Počiatky termínu New Age

Termín New Age sa prvýkrát objavuje ako názov periodika sociálno-utopického spoločenstva v Ham Common. Písal sa rok 1843, keď v Amerike vrcholilo obrodenie milenaristických náboženských kultov. „V ranom období svojho používania bol termín stále úzko spätý so sociálno-spirituálnym idealizmom malých a izolovaných sektárskych skupín, takže jeho uplatnenie bolo dosť obmedzené" (J. Lash: Průvodce hledačů absolutna. Olomouc 1996, s. 81). V 20. storočí však tento termín nadobudol oveľa širšie a odlišnejšie dimenzie ako na začiatku.

Podľa Johna Lasha, ktorý sa zaoberá súčasnými ezoterickými prúdmi, termín New Age sa predstavil širšej verejnosti v troch etapách. Svetlo sveta uzrel roku 1906, keď v Londýne začal vychádzať časopis s rovnomenným názvom The New Age. Jeho zakladateľom bol A. R. Orange (1873 - 1934), ktorý ho koncipoval ako spoločenskú tribúnu liberálnych názorov na sociálne a politické otázky a platformu literárnokritických vstupov mnohých neskorších stúpencov modernizmu. Keď Orange dával svojmu časopisu názov The New Age, mal na mysli práve utopistov z Ham Common, na ktorých sociálno-utopické vízie chcel nadviazať. Po niekoľkých rokoch však u tohto skúseného žurnalistu začal prevažovať záujem o okultnú oblasť a duchovné učenie. Nielenže prichádza do blízkeho kontaktu s už existujúcou Teozofickou spoločnosťou, ale sa s ňou aj vnútorne zjednocuje. Popritom sa necháva unášať myšlienkami zakladateľa okultnej metódy eneagramu G. I. Gurdijieffa. (Eneagram je starý okultný hinduistický symbol. Predstavuje metafyzický a ezoterický systém znázornený kruhom, v ktorom je umiestnená deväťcípa hviezda majúca v strede menší kruh. Je považovaný za kľúč k božstvu a k pochopeniu usporiadania vesmíru a ľudskej psychiky. V psychológii symbolizuje deväť rozdielnych typov osobnosti, ktoré priraďuje k archetypálnym rysom usporiadania sveta pripisované bohyniam: napríklad deväť síl, práve vďaka ktorým vznikol svet hinduistickej Dévi. Bohužiaľ, eneagram je značne rozšírený aj medzi niektorými protestantskými a katolíckymi skupinami - tamže, s. 314). Šiel až do krajnosti a absolvoval jeho Školu pre harmonický rozvoj človeka vo Fontainbleau neďaleko Paríža. Po rokoch, opúšťajúc redakciu časopisu, mal pre neho pojem New Age úplne odlišný význam, ktorý však pre svoj pokročilý vek už nestačil spopularizovať.

Druhýkrát sa termín New Age v novom spirituálnom šate objavuje roku 1934 zásluhou poprednej osoby Teozofickej spoločnosti Alice Anne Baileyovej. Prostredníctvom jej telepatických schopností sa svetu zverejňuje posolstvo tzv. himalájskych majstrov, ktoré vzápätí publikovala v diele The Externalization of the Hierarchy (1957). Ak verejná činnosť prvého uvádzača pojmu New Age sa pohybovala iba v oblasti sociálneho utopizmu, vďaka okultnej komunikácii s duchovnými médiami (tzv. mahátmami) pristupuje v Teozofickej spoločnosti náboženský utopizmus aplikovaný v planetárnom meradle. Práve táto skutočnosť sa pre hnutie stáva zlomovou, pretože mu dovoľuje vystúpiť zo svojich geografických obmedzení a nadobudnúť globálny charakter.

Posledný výskyt názvu sa viaže na oficiálne vyhlásenie hnutia New Age roku 1975, ktoré jednoznačne nadväzuje na myšlienky Teozofickej spoločnosti. Rok nie je náhodne vybraný, ale predurčený samou Helenou Petrovnou
Blavatskou, zvyčajne nazývanou madam Blavatská (1831 - 1891), ktorá tvrdila, že v sedemdesiatom piatom roku každého storočia sa okultní majstri znovu a znovu pokúšajú zrealizovať svoj plán spájajúci náboženstvá sveta do jediného
harmonizujúceho celku.

Táto excentrická ruská emigrantka sa stala jednou z hlavných postáv, ktoré chceli oprášiť a vrátiť ľudstvu dávnu, zabudnutú a skrytú múdrosť. Spolu s plukovníkom Henrym Steelom Olcottom založila roku 1875 v New Yorku Teozofickú spoločnosť, ktorej snahou bolo zjednotiť svetové náboženstvá. Posilu a inšpiráciu pre svoje ciele čerpala z okultnej komunikácie s dušami zomrelých hinduistických majstrov - tzv. mahátmami - tamže, s. 287.) Z tohto prozaického dôvodu v tom istom roku vydáva iniciátor Nového veku Dane Rudhyar knihu nazvanú Okultná príprava na Nový vek (Occult Preparation for a New Age). Neskôr vo svojich ďalších dielach Spôsoby zrodu nového ľudstva (Birth Patterns for a New Humanity) a Planetarizácia vedomia (The Planetarization of Consciousness) hovorí o nastupujúcom paradigmatickom posune. V tomto spôsobe porozumenia sveta dominuje celostné a spojité videnie skutočnosti (holizmus). Následne globálne rozšírenie novej paradigmy vytvorí predpoklad na nástup jednotného svetového náboženstva. Uvedenie ľudstva do praktizovania jediného náboženstva sa má podľa Rudhyara uskutočniť prostredníctvom „sebazasvätiteľskej" praxe prebiehajúcej v kultoch New Age.

Rudhyard - podobne ako ďalší iniciátori hnutia - predpokladal, že na to, aby sa človek stal jeho stúpencom, stačí, aby spočiatku iba sympatizoval s myšlienkami: reinkarnácie, existencie božskej vesmírnej energie, neobmedzeného ľudského potenciálu, evolucionistického vývoja vedomia, rovnosti všetkých náboženstiev vedúcich k tomu istému božstvu, popretia Božieho synovstva Ježiša Krista. Krátky zoznam ideí hnutia nás nenecháva na pochybách, že okultné učenie hnutia New Age nepočíta s osobným Bohom a ani s univerzálnou vykupiteľskou misiou jeho syna Ježiša Krista.

Masový príklon k predkladanému spôsobu myslenia spôsobí transformáciu vedomia v globálnom meradle. Na rozdiel od tradičných náboženských štruktúr sa jednotlivec začlení do hnutia New Age neoficiálne, samostatne a skryto tým, že jednak uzná nový „vieroučný" rámec (stačí iba časť) ako svoj vlastný, prípadne ho spečatí príslušnou iniciačnou ceremóniou. Avšak skutočnou zvláštnosťou je, že pre neformálne členstvo úplne postačuje súkromná akceptácia a stotožnenie sa s ezoterickým obsahom učenia.

Pre Rudhyarda v celom vesmíre existuje iba jediný typ božstva, teda človek, ktorý jednak prijal myšlienky o duchovných súvislostiach svojej existencie a zároveň sa ich usiluje okultným spôsobom rozvíjať. Biblický odkaz antiposla z raja: „Nie, nezomriete, ale Boh vie, že v deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a vy budete ako Boh... (Gn 3, 4-5) je aktuálny i v dnešných časoch. Podľa Rudhyarda „divinizácia (zbožštenie) jednotlivca bude podmieňovaná prítomnosťou nesektárskych lokálnych komunít, ktoré zároveň vytvoria konšpiračnú sieť Vodnára" (tamže, s. 85).

 

Symbolika Veku Vodnára

Na prvý pohľad každé náboženstvo poznávame predovšetkým podľa vonkajších, viditeľných symbolických znakov. Napríklad symbol lotosového kvetu je identifikačným znakom budhizmu, šesťcípa hviezda prináleží judaizmu. Symbolmi kresťanstva sú kríž a ryba.

Podobne i novovznikajúce náboženské kulty a sekty majú vo svojom učení zahrnutý špecifický rozpoznávací znak. Jeden zo symbolov hnutia New Age je postavička z gréckej mytológie Ganymedes, ktorá má sprevádzať údajne nadchádzajúci Vek Vodnára. Rovnako v astrológii slúžil ako predloha na konvenčné spojenie hviezd do súhvezdia Vodnára symbolizujúceho jedno zo znamení zverokruhu. Na pochopenie ezoterického učenia New Age si v krátkosti objasníme mytológiu tejto postavy.

Najkrajší chlapec na svete bol Ganymedes, syn dardanského kráľa Trósa. Bol taký utešený, že jeho krása uchvátila i samého boha Dia, najvyššieho z bohov. Zatúžil mať Zeus toho chlapca stále nablízku, priam vo svojom božskom sídle na Olympe. Nech tu okolo neho behá, nech mu podáva nektár i ambróziu. Nech ostane večne mladým a večne krásnym čašníkom bohov!

A čo jeho otec Trós? Zišlo na um Diovi. Akú mu dať náhradu za syna? Napokon, nie je to, našťastie, jeho jediný syn. Aha, už vie! Za najkrajšieho chlapca pod slnkom dá otcovi najlepšie kone pod slnkom. Také tátoše-ohniváky, akými sa nebude môcť pochváliť nikto iný na svete. Na čosi také letia všetci králi. «Hej, orol, sluha môj!» zvolal Zeus, «vykonáš mi takú a takú službu!» Zaletel orol do záhrady dardanského kráľa, posadil si na chrbát Ganymeda, najkrajšieho chlapca na svete, a uniesol ho na Olymp. Dostaneš za to večnú mladosť, Ganymedes, a budeš za to naveky slúžiť bohom (M. Ďuríčková: Bratislavské povesti. Bratislava 1976, s. 324).

Hlavným posolstvom antického mýtu o Ganymedovi je idea večnej mladosti, krásy a nesmrteľnosti. Ideológia hnutia New Age túto tézu nielenže preberá, ale ju i ďalej rozvíja. Scenár zahŕňa najmä neobmedzený rozvoj mentálnych schopností človeka vrátane intelektuálnych. Smrť sa tu chápe len ako brána, ktorá ľudstvu otvára horizont možností na ďalšie krajšie, dokonalejšie a zaujímavejšie inkarnácie. Vedomie človeka si počas posmrtnej zastávky medzi dvoma reinkarnáciami slobodne vyberá z bohatej ponuky.

S vyobrazením chlapca Ganymeda krstiaceho našu zemeguľu sa môžeme stretnúť na stránkach početných periodík, ba i niektorých výrobkov. Objavuje sa aj v logu knižných vydavateľstiev. Z rôznych prameňov je známe, že i číslo 666 patrí do symboliky Nového veku. S mystifikáciou tohto čísla neprišli kritici hnutia, ale samotná Alice Baileyová, ktorá tvrdí, že číslo má „sväté vlastnosti" a podľa učenia New Age sa má čo najčastejšie používať, aby sa nástup Nového veku urýchlil. (G. Herdsmann: Tajomstvo neprávosti už pôsobí. Bratislava 1995, s. 36). Tretím symbolom je dúha, ktorej spektrum farieb je však v opačnom poradí, ako ich zjavil Boh v prírode. Symbol sa často objavuje i na obaloch niektorých detských hračiek. Možno bude niekomu pripadať až komický detail, ktorý sa objavuje vo Veľkom farebnom zošite komiksov (č. 3/1992), ktorý nesie názov Dúhová Regina. Nielenže sa tu asi 14-krát vyskytuje symbol dúhy, ale zázračný koník hviezdačik, ako jedna z ústredných hrdinských postáv rozprávky, má v štýle New Age dúhovú ešte aj hrivu, dokonca i chvost (tamže, s. 46).

 

Konšpiračná sieť New Age

Tak ako každý náboženský útvar i hnutie New Age má svoje štrukturálne členenie. V prvom rade uveďme, že hnutie nepredstavuje klasicky skonštruovanú organizáciu, ako je to v prípade niektorých tradičných cirkví. Najčastejším typom usporiadania náboženských spoločností je hierarchia. Spravidla sa s ňou stretávame v monoteistických náboženstvách. V niektorých cirkvách kresťanského typu sa uplatnil model samostatne fungujúcich lokálnych cirkevných zborov, ktoré majú výrazné právomoci, napríklad v teologických otázkach. Všeobecne rešpektovaná centrála slúži iba ako miesto dialógu a konzultácie. Tento model sa realizuje predovšetkým v protestantských cirkvách a denomináciách.

V hnutí New Age sa stretávame so špecificky novým systémom organizácie. Štruktúrou je organická sieť, v ktorej jednotlivé kulty, psychokulty používajúce ezoterické metódy, akceptujúce hoci iba sčasti scenár New Age, vytvárajú jej uzly. Medzi nimi sú i niektoré alternatívno-liečebné metódy, ktorých svetonázorové a duchovné podhubia sú v súlade s nepísanou doktrínou hnutia. V tejto súvislosti nemožno prehliadnuť kineziológiu, homeopatiu, autogénny tréning, akupunktúru, jogu, makrobiotiku, psychotronickú diagnostiku a jej liečebné postupy, iridiológiu, antropozofickú Bachovu fytoterapiu, eneagram a mnohé iné.

Uvedené metódy predstavujú materskú pôdu na presadenie sympatií, ale i postupného prijatia svetonázorových, filozofických a nábožensko-synkretických základov hnutia medzi širokou verejnosťou. Hnutie New Age tak predstavuje sieťové zoskupenie kultov, ktoré sú si svojimi ideovými základmi veľmi blízke. Mnohé z nich si, ak nie úplne, tak aspoň čiastočne, vzájomne konvenujú.

 

Vplyv Emanuela Swedenborga

Hnutie New Age preberá množstvo prvkov a inšpirácií z rôznych náboženstiev. Týmto krokom siaha hlboko do kultúrno-historického vývoja ľudstva. V scenári hnutia nachádzame nielen náboženské, ale i filozofické obsahy minulých čias. Z nich spomenieme napríklad neoplatonizmus, helenistickú gnózu, pytagoreizmus. Náboženský a filozofický obsah sa v systéme spojil do jedného uceleného a naoko harmonizujúceho celku.

Pri formovaní ideových a organizačných štruktúr podstatnú úlohu zohral švédsky univerzitný odborník v oblasti geológie a mineralógie, člen švédskeho parlamentu, ale predovšetkým teozof Emanuel Swedenborg (1688 - 1772). Praktizoval okultné metódy automatického písania a špiritizmus. Dokonca ho ezoterické kruhy považujú za otca špiritizmu. V teozofických kruhoch bol známy svojimi komentármi, ktoré písal k Biblii, prirodzene v okultno-ezoterickom duchu. Dodnes sa jeho vplyv na rozvoj teozofie považuje za rozhodujúci i preto, lebo inšpiroval ezoterické kruhy s myšlienkou zaviesť jedno univerzálne a synkretické náboženstvo. Súčasný znalec okultizmu a ezoterizmu Hans-Jürgen Ruppert dodáva: „Čo si Swedenborg predsavzal, to je prakticky ústredná línia New Age" (H. J. Ruppert: Swedenborg a New Age. In: Od Sofie k New Age. Studijní texty Centra Aletti, Olomouc 2001, s. 97).

Ideový odkaz švédskeho teozofa je zašifrovaný v nasledujúcich témach. Bol to Emanuel Swedenborg, ktorý na základe originálneho prístupu k dejinnej skutočnosti uviedol astrologický Vek Vodnára. Bol presvedčený, že v dejinách ľudstva existovali zhruba dvojtisícročné etapy, v ktorých malo duchovnú prevahu vždy iné náboženstvo. Podľa Swedenborga striedanie dominantného postavenia jednotlivých náboženstiev je podmienené polohou Slnka v dni jarnej rovnodennosti, ktoré sa postupne zdanlivo kryje s konkrétnym znamením zverokruhu.

Zem vykonáva okrem pohybu okolo Slnka i pohyb okolo vlastnej osi. S týmto pohybom je spojený tzv. procesuálny pohyb Zeme, ktorý najlepšie demonštruje hračka všetkým nám z detstva dôverne známa - iskriaci vlk. Perióda uvedeného pohybu osi Zeme trvá zhruba 24 000 rokov a astrológovia ju rozdelili medzi 12 znamení zverokruhu. Na základe týchto skutočností Swedenborg vytvoril pojem Platónsky rok trvajúci približne 2 160 kalendárnych rokov. Počas každej etapy vládne vždy iné znamenie, ktoré tak priamo podmieňuje duchovnú dominanciu konkrétneho náboženstva. Astronómia postupne prebrala z astrológie predstavu o zoskupení hviezd v znamení zverokruhu. Astronómovia však popierajú reálnosť tzv. „slnečných navštívení" v jednotlivých znameniach a dodávajú, že v podstate sa mení iba náš zorný uhoľ pohľadu, ktorý je podmienený spomínaným procesuálnym pohybom zemegule.

Pre ľudstvo podľa Swedenborga nadchádza doba, v ktorej bude vládnuť náboženstvo Vodnára. Duchovná atmosféra nastupujúcej epochy bude mať nasledujúce poznávacie znaky, ktoré sú obsiahnuté priamo v kultoch tvoriacich konšpiračnú sieť hnutia New Age: a) hmotný a duchovný svet je existenčne prepojený; b) človek verí, že spojenie s duchovným svetom je možné a všeobecne prístupné; c) dôvera v novú politickú a náboženskú dominanciu, ktorej nástup je podmienený vládnucim znamením zverokruhu; d) nastane nové zblíženie vedy a náboženstva (tamže, s. 102).

Uvedené myšlienky Emanuela Swedenborga sa podarilo úspešne spopularizovať najprv v Amerike, kde priamo podmienili nástup Kresťanskej vedy pozitívneho myslenia a teozofickej spoločnosti Arcane School. Zakladateľkou Kresťanskej vedy - Christian Science - je Mary Barkerová-Eddyová, ktorá roku 1879 založila rovnomennú náboženskú spoločnosť. Základné princípy učenia spoločnosti sú zhrnuté v knihe Science and Health With Key to the Scriptures. Spoločnosť jej pripisuje rovnakú autoritu ako Biblii. Litera knihy však popiera božstvo Ježiša Krista. Ježiš je akousi „duchovnou ideou", ktorá sa zrodila zo zjednotenia Máriinho a božského princípu. Boha chápe ako neosobnú Svetovú myseľ, princíp, inteligenciu. Učenie o Svätej Trojici nahrádza termínmi „Život, Pravda a Láska". Činnosť spoločnosti sa zamerala na „zázračné" uzdravovania. Podľa protagonistov choroba vraj nie je nič iné ako ilúzia mysle (porov. T. Marrs: New Age Cults and Religions. Austin, Texas 1990, s. 161-162). Vďaka uvedenej rôznorodosti bol jeho vplyv v Amerike oveľa silnejší ako na starom kontinente.

Verejne sa k Emanuelovi Swedenborgovi ako svojmu duchovnému otcovi hlásia osoby, ktoré zjavne ovplyvnili svetovú náboženskú scénu. Na americkom kontinente bol jasným zástancom jeho učenia Joseph Smith, zakladateľ synkretického náboženstva mormónov. Sám jeho vznik podmieňoval údajným osobným videním Ježiša Krista, ktorý mu prikázal, aby toto nové náboženstvo založil. V učení mormónov sa nachádzajú mnohé myšlienkové súvislosti s teozofiou švédskeho špiritistu. Na ilustráciu uvádzame niektoré z nich: a) idea strateného spisu - „pred slovom k Izraelitom existovalo slovo, ktoré bolo v priebehu vekov stratené"; b) idea rôznorodosti svetov, každého so svojimi duchmi a anjelmi; c) idea dlhej noci cirkvi: po cisárovi Konštantínovi až po prebudenie v časoch znovuzakladania, spoločne s ideou odpustenia - preto vlastné meno Cirkev Ježiša Krista svätých posledných dní (M. Fuss: Nahlédnutí do podstaty všech světů. In: Od Sofie k New Age, s. 122-123).

Podobne sa k myšlienkam Emanuela Swedenborga ako k svojmu ideovému predvoju hlási i objaviteľ animálneho magnetizmu (mesmerizmu), rakúsky lekár Franz Anton Mesmer (1733 - 1815). Swedenborgianizmus zapustil silné korene aj v slobodomurárskych spoločnostiach Nemecka a Anglicka. Napríklad v Nemecku slobodomurárske lóže hlásiace sa k jeho učeniu následne do svojho zoskupenia pribrali aj okultnú spoločnosť O.T.O. (Ordo Templis Orientalis). Bola založená za prispenia Rudolfa Steinera, zakladateľa antropozofie, ktorý počítal medzi svojich členov tajomného mága Aleistera Clowleyho a L. R. Hubbarda, zakladateľa scientológie (J. Atack: A Pierce of Blue Sky. In: Od Sofie k New Age, s. 112-113).

Z organizačnej stránky inšpiroval hnutie New Age tým, že považoval stúpencov budúcej „vodnárskej" spirituality nie za členov konkrétnej náboženskej spoločnosti, ale doslova za účastníkov „tichej konšpirácie". Swedenborg sám nebol zakladateľom žiadnej náboženskej spoločnosti. Avšak niekoľko rokov po jeho záhadnom zmiznutí stúpenci jeho učenia založili tzv. Novú cirkev, ktorá vznikla v Londýne roku 1973. Jej členovia boli príslušníkmi anglikánskej a metodistickej cirkvi. O rok neskôr vznikla podobná spoločnosť vo Filadelfii. Z nej vyrástla prvá konkrétna organizácia hnutia New Age - Teozofická spoločnosť.

 

Vývoj štruktúr hnutia New Age

Hnutie New Age sa oficiálne predstavilo širokej verejnosti roku 1975. V tom čase sa jedna z jeho centrál presunula do Kalifornie. Postupne sa však aktivity hnutia rozdelili do dvoch dodnes fungujúcich centier. Sú nimi škótsky Findhorn a kalifornský Easalen. Zrod hnutia jeho predstavitelia (fyzik Fritjof Capra, spisovateľka Marylin Fergusonnová, spisovateľ Timothy Leary, kozmonaut Edgard Mitchell, výtvarník Benjamín Creme, herečka Shirley McLainová, psychológ Karl Roger a i.) chápu ako oficiálne zviditeľnenie dlhšie existujúceho ezoterického fenoménu, ktorý sa však intenzívnejšie a koordinovanejšie vyvíjal až od roku 1875. (Práve v tom roku bola založená Teozofická spoločnosť už spomínanou okultistkou H. P. Blavatskou.) Cieľom spoločnosti bolo syntetizovať svetové náboženstvá do jedného údajne nenáboženského, avšak spirituálneho celku. Ustanovenie nového synkretického náboženstva zdôvodňujú práve na základe Swedenborgovej vízie budúcej Platónskej éry. Obdobie, ktoré ešte len má prísť, ale na ktoré sa ľudstvo musí dobre pripraviť, nesie so sebou základné určenie - zjednotenie náboženstiev sveta. „Dáždnik" nad takouto syntézou má tvoriť práve hnutie New Age.

Podľa Blavatskej sa ľudstvo musí oslobodiť od učení predchádzajúcich náboženstiev, aby bolo schopné pochopiť základnú „pravdu" o človeku. Autorka ju vo svojom diele objasňuje slovami: „Pretože v teozofickom zmysle je vnútorný človek, jediný Boh, ktorého môžeme spoznať" (H. P. Blavatská: Klíč k theosofii, Praha 1995, s. 28). Z citácie priamo vyplýva, že ak je teozofia božia múdrosť (gr. theos - boh, sofia - múdrosť), zaoberá sa výhradne bytím človeka, nad ktorým už niet iného božstva.

Zo stanov spoločnosti sa ďalej dozvedáme: „Hlavným cieľom zakladateľov eklektickej theosofickej školy bolo jedno z troch stanovísk, čím je smerovanie všetkých náboženstiev, siekt národov, pod spoločný systém etických zásad, založených na večných pravdách" (tamže, s. 3). Dodajme, že intímna svätyňa svedomia prebývajúca v každom z nás je univerzálnou antropologickou konštantou. Avšak pôvod tejto vnútorne regulujúcej hodnoty našej reči, myslenia a konania si jednotlivé náboženské systémy vysvetľujú rôzne. Pre monoteistické náboženstvá objasniť pôvod univerzálne prítomných morálnych regulatívov nie je možné bez uznania ich pôvodcu a vkladateľa do každej ľudskej bytosti. Fenomén svedomia je potom špecifickým prvkom epifánie, Božej starostlivosti o každého z nás.

Prirodzene rozdielnosť pohľadov na pôvod etických noriem nezabraňuje ich všeobecnej akceptácii. V posledných rokoch sa však vo svete stretávame s aktivitami, ktoré sa nepriamo usilujú o redukciu náboženstva na oblasť morálky. Konkrétne aktivita pod záštitou suspendovaného švajčiarskeho teológa Hansa Künga Deklarácia Parlamentu svetových náboženstiev, nesmeruje iba k oživeniu spomínanej kantovskej redukcie náboženstva na oblasť morálky, ale následne vytvára priestor na etablovanie sa novodobých synkretických aktivít na medzinárodných fórach. Parlament sa svojou činnosťou nepriamo usiluje o vytvorenie priestoru na medzináboženskú konklúziu, hoci jej prvotným cieľom je stanovenie etických pravidiel spoločnosti. Veď ako inak by sme mohli chápať nasledujúce tvrdenie, ktoré nájdeme vo Vyhlásení k svetovému étosu: „Navrhujem, aby sme namiesto boha používali vo vzťahu k duchovnej skúsenosti „Veľké Bytie" (Great Being) alebo, „Sila transcendentna" (Power of the Transcendent), „Vyššia duchovná autorita" (Higher Spiritual Autority)". Vzápätí je v texte zaujímavá poznámka: „Na zhromaždení sa však ustanovilo pravidlo, že sa o vyhlásení bude diskutovať, ale nebude sa už meniť" (H. Küng, K. J. Kuschel: Prohlášení ke světovému étosu. Brno 1997, s. 48-49). Mohli by sme povedať, že kantovský prístup k náboženstvám v tomto prípade dostáva iba novú etiketu, ktorou je Svetový étos.