu však stoja vyhlásenia samotného zakladateľa hnutia Li Hongziho (Li Chung-č´), ktorý o sebe prehlasuje, že bol poslaný na zem nadprirodzenou bytosťou, aj keď je pravda, že na túto tému odmieta verejne diskutovať. Pre časopis Time uviedol: „Neprajem si o sebe hovoriť na vyššej úrovni. Ľudia by tomu nerozumeli" (Time, 20. 5. 1999). Li Hongzi zároveň prehlásil, že touto „najvyššou bytosťou" bol poverený, aby prišiel na zem a zachránil ľudstvo pred skorumpovanou morálkou a technologickým zlom vedy. 

Falun Gong predstavil verejnosti roku 1992 Li Hongzi, ktorý sa narodil 7. júla 1952 v meste Gongzhuling v čínskej severovýchodnej provincii Jilin (Ťilin). Na základnú a strednú školu chodil v meste Changchun (Čchang-čchun). Po roku 1970 najprv pracoval na vojenskej farme pre chov koní, neskôr hral na trúbku v orchestri lesnej polície v provincii Jilin. V rokoch 1978 - 1982 bol zriadencom v hoteli prevádzkovanom lesnou políciou v tej istej provincii. V rokoch 1982 - 1991 pracoval na bezpečnostnom oddelení v Spoločnosti pre obilniny a olejniny mesta Changchun. Na počiatku 90. rokov minulého storočia začal propagovať idey Falun Gong a táto činnosť sa zintenzívnila zvlášť v zmienenom roku 1992.

Falun Gong je celostná, starobylá metóda sebazdokonaľovania a zušľachťovania tela, mysle a ducha, ktorý má korene v starovekej čínskej tradícii - vyššie uvedenom čchi-kungu. Tí, ktorí ho praktikujú, si kultivujú a zdokonaľujú svoju myseľ, telo a ducha tým, že jednajú v súlade s univerzálnymi hodnotami Pravdivosti (Zhen), Súcitu (Shan) a Znášanlivosti (Ren). Učenie Falun Gongu je obsiahnuté v dvoch knihách. Jeho nasledovníci ich považujú za posvätné, najmä dielo Zhuan Falun (Otáčanie kolesa dharmy). Táto publikácia bola spolu so stručnou príručkou Falun Gong (Qigong Kolesa Zákona) pre začiatočníkov preložená do vyše desiatich svetových jazykov a obe sú voľne prístupné na internete (napr. na adrese www.falungong.sk). Cvičenie Falun Gong sa skladá z piatich jednoduchých cvičení. Štyri cvičenia sú také, pri ktorých človek stojí: prvé otvára všetky kanály v tele, druhé zväčšuje energiu, tretie, pri ktorom sa hýbe jemne rukami nahor a nadol pre očistenie tela a štvrté zlepšuje obeh energie. Piate cvičenie v sede je v podstate tichou meditáciou. Všetky tieto cvičenia sú ľahko naučiteľné, môžu ich cvičiť ľudia každého veku, v ľubovoľný čas a na ľubovoľnom mieste. Napriek jednoduchosti ide údajne o účinné cvičenia a po cvičení sa človek cíti pokojný, svieži a plný energie. Väčšina praktizujúcich hovorí o zlepšení zdravia, pocite vnútornej harmónie, zvýšení duchovného potenciálu a schopnosti koncentrácie.

Falun Gong sa hneď po svojom vzniku stal veľmi populárnym a mal aj vďaka svojim účinkom podporu čínskej vlády. Počet jeho prívržencov v Číne bol roku 1999 podľa vládnych štatistík údajne okolo 70 miliónov (čo je viac ako počet členov vládnucej komunistickej strany) a praktikovali ho aj mnohí členovia strany. Narastajúcou popularitou tohto hnutia sa cítil komunistický režim Jiang Zemina ohrozený a tak bol Falun Gong 22. júna 1999 zakázaný. Kruto prenasledovaný začal byť hlavne po demonštrácii pred sídlom ústrednej vlády Zhongnanhai v Pekingu, ktorá sa konala 25. apríla 1999 a na ktorej sa zúčastnilo asi 10 tisíc prívržencov hnutia. V dôsledku tohto prenasledovania prišlo postupne o život asi 450 ľudí a mnoho ďalších je v pracovných táboroch v západnej Číne, kde západní novinári nemajú prístup, alebo v psychiatrických ústavoch a sú vystavení mučeniu a ponižovaniu. Samotný Li Hongzhi ušiel do USA a čínskou vládou je kriminalizovaný za údajnú protištátnu činnosť, neplatenie daní a protivedecké, kacírske a spiatočnícke názory.

Napriek prenasledovaniu sa Falun Gong rozšíril postupne asi do 50 krajín sveta a praktikuje ho údajne okolo 100 miliónov ľudí. Na Slovensku je jeho sympatizantov zrejme veľmi málo a aktivity sa zrejme obmedzujú zatiaľ iba na Bratislavu. Na proteste proti prenasledovaniu hnutia v Číne pred Čínskou ambasádou v Bratislave, ktorý sa konal 25. septembra 2002, sa síce zúčastnila skupinka priaznivcov, no cvičili iba traja z nich. Z aktivít hnutia možno spomenúť ešte výstavu maliarky tradičného čínskeho umenia Zhang Cuiying (konala sa v apríli t. r.), ktorá bola za verejné prihlásenie sa k hnutiu Falun Gong väznená osem mesiacov. Falun Gong sa stalo známym najmä svojimi protestnými kampaňami, ktoré organizuje vytrvalo už niekoľko rokov po celom svete.