LOTYŠSKO – Spolupráca štátu a cirkvi v Lotyšsku ešte stále neprebieha uspokojivo. V októbri 2002 síce vstúpil do platnosti konkordát medzi Lotyšskom a Svätou stolicou, ale ako povedal arcibiskup Rigy kardinál Janis Pujac v interview pre nemeckú katolícku agentúru KNA: „Na také niečo nie je naša krajina zvyknutá, a preto to ešte správne nefunguje. V súčasnosti máme konflikt so štátom pre financovanie škôl. Cirkev nedokáže svoje školy natrvalo financovať sama, je možné, že budeme musieť čoskoro zatvoriť obe naše gymnáziá. Katolícka cirkev v Lotyšsku sa financuje iba zo zbierok. Nemáme žiadne príjmy z prevádzok alebo prenájmu nehnuteľností. Napriek tomu sa cirkev angažuje sociálne aj charitatívne, pretože to je jej úloha. Prevádzkuje vývarovne pre chudobných a nocľahárne pre bezdomovcov. Keďže naše prostriedky sú obmedzené, rokujeme so štátom, ako sa postarať o ľudí, ako im zabezpečiť strechu nad hlavou a kúrenie. Zo zahraničia dostáva Katolícka cirkev Lotyšska predovšetkým materiálnu pomoc. Od prevratu sme postavili vyše 30 kostolov v oblastiach, kde katolíci predtým nežili, do ktorých sa však v minulých desaťročiach prisťahovali. Podporu potrebujeme aj pre seminaristov, ktorých posielame na štúdium do zahraničia.

V pastorácii máme veľké problémy so získavaním mládeže. Naši kňazi však bez prestania pôsobia, kostoly sú denne otvorené. Možno sme však zanedbali návštevy u veriacich doma. Tie boli v ZSSR zakázané. Kňazi preto dnes nie sú zvyknutí ľudí navštevovať. To je nedostatkom v pastorácii. V Lotyšsku sú veľmi aktívne aj sekty. Nie sú veľké, ale je ich veľa," informoval kardinál. Z 2,4 milióna obyvateľov Lotyšska je 500 000 katolíkov. Arcibiskup Pujac je na čele Rižskej diecézy od roku 1991. Roku 2002 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za kardinála. Historicky má Katolícka cirkev ťažisko na juhu krajiny, ktorý do konca 18. storočia podliehal Varšave. Tam sa nachádza aj veľká mariánska svätyňa Aglona.