„Na Slovensku sa slobodomurári vyskytujú najmä v Bratislave, a to medzi umelcami, novinármi, vedcami, lekármi," povedal včera slobodomurársky majster Peter Bu, ktorý tu pred desiatimi rokmi založil lóžu Humanizmus. Tvrdí, že je v nej združených niekoľko desiatok ľudí. Presné číslo ani mená však povedať nechce - tvrdí však, že sa chystá už druhá a tretia lóža.
Ako píše lóža na svojej internetovej stránke „úsilím slobodomurára je cesta, ktorá ho sebazdokonaľovaním privedie k pochopeniu podstaty týchto dvoch pojmov, ktoré vylučujú akýkoľvek dogmatizmus, osobnú, národnostnú, etnickú a rasovú neznášanlivosť, rovnako ako totalitu". O pôvode slobodomurárov panuje niekoľko legiend, väčšinu z nich vytvorili sami slobodomurári. Slobodomurárstvo, ako ho poznáme dnes, sa pravdepodobne zrodilo zo stredovekých remeselníckych cechov, lóží murárov. V tom čase sa murári, predovšetkým stavitelia chrámov, vysokokvalifikovaní odborníci, tešili značnej úcte. Vďaka pápežovi sa mohli na rozdiel od ostatných poddaných voľne pohybovať. Tajomstvá svojho remesla si chránili v lóžach, aby medzi nich neprenikol nikto „nekvalifikovaný". Mali vlastné etické normy, ale aj poznávacie znamenia. Prvé pravidlá - akási ústava slobodomurárov - boli spísané roku 1723 a platia dodnes. Z cechovníckych lóží vznikli tzv. „operatívne, staviteľské lóže" mysliteľov - inteligentov. Strediskom novovzniknutej organizácie bol Londýn.
V lóžach sa stretávali záujemcovia o architektúru, šľachtici a iné význačné osobnosti tých čias. Materiál, pracovné nástroje a metódy murárov nadobudli symbolický význam, ktorý sa vzťahoval na budovanie Šalamúnovho chrámu, čo je analógia so zdokonaľovaním jednotlivca. Idea slobodomurárstva sa zvykne definovať dvoma pojmami: humanita a tolerancia.
Prenasledovanie Cirkvou trvalo až do polovice 20. storočia. Po čase vznikli pod rúškom slobodomurárskej organizácie nové mystické pseudo- a paraslobodomurárske lóže a tajné spoločnosti, ktoré mali blízko k okultizmu. Slobodomurárstvo odmietalo diktatúry ako fašizmus, nacizmus a diktatúru proletariátu, počas vojny boli stíhaní, pretože odmietali prenasledovanie Židov. Represálie voči nim robili aj komunistické vlády. (hr)
Spolu so Židmi ich obviňujú za všetko zlo
O slobodomurároch koluje veľa rôznych fám. Spolu so Židmi ich obviňujú, že majú na svedomí „všetko zlo na svete", pripisuje sa im ovládanie politiky a ekonomiky. Negatívny postoj voči slobodomurárom vyplýva podľa odborníkov najmä z toho, že ľudia o ich činnosti a učení nevedia. Na Slovensku majú podľa historikov slobodomurárske lóže tradíciu ešte z čias Rakúsko-Uhorska. Podľa historičky K. Hradskej bolo pred prvou svetovou vojnou na Slovensku evidovaných 32 lóží a krúžkov so 477 členmi. Centrom bola Bratislava. Nové lóže vznikli počas Československej republiky s názvami ako Fides, Most, Harmónia, Mlčanlivosť, Hort, Philantropia, Ján Kollár, Veritas a ďalšie. Stali sa súčasťou celosvetovej slobodomurárskej organizácie B‘nai B‘rith. Ich členmi boli ľudia všetkých národností žijúcich v Československu, až 70 % však tvorili Židia. Všetky lóže boli zakázané autonómnou slovenskou vládou v októbri 1938, majetok im zhabali. Po vojne lóže nakrátko obnovili svoju činnosť, po komunistickom prevrate roku 1948 bola ich činnosť znovu zastavená. Ich pôsobenie sa obnovilo roku 1990.